Prezident Ivan Gašparovič podpísal 6. apríla Zákon o protikomunistickom odboji. Jeho cieľom je morálne odškodnenie ľudí, ktorí sa aktívne zapojili do odporu proti komunistickému režimu.

Ivan Šimko, ktorý na jeho príprave spolupracoval s Ústavom pamäti národa, Zväzom antikomunistického odboja a Konfederáciou politických väzňov Slovenska, odpovedal na otázky Veľkej Epochy.

Aká bola vaša hlavná motivácia v angažovaní sa za prijatie tohto zákona?

Vždy som pociťoval potrebu hovoriť nielen o tých, ktorí sa stali obeťami komunistického režimu, ale aj o statočnosti tisícov ľudí, čo diktatúre, alebo jej dôsledkom vzdorovali. Statočnosť týchto mužov a žien si zaslúži pozornosť i úctu. Je to nielen o minulosti. Je to aj o dnešku a o budúcnosti. Mnoho deformácií, ktoré spôsobila komunistická diktatúra, ešte stále prežíva. Je nimi nakazená celá naša generácia. Zápasiť s tým vyžaduje často aj teraz odvahu a guráž. Preto je dobre, ak si pripomíname, že v našej nie príliš dávnej minulosti tu žili ľudia, čo takúto odvahu mali. Pritom riziko, ktoré niesli bolo väčšinou oveľa väčšie než sú riziká súčasnosti.

Plánujete sa aj v budúcnosti zapájať do aktivít v tejto oblasti? Chystá sa niečo ďalšie?

V budúcom volebnom období bude potrebné nastoliť otázku dôchodkov politických väzňov. Je pokračujúcou krivdou, páchanou na týchto ľuďoch, ak sa im ešte i dnes do očí vysmievajú ich bývalí trýznitelia, často dobre zabezpečení. Pritom bývalí väzni si nemohli na slušné dôchodky zarobiť na základe vykonštruovaných procesov. Tu treba vniesť aspoň trochu spravodlivosti.

Zákon už podpísal aj prezident a 1. júna vstúpi do platnosti. V čom spočíva jeho hlavný význam a aký dopad by mal mať na našu spoločnosť?

Zákon o protikomunistickom odboji patrí k normám, ktoré poukazujú na hodnoty. Predovšetkým na potrebu statočnosti a odvahy, na to, že zlu je potrebné vzdorovať. Toto všetko sú cnosti potrebné vždy, nielen v období diktatúry, a preto ich považujem za významné i teraz, v demokracii. Máme slobodu, to je veľký dar, ale stále cítime veľa nespravodlivosti, narážame na sebectvo, na moc peňazí. I tomuto zlu je potrebné sa postaviť a i toto neraz vyžaduje statočnosť. Preto tento zákon nie je iba o minulosti, ale je aj o tom, čo prežívame dnes.

Máte nejaké osobné skúsenosti s komunizmom? Zažili ste na vlastnej koži prenasledovanie režimom, prípadne niekto z vašej rodiny či priateľov?

Nebol som nikdy väznený, priamo som s komunistickou represiou do styku neprišiel. Ale mnoho mojich blízkych, priateľov a známych áno. Okrem toho, celá generácia, ktorá vyrastala v komunizme, narážala na deformácie, na zásahy do normálnych ľudských práv a slobôd.

Niektorí ľudia tvrdia, že komunizmus nebol dobre zrealizovaný. Hovoria, že samotná myšlienka bola dobrá, avšak ľudia ju nepochopili, prípadne zneužili. Súhlasíte s takouto interpretáciou?

Nesúhlasím. Treba si prečítať autorov. Marx, Engels i Lenin projektovali presne to, čo sa napokon i realizovali. Je to ideológia, ktorej podstatou je podnecovanie nenávisti. Jej hnacou silou je triedny boj a násilie. Lenin vo svojom diele Štát a revolúcia celkom otvorene píše, že tí „marxisti“, ktorí neuznávajú násilnú revolúciu a diktatúru proletariátu, tí vlastne prepadli maloburžoáznej ideológii. Diktatúra proletariátu, teda podstata tzv. socialistického štátu, mala celkom otvorene cieľ likvidovať buržoáziu a násilne transformovať i samostatne hospodáriacich roľníkov do kolektívneho poľnohospodárstva. Komunistická ideológia si za svoj základný mocenský cieľ kládla likvidáciu ekonomickej nezávislosti ľudí. Toto hlásali a toto aj robili. Za týmto sa ukrývali gulagy, procesy, invázie. Samozrejme to podnecovalo aj individuálne koristníctvo straníckych funkcionárov a kariérizmus nomenklatúrnych kádrov. Ale podstata spočívala už v samotnom učení.

Prečo je podľa vás verejné povedomie o zločinoch komunizmu u nás relatívne slabé?

Asi je to preto, lebo reflexia tohto obdobia prebieha v prostredí, ktoré je ešte veľmi silne ovplyvnené mnohými klamlivými ideami, v ktorých celé generácie vyrastali a navyše, mnohí bývalí komunisti zaujímajú v spoločnosti stále veľmi významné pozície. Tí predsa nebudú mať záujem na tom, aby sa pravdivo a komplexne hovorilo o tom, na čom sa sami podieľali.


Ďakujeme za rozhovor.