Kornel Földvári pri svojom príhovore na odovzdávaní ceny Dominika Tatarku. (Marek Tatarko/Veľká Epocha)
BRATISLAVA: Kornel Földvári sa stal nositeľom prestížnej ceny Dominika Tatarku za svoju knižku „O Karikatúre“. Odovzdávanie cien prebehlo v stredu 15. marca o 17:00 v Pálffyho paláci. Cena Dominika Tatarku sa považuje za najprestížnejšie slovenské literárne ocenenie a je určená autorovi za výnimočné literárne dielo, ktoré napĺňa humanistické tradície slovenskej kultúry a v tomto zmysle nadväzuje na duchovný odkaz Dominika Tatarku. Cenu za rok 2006 odovzdal Peter Zajac, predseda poroty a prezident Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika a sponzori podujatia. Publikum, ktoré sledovalo odovzdávaniu ceny, tvorilo asi 80 ľudí, medzi nimi aj známe osobnosti politiky ako F. Mikloško alebo M. Dzurinda.
„Jano sedí na strome a píli si konár pod sebou. Ide okolo babka: „Jano, skydneš na zem.“ „Ale kdeže, babka, ja dobre viem, čo robím.“ Babka pokračuje v ceste a zrazu počuť obrovský rachot. Jano spadol na zem. Pozviechal sa a kričí: „Babka, a nemohli by ste mi ešte niečo predpovedať?“
... takto začal minuloročný nositeľ Tatarkovej ceny, spisovateľ Tomáš Janovic, svoj príhovor. Vyzdvihol v ňom, že humor človeka nielen pobaví, ale upozorňuje ho aj na jeho mínusy. Bol preto veľmi rád, že tohtoročnú cenu dostáva práve jeden z najvýznamnejších slovenských humoristov. Osobitne v knihe „O Karikatúre“ podľa neho Kornel Földvári triafa klinec po hlavičke, a navyše si zachováva spôsob myslenia a cítenia Dominika Tatarku.
Kornel Földvári v prednesenej eseji venovanej myšlienkovému odkazu Dominika Tatarku uviedol, že táto cena je preňho veľkou cťou. Spomenul svoj rozhovor s Tatarkom, ktorý robil ešte ako mladý novinár, a v ktorom mu Tatarka predstavoval svoju záhradu nad mestom a poeticky mu povedal, že „na jabloni nechal ešte tri jabĺčka, aby jej nebolo cez zimu smutno“. Z tej vety Kornel cítil múdrosť a porozumenie, cit a láskavú harmóniu Tatarku so svojím okolím. Táto spomienka v ňom nebledne a často ho inšpiruje.
K. Földvári (75 rokov), bývalý riaditeľ známeho Divadla na Korze, špecialista na Lasicu a Satinského, literárny kritik a publicista. Po sľubných literárnych začiatkoch sa v 60tych rokoch stal tŕňom v oku komunistickému režimu, ktorý ho v období normalizácie zaznával. Od roku 1989 pôsobil ako námestník ministra kultúry L. Snopka a neskôr mu začínajú vychádzať jeho literárne diela „O stručnosti“, „Príbehy z naftalínu“, „Svet pre dvoch“, „Päťadvadsať“, „O Karikatúre“.
