Skalný útvar Mních víta návštevníkov už zďaleka (Veľká Epocha/Marek Tatarko)
Pri postávaní v dopravných zápchach pred Žilinou, kde sa práve buduje nový úsek diaľnice, nejedného šoféra napadne, ako by si mohol čas spestriť. Nuž, pokiaľ máte niekoľko hodín času, môžete si dopriať výlet do Súľovských skál, iste nebudete sklamaní.
Súľovské skaly sa nachádzajú v Chránenej krajinnej oblasti Strážovské vrchy na severozápadnom Slovensku pri Považskej Bystrici. Z cesty k nim vedie nenápadná odbočka na Súľov – Hradnú asi 2 km pred Bytčou (smerom do Žiliny). Turisticky mierne náročný terén skál príjemne prekvapí svojimi výhľadmi. Pri pohľade na skaly má človek často pocit, že je v skalnom meste a niektoré skaly sa na ľudí naozaj podobajú. Už zďaleka nás napríklad víta skala Mních.
Na kratšiu prechádzku sa môžeme vybrať po náučnom chodníku, ktorý začína pri chate Súľovčanka (zelená značka vedie spolu s náučným chodníkom). Náučný chodník vedie najprv strmo nahor ku skalnému útvaru Gotickej brány a potom už voľnejšie ku hradu Súľov, kde sa otáča a vracia sa späť po lúke pod Súľovským hradom. Trasa sa dá absolvovať približne za 2.5 hodiny. Pre turistov, ktorí majú radi dlhšie výlety, by som mohol odporúčať výlet na hrad Hričov po červenej značke. Trasa sa začína rovnako ako náučný chodník, ale za hradom Súľov sa od zelenej značky odpojíme a prejdeme na značku červenú, potom cez Sedlo pod Bradou, sedlom Roháč-Čiakov, kadiaľ pokračujeme už po rovnejšom teréne na hrad Hričov. Celá trasa od chaty Súľovčanka po hrad Hričov trvá asi 3:45 hodiny. Cestu späť z hradu Hričov môžeme mierne obmeniť, vrátime sa po červenej značke do sedla Roháč-Čiakov (1h), kde prejdeme na žltú značku, ktorá nás dovedie na Lúku pod Roháčom. Zo žltej značky je odbočka, pre nebojácnych, ktorá vedie k jaskyni Šarkania diera. Okrem príkreho stúpania, ktoré trvá asi 10 minút, sa návštevníci nemajú čoho báť. Draci tam už nie sú, jaskyňa je opustená, je pomerne priestranná a nie je veľmi hlboká. Údajne z nej vedie zadný východ, ja som však žiaden nezbadal.
Hoci som nenašiel dávne povesti, ktoré by hovorili o skamenených ľuďoch v tejto oblasti (ako inak si vysvetliť toľko skál s ľudskými postavami?), po určitom hľadaní som predsa len naďabil na povesť o drakovi. Drak, trojhlavá potvora, sa vraj usadil v jaskyni, ktorú dnes nazývame Šarkania diera. Svojím vyčíňaním znepokojoval vtedajších obyvateľov široko-ďaleko. Ako to už v povestiach býva, nakoniec sa našiel hrdinský junák Suľo, ktorý chcel pred drakom zachrániť svoju milú a spolu s miestnym čarodejníkom spravili s drakom poriadok. Odvtedy sa aj to miesto nazýva Súľovskými skalami.
Súľovské skaly sú vďačnou turistickou atrakciou najmä na jeseň, keď listy stromov nezakrývajú výhľady na skalné útvary. Možno si niektorí z nás spomenú na film „Sokoliar Tomáš“ (1999), ktorý sa natáčal priamo na lúke Na starom, pod Šarkaňou dierou. Dodnes tam stojí idylická chalúpka z čias nakrúcania, ktorá turistom pripomína dávne časy.
