Pán Kao Č'-šeng bol vyhlasovaný za „svedomie čínskych právnikov“ a „veľkého hrdinu“. Čínske ministerstvo spravodlivosti ho označovalo za jedného z desiatich najlepších právnikov roku 2001. Svojou odvahou postaviť sa proti porušovaniu ľudských práv si získal si dobré meno a je jeden z niekoľkých právnikov v Číne, ktorí budú hájiť tých, čo sú prenasledovaní za svoje náboženské či duchovné presvedčenie.
Jedným z jeho posledných prípadov bol právny boj za prepustenie Cchaj Čuo-chua, pastora podzemnej kresťanskej cirkvi, ktorý bol odsúdený na sedemročný trest vo väzení. Zastupoval aj občanov obce Tchai-š‘ v provincii Kuang-tong, ktorých spory o pozemky s miestnymi úradníkmi si získali národnú pozornosť. 18. októbra Kao napísal list vodcovi čínskej komunistickej strany (ČKS) Chu Ťin-tchaovi a premiérovi Wen Ťia-paovi, žiadajúci o ukončenie prenasledovania Falun Gongu. V reakcii naň vláda 4. novembra 2005 zatvorila jeho právnu firmu a vzala mu právnickú licenciu.
Možno očakávali istú úľavu od jeho súdnych procesov na obhajobu ľudských práv, ktoré odhaľovali šokujúce brutality úradov na svetle verejnosti. Namiesto toho sa však Kaov prípad stál populárnym predmetom diskusií ohľadom stavu zákonov a náboženskej slobody v Číne. V priebehu niekoľkých dní sa jeho prípad rozšíril cez Internet do celej Číny a stal sa aj námetom článkov v iných krajinách, burcujúci širokú podporu pre jeho advokátsku prax.
Podpora v zahraničí
Mimo Číny podpísali 11. novembra 2005 obhajcovia ľudských práv, profesori práva a zvláštni spravodajcovia OSN z 11 krajín petíciu pre čínske ministerstvo spravodlivosti. Bola navrhnutá právnikom Terri Marshom z oblasti projektov ľudských práv a právničkou Lana Han z organizácie Medzinárodných advokátov spravodlivosti, a v liste vyjadrujú znepokojenie nad porušovaním náležitých procesných krokov pri pozastavovaní licencie Kaovej právnej firmy a nástoja na jej navrátení.
„Rozhodnutie úradov zavrieť právnu firmu Kao Č'-šenga ohrozuje nielen desať právnikov v jeho firme, ale všetkých ostatných právnikov v oblasti ľudských práv v Číne, nezávislosť právnikov, sudcov a súdneho odboru, ako aj samotné objavenie sa opravdivej vlády zákona v dnešnej Číne,“ píše sa v liste.
Podpora doma
Ešte viac podpory si však Kao získal v celej Číne. Vo verejnom liste svojim priaznivcom uverejnenom online Kao vyjadril hlbokú vďačnosť za desiatky solidárnych telefonátov, textových správ a listov, ktoré on a jeho žena každý deň dostávajú. Mnoho takých telefonátov pochádza od bežných občanov, ale niektoré prišli od prekvapivých zdrojov, ako napríklad z policajných staníc a z úradov čínskych vládnych úradníkov, ktorí v súkromí sympatizujú s tvrdošijnou snahou Kaa o spravodlivosť pre jeho klientov.
Otvorený list čínskej vláde
Čo zrejme vzbudilo hnev Pekingu bol otvorený list, ktorý Kao napísal prezidentovi Chu Ťin-tchaovi a premiérovi Wen Ťia-paovi 18. októbra, žiadajúci Čínu, aby ukončila šesťročné prenasledovanie duchovnej praxe Falun Gong a začala rešpektovať svoje vlastné zákony.
Čínski úradníci potom oznámili Kaovi, že jeho licencia bola oficiálne zrušená, pretože „neoznámil vláde zmenu adresy“ po presťahovaní jeho právnej firmy do nových priestorov. Kao však tvrdí, že sa pokúšal zaregistrovať si novú adresu, avšak bezúspešne, pretože úrady odmietli mať s jeho prihláškou čokoľvek spoločné.
Odvtedy, ako mu bola pozastavená licencia, je Kao pod neustálym dohľadom tajnej polície. Denne ho sleduje niekoľko áut, z ktorých niektoré majú svoje poznávacie značky zakryté novinami. Autá majú tmavé sklá a vodiči sú neidentifikovateľní. Všade, kam ide, ho táto malá kolóna áut nasleduje. Podľa jeho slov, práve preto, že s ním zaobchádzajú ako so zločincom a teroristom, je dôvodom, aby denne verejne odhaľoval ich činy.
Pokus o vraždu?
Ako uviedol v rozhovore z 18. januára 2006 pre Epoch Times pán Kao Č'-šeng
„Včera som sa stretol so svojím priateľom z Austrálie. Po rozhovore som hneď odišiel, nechcel som, aby odišiel predo mnou. Je to preto, že nech sa stretnem s kýmkoľvek, polícia ho bude sledovať. Nechcem, aby sledovali iných, takže som mu povedal, že odídem prvý."
„Pretože doprava v Pekingu o 22 hodine večer je pomerne riedka, keď som vyrazil, išli sme všetci [ja a moja “sledovacia” kolóna] veľmi rýchlo. Auto predo mnou malo svoju poznávaciu značku zakrytú novinami.“
„Keď sme takto rýchlo išli asi dve či tri minúty, auto vpredu zrazu prudko zabrzdilo. Pri takých rýchlostiach je dopravná nehoda veľmi nebezpečná, pretože zrážke sa sotva dá vyhnúť. Mohol by povedať, že som sa s ním zrazil úmyselne. Polícia by mala jasný dôvod na moje zatknutie, pretože by som do neho úmyselne narazil zozadu.“
Ochranná ruka vyššej moci?
„Je tu jedna vec. V tej rýchlosti, ktorou som išiel, ak by som reagoval iba o trošku pomalšie, bol by som prinajmenšom vážne zranený. On zabrzdil náhle a ja som ešte musel stúpiť na brzdu. Keď sme zastavili, moje auto bolo tak blízko k jeho autu, že som medzi ne nemohol dať ani prst.“
„Nevidel som poznávaciu značku druhého auta. Keď som vybehol dopredu, aby som si mohol prečítať jeho značku, zrazu oproti mne vyrazil veľkou rýchlosťou. Mám za to, že zámer vodiča bol zabiť ma alebo prinajmenšom ma vážne zraniť.“
„Povedal som mnohým priateľom, že ma naozaj chránia bohovia. Keď som sa rýchlo otočil, takmer som sa začal nakláňať k jeho autu, ale namiesto toho som spadol na druhú stranu. Mal som pravú ruku na jeho kapote. Zatlačil som na ňu a potom som preskočil do záhrady na bočnej strane ulice.“
„Spravil som to preto, že za ním nasledovalo vojenské auto. Ak by som rýchlo neušiel, to auto by prišlo dokončiť prácu. Je isté, že keby prvé auto nesplnilo úlohu, prišlo by ju spraviť druhé auto.“
Bol to inštinkt, čo ma ovládal
„V bežných časoch si vždy pevne hovoríme, že sa nemáme báť smrti. Takto používame náš zámer, aby ovládal naše pocity. Avšak minulú noc veci prebehli tak náhle, že mám pocit, že to neboli naše zámery, čo nás ovládali, ale naše inštinkty.“
„Tento inštinkt mal za následok moje fyziologické reakcie. Moje srdce neprestajne nepravidelne bilo. Čupel som v záhrade štyri či päť minút, a potom som sa pomaly vrátil do auta. Potom som v aute sedel bez pohybu šesť či sedem minút. Chcel som sa upokojiť, než vyrazím.“
„Avšak asi o desať minút sa ich autá – dve autá s tým istým strašidelným výzorom – objavili opäť. Keď prišli, bol tam náhodný okoloidúci, ktorý sa pozeral. Vedel som zároveň, že noviny, ktoré predtým zakrývali ich zadné poznávacie značky odpadli, a boli teraz identifikovateľní.
„Tentoraz som vybehol oproti nim s nepredstaviteľnou rýchlosťou. Odtrhol som noviny, ktoré zakrývali poznávaciu značku auta, ktoré ma zrazilo. Potom som vyrazil oproti vojenskému autu a keď som sa chystal odtrhnúť noviny zakrývajúce jeho značku, obe autá sa rýchlo vzdialili.
Keď sa vzdialili na štyristo či päťsto metrov, zlomyseľne sa dívali späť, nechceli sa vzdať svojho cieľa. Okamžite som odišiel domov.
Väčšinou desiatky áut, včera len dve
Na otázku reportéra, či spoznal vodičov tých dvoch áut Kao odpovedal, že vodiči za tmavými clonami neboli identifikovateľní, ale zapamätal si značku prvého auta, Beijing EB8233. Táto značka patrila autu, ktoré ho podľa jeho slov koncom minulého roka sledovalo.
Reportér: Čo si myslíte o tomto incidente? Plánovali vás zabiť?
Kao: Keď o tom spätne uvažujem, myslím, že ma plánovali zabiť. Väčšinou ma sleduje asi desiatka áut, ale minulú noc to boli len tieto dve. Navyše tie dve autá mali svoje poznávacie značky zakryté novinami.
Reportér: Prečo by mali použiť túto taktiku a čo na ňu hovoríte?
Kao: Nemám to ako analyzovať. Je to svorka divých psov.
Reportér: Nedávno vás čínski ľudia považovali za predstaviteľa čínskych demokratických reformátorov.
Kao: Je to preto, že čínsky komunistický režim to nikdy nemal rád.
Reportér: Povedali ste Čao Sinovi, synovi Čao C’-janga [bývalý čínsky premiér a generálny tajomník čínskej KS, známy svojimi reformami a bojom proti korupcii, ktorý bol odstavený od moci v roku 1989 a umrel v domácom väzení v roku 2005], že my tiež musíme zaplatiť cenu a obeť za tento prechodný proces.
Kao: Sme stále duševne pripravení. Povedal som Čao Sinovi viac ako raz, že teraz práve platíme cenu. Niekedy je cenou viac fyzickej bolesti, duševnej bolesti, sloboda, alebo niečo ako tá vec, čo sa prihodila mne. Považujeme cenu, ktorú platíme, za časť svojho osudu.
Ak by som včera v tej rýchlosti narazil do toho auta, bol by som asi vážne zranený alebo by som úplne zničil to druhé auto, čím by som spôsobil druhému človeku zranenia. Ak by sa to stalo, mohli by ma obviniť za vraždu a zatknúť.
Reportér: Advokát Kao, čo si myslíte o vláde, ktorá používa takéto taktiky?
Kao: (s úsmevom): Skutočnou hanbou a smútkom pre čínskych ľudí je, že to stále nazývame „vláda.“
Reportér: Myslíte si, že je tu niečo hodné nostalgie?
Kao: Čo sa týka toho režimu, nie je tu nič hodné nostalgie. Na druhej strane, ja toho mám mnoho. To, že sa prebudím a vidím ráno svoje dieťa – mám pocit, že život je nádherný!
Niekedy sú život a smrť len okamihom. Je možné, že moje dieťa stratí svojho otca, kým spí. Keď som sa ráno zobudil, vzal som svoju dcéru a pobozkal som ju, hoci celkom nemohla rozumieť, čo ma k tomu viedlo.
Ľudské úklady sú druhoradé voči zámerom nebies
Reportér: Ču-ke Liang raz povedal: „Verím, že boh riadi môj život.“
Kao: Áno, presne tak! Povedal som Čao Sinovi, že ľudské úklady sú druhoradé voči zámerom nebies. Počas celého priebehu incidentu som mal pocit, že mi boh pomáha a že je naozaj na mojej strane. Rýchlosť, akou som reagoval, keď som stúpil na brzdu, nebola rýchlosťou bežného človeka. Môj reakčný čas, keď som sa vyhýbal rútiacemu sa autu, bol nad mojou predstavivosťou.
Reportér: Po takomto incidente vás pravdepodobne mnoho ľudí bude chcieť chrániť.
Kao: Chrániť ma? Môžu ma ochrániť? Zabijú vás spôsobmi, ktoré si ani neviete predstaviť.
Reportér: Pán Kao, ak by ste náhodou boli... ak by sa vám niečo stalo?
Kao: Nič sa mi nestane, pretože to nechcel boh. Všetko zlé sa stane im.
Právnik Kao naďalej žije pod dohľadom tajnej polície. Nedávno prenikla na verejnosť správa, že spolu s ďalšími právnikmi založili Združenie obhajcov ľudských práv pre čínskych kresťanov, ktorá má slúžiť na ochranu práv čínskych kresťanov a na to, aby láska a spravodlivosť v Číne zvíťazili a začal tam vládnuť zákon.
Čínsky právnik Kao má pred sebou ešte kus cesty, ale zrejme vykročil po ceste, po ktorej sa cnie mnohým Číňanom už desaťročia.
Zostavené na základe listov právnika Kao Č'-šenga a reportáží Veľkej Epochy.
