(c) 12-Gauge Productions/Pandora/Miramax
Putovanie poetickým lesom s Nikým, nikam.
William Blake vo filme pomaly, ale neustále zomiera. Alebo bol mŕtvy už na začiatku, len o tom ešte nevie? Tak, či onak, ako vraví motto filmu: „S mŕtvym mužom je lepšie necestovať“. (foto: Miramax)
(Dead Man)
Dráma/Neowestern/Úlet
Réžia: Jim Jarmusch
USA, Nemecko 1995
(c) 12-Gauge Productions/Pandora/Miramax
Keď som v rubrike Umenie objavil Jarmuschove Zlomené kvety, spozornel som a rád by som napísal o jeho staršom diele v čiernobielom kabáte, mystickom westerne Dead Man.
William Blake (Johnny Depp) meria vlakom obrovskú vzdialenosť na západ, do mesta Machine, ktoré je celkom isto na konci sveta. Rodičia mu zomreli, snúbenica ho nechala, od strojvodcu dostáva varovanie, že cestou do tohto zapadákova si kope svoj vlastný hrob.
Nehostinnému mestu dominuje spoločnosť Dickinson Metalworks. Blake od nej dostal pozývací list na pozíciu účtovníka. Po príchode sa z neho vysmejú, pozícia je už obsadená. Na túto dlhú cestu z Clevelandu minul takmer všetky svoje úspory. Za posledné drobné si kúpi fľašku, pomôže žene z ulice a po náhlom slede neprajných okolností, ktoré mu osud uštedrí, sa odrazu stáva štvancom. Bill v sebaobrane zabije syna majiteľa továrne a milý pán Dickinson vypíše na jeho hlavu odmenu. Ranený Blake uteká pred lovcami ľudí, stáva sa z neho vrah - úplný opak jeho nenápadnej povahy úradníka. Je náhle vhodený do krutého, pre neho celkom cudzieho sveta divokého západu. Film od tohto bodu začína naberať na zúfalstve, dej sa stáva minimálnym, takmer žiadnym a prelína sa do filozofickej roviny.
Nikto
Na úteku sa účtovník Blake spoznáva s vydedeným Indiánom (Gary Farmer), ktorý sa predstaví ako „Nikto“. Indián s podareným menom žije v dojme, že Blake je mŕtvy poet a maliar William Blake. Snaží sa mu pomôcť rozpomenúť si na to a sprevádza ho cestou na druhý svet.
Film alebo sen?
Ranený a slabý putuje Blake s Nikým, nevedno kam a pomalým, nekonečne pomalým tempom umiera. Putovanie brezovým lesom pripomína sen, bludisko, akoby tu čas neexistoval. Pochvalu na tejto surealistickej prechádzke si zaslúži výborné prostredie pre nakrúcanie: suché stromy, brezový les, nepohnutá príroda...no poézia.
Rád by som citoval kolegu z branže, Frantu, ktorý výstižne píše v recenzii ku Zlomeným kvetom, ako “Jarmusch balansuje na hranici únosnosti, akoby sa zahrával s divákovou trpezlivosťou. Jeho scenár je realistickosťou rovnako nepredvídateľný ako život sám. To však do umenia prináša jeden "nebezpečný" prvok - život sa nemusí vždy skladať len zo zaujímavých, ale aj z nudných epizód.“ - charakteristika ako uliata pre Jarmuschovho Dead Mana.
Kultový režisér nezávislých filmov (Mystery Train, Broken Flowers, Coffee and Cigarettes) nám podáva film v krátkych pasážach, obrazovka stmavne a zrazu vidíme scénu, ktorá je dejovo o kúsok ďalej. Tento prvok sa po zopár stmavnutiach stáva nudným a film robí zdanlivo ešte dlhším. Jarmusch oživuje túto drámu so „závažne zmysluplným“ filozofickým podtónom prvkami komédie, v podobe kameňákov a absurdných scén, napriek tomu sa však divákovi pri pozeraní môžu v hlave vynárať synonymá ako zbytočné, viaznuce, zdĺhavé, únavné, nekonečné... či zvrátené.
Neskôr, akoby zo zúfalstva, alebo čiastočne aj Indiánovým pričinením William Blake prijíma rolu vraha a začína prikladať polienka do ohňa. Z nenápadného účtovníka sa razom stáva „čarovný ostrostrelec“...nastávajú situácie, ktoré sú zmesou násilia, komickosti, absurdnosti a pribúda jedna nezmyselná vražda za druhou.
Jarmuschovi sa podarilo dobre zachytiť dojem prázdnoty a biednej Blakeovej existencie ako aj jeho kolíziu s cudzím, hrubým svetom. Zaujme aj dobrý výber postáv - podivných westernových týpkov, ktorí sú vykreslení skôr groteskne. Viacero známych hercov - John Hurt, Crispin Glover, Lance Henriksen....alebo dokonca žijúca troska Iggy Pop zažiari v miniatúrnych rolách, no za tento krátky čas podajú pozoruhodné výkony. Rovnako ako Johnny Depp. Myslím, že rola „strateného v cudzom svete” mu sadla ako uliata, takže ani nemusel hrať, iba žil. Keď však zaspáva a zomiera na každom kroku, stáva sa to časom otravné, možno len pre obdivovateľov jeho krásnych čŕt zaujímavé, ktorí z neho oči nespustia.
Hudba k filmu je čisto individuálnou záležitosťou - pre niekoho môže byť zaujímavou, občas kostrbatou rockovou hudbou, ktorá výstižne dokreslí scénu. Pre iného zasa halucinogénne vŕzganie Neila Younga, ktorý na svojej rozladenej gitare brnká dokola rovnakú melódiu.
Máš trochu tabaku, William Blake?
Možno si budete počas a po skončení filmu klásť otázku, čo chcel Jarmusch filmom povedať. Je na divákovi, aby si po závere v hlave ujednal toto poetické putovanie, kde sa vynárajú otázky smrti, sna, reality a trpkého osudu, ktorý sa v tomto prípade neočakávane zvrtol v neprospech hlavného hrdinu. Dead Man sa odvíja veľmi pomaly, vyžaduje od nás viac pozornosti a záujem hľadať v slovách skrytý význam. Toto dielko sa však asi bude páčiť iba ľuďom, ktorí majú radi Johnnyho Deppa a jeho záľubu stvárňovať role vykolajených asociálov.
Jarmusch sa pravdepodobne snažil o „hlboko filozofický film“ so svojským prístupom k otázkam bytia. Či sa mu to podarilo, to už nechám na Vás. Rozhodne však spravil reálny neowestern bez heroizmu, pátosu a zároveň trpkú paródiu nie-príliš-slávnej americkej histórie divokého západu (rasizmus voči Indiánom, masové kynoženie byvolov).
