Nové zistenia rozprúdili debatu medzi vedcami: spôsobila hromadný zánik dinosaurov pred 65 miliónmi rokov zrážka s meteoritom alebo sopečná činnosť? (foto: Barry Kidd/SXC)
V dejinách našej planéty sa odohrali mnohé hromadné vyhynutia – najznámejším z nich bol zánik dinosaurov pred 65 miliónmi rokov. Aj keď sa zrážky meteoritov so Zemou všeobecne považujú za príčinu zmiznutia organizmov z povrchu našej planéty, existujú aj iné dokázateľné názory, vyvolávajúce u vedcov živé diskusie.
Profesor Saunders, ktorý pôsobí na Leicesterskej univerzite vo Veľkej Británii v oblasi geológie, je jedným z mnohých vedcov propagujúcich alternatívnu teóriu o zániku dinosaurov. Tá vraví, že ich zničili klimatické zmeny spôsobené obrovskými vulkanickými erupciami. „Tvrdenia o apokalyptických nárazoch meteoritov sú skôr účelové. Je to hollywoodska špecialita. Zdá sa, že každá detská knižka o dinosauroch končí takýmito zrážkami,“ hovorí. „Sú však skutočným zabijakom? Sú jediným faktorom zodpovedným za každé masové vyhynutie na Zemi? Z období, keď na tejto planéte takisto hromadne zanikol život, napríklad pred 250 miliónmi rokov na konci Permu alebo pred 200 miliónmi rokov na konci Triasu, existujú len nepatrné dôkazy o nárazoch meteoritov,“ dodáva.
Podľa Saundersa mohli obrovské vulkanické erupcie, ktorých pozostatky dnes nájdeme v nánosoch čadiča, uvoľniť dostatočné množstvo skleníkových plynov ako napríklad oxidu siričitého a oxidu uhličitého, a tým vážne poškodiť klímu. Zdá sa, že najrozsiahlejšie sopečné erupcie v Indii a na Sibíri sa zhodujú s obdobiami hromadného zániku života na Zemi pred 65 a 250 miliónmi rokov. Tím profesora Saundersa preto dúfa, že sa mu podarí dokázať časovú paralelnosť týchto udalostí. Takisto sa chce ešte hlbšie zaoberať príčinou vyhynutiu organizmov.
Vyvrátenie tvrdenia o „zabijakovi dinosaurov“
Dinosaury vyhynuli v geologickom období známom ako Cretaceous-Tertiary (obdobie Kriedy v Druhohorách – K-T) pred 65 miliónmi rokov. V osemdesiatych rokoch minulého storočia vedci objavili po celom svete v sedimente vrstiev z formácie K-T stopy nárazu meteoritu – irídium. Rozľahlý kráter Chicxulub na Yukatanskom polostrove v Mexiku dali do súvislosti s nárazom meteoritu, čím sa kráter ihneď stal populárny ako „zabijak dinosaurov“.
Dr. Markus Harting z Ultrechtskej univerzity v Holandsku spochybňuje túto teóriu s tvrdením, že Chicxulub sa vytvoril po náraze niekoľko sto tisíc rokov pred vyhynutím dinosaurov. Zistil, že kvapôčky skla, ktoré sa sformovali počas chrlenia roztavených hornín pri náraze na Chicxulub, sú koncentrované v ložiskách o 300 tisíc rokov starších ako nánosy z druhohornej Kriedy. To podľa neho dokazuje, že utvorenie krátera Chicxulub pravdepodobne nesúvisí s hromadným zánikom života, odrážajúceho sa v horninových vrstvách z obdobia K-T.
Ďalšou pálčivou otázkou je, či náraz v mieste Chicxulub, ktorý sa nepochybne odohral a mal istotne katastrofický scenár, má na svedomí vôbec nejaké vyhynutie. „Je to možné,“ vraví Dr. Harting. „Napríklad amonity, vtedy veľmi rozšírené morské živočíchy, vyhynuli v približne rovnakom čase , ako sa utvoril kráter Chicxulub, avšak skôr ako v období Kriedy.“ Podľa Hartinga však nie je celkom jasné, či vymretie amonitov skutočne spôsobil známy meteorit. Staršie modely o náraze v Chicxulub vytvorili scenár tzv. „nukleárnej zimy“, pri ktorej sa planéta, zahalená prachom, ochladila a zapríčinila vyhynutie flóry na mnohé roky a s tým súvisiaci zánik fauny.
Zdá sa však, že živočíchy obľubujúce slnko, ako napríklad krokodíly a korytnačky, sa geologickými obdobiami preplazili bez akejkoľvek ujmy na zdraví. To je určite svetlou stránkou udalosti v Chicxulub a zmiernením jeho povesti o najmasovejšom zo všetkých zabijakov: ani takéto obrovské nárazy nemusia byť bezpodmienečne globálnymi katastrofami.
