(zľava) Samuel Abrhám, Martin Bútora a Jozef Jablonický počas diskusie Čo pretrvalo z augusta '68. (Marek Tatarko/Veľká Epocha)
V pondelok 21. augusta sa v stredoeurópskom dome fotografie na Prepoštskej ulici v Bratislave konala beseda na tému „Čo pretrvalo z augusta 1968“. Zúčastnili sa na nej známe osobnosti spoločenského a politického života, medzi inými Ján Čarnogurský, Martin Bútora, Peter Zajac a i. Beseda sa uskutočnila v miestnostiach galérie Fujifilm s výstavou fotografií Ladislava Bielika z ulíc Bratislavy obsadenej vojskami Varšavskej zmluvy z augusta 1968. Fotografia muža s obnaženou hruďou pred tankom, ktorú pán Bielik v tom čase spravil, bola symbolicky zavesená nad okrúhlym stolom, pri ktorom sedeli besedujúci. Na besedu sa prišlo pozrieť asi 50 ľudí.
Sociológ a spisovateľ Martin Bútora k významu augusta 1968 uviedol, že rozprávanie o auguste 1968 považuje za znak traumy, ktorá sa ťahala celých 20 rokov – ľudia sa z nej nemohli vyrozprávať a často si pri výročí augusta 68 kládli otázky „čo si vtedy robil“. Podľa neho to zrkadlí pocit ľudí, ktorí boli zranení a zrazení, pocit určitého zmarenia.
Politik Ján Čarnogurský povedal, že ľudí z roku 1968 si neváži a že si myslí, že Alexander Dubček bol slabý vodca. Podľa jeho slov si ich neváži nie preto, že neboli dosť radikálni, ale preto, že nevedeli odhadnúť ako ďaleko môžu ísť a čo sú schopní si mocensky obhájiť a potom sa vlastne v auguste 1968 nezmohli na nič – ani rozkaz armáde, aby niečo bránila, ani na politickú koncepciu obrany a vyjednávania v Moskve. Neváži si ich aj preto, že keď potom boli po roku 1968, 69 diskriminovaní, nedokázali vytvoriť ucelenú opozíciu, ako to vedela cirkev v podobe tajnej cirkvi. Rok 1968 Ján Čarnogurský vníma ako veľkú prehru a ponaučenie pre nás.
Mimoriadne vydanie denníka Smena zo štvrtka, 22. augusta 1968, so známou fotkou muža pred tankom od Ladislava Bielika.
Profesor Peter Zajac k téme augusta 1968 uviedol: „Ja som bol v auguste 1968 v Nemecku na brigáde, situácia tam bola úplne iná. Študenti v Nemecku, ale aj vo Francúzsku a v Spojených štátoch tam mávali červenými knižkami Mao-ce Tunga a celú Československú Pražskú jar považovali za oportunizmus (ústup od zásad v prospech výhod, pozn. red.). Oni žiaden kapitalizmus nechceli obrodzovať, naopak chceli komunizmus a to toho najtvrdšieho razenia.“ Podľa jeho slov, keď sa na to dnes spätne pozeráme, tak ako sa nepodarilo a nemohlo sa podariť v tom čase zničiť kapitalizmus zvnútra kapitalizmu a celý ten proces skončil násilím, a väznením, najmä v Nemecku, tak sa ani socializmus nepodarilo obrodiť zvnútra, čo vedie podľa jeho slov k záveru, že komunizmus je zvnútra neobroditeľný.
V závere besedy autori projektu Kamera Obskura popísali, že na Štefánikovom námestí v Bratislave, odkiaľ pochádza fotografií Ladislava Bielika z augusta 1968 a tiež veľmi známa fotografia muža pred tankom, by mala čoskoro stáť stála expozícia Bielikových fotiek.
