Dozrievanie hrozna vo vinici. (foto: Peter Šedík/VE)
Žatva sa skončila a nastalo obdobie vinobraní – oberačiek hrozna. ,,Jasné slnko na Urbana, hojnosť dobrého vína znamená”. Patrón vinohradníkov a vína Sv. Urban zrejme praje svojim vinárom, ktorí majú plné ruky práce. Letné horúčavy spôsobili rýchlejšie dozrievanie hrozna a tým sa zber začal minimálne o dva týždne skôr ako po iné roky.
Poďme spolu však načrieť do tajov histórie vinárstva, tohto tradičného remesla našich predkov, ktorí sa zaslúžili o celosvetovú popularitu vína.
Začiatky histórie pestovania hrozna
Vinič sa podľa vedcov pestoval už pred tisíckami rokov v údolí riek Eufratu a Tigrisu, kde sa začala i výroba hroznového vína. Postupne sa vínna réva rozšírila do celého sveta vďaka Egypťanom, Grékom a Rimanom. Už v roku 3500 pred našim letopočtom Egypťania pestovali vinič a dokázali z hrozna vyrobiť víno. Považovali ho za božský nápoj a preto ho smeli piť len vyvolení, teda faraón a členovia jeho rodiny. Dokonca do hrobov svojich zosnulých dávali čašu naplnenú vínom.
Víno ako dar bohov
Pre Egypťanov bol darcom vína boh Oziris, syn boha nebies a zeme. Zrodil sa zo svojho popola a bol víťazom nad smrťou. Rovnako i hrozno sa rodí každý rok z vínneho kra, ktorý sa zdá byť mŕtvym.
Dionýz bol podľa gréckej mytológie uctievaný ako boh úrody a vína. Pre Grékov predstavoval ako syn boha Dia neviazanú spontánnu stránku života a jeho uctievači sa dokázali naplno odviazať pri jeho oslavách.
V Ríme to bol zase syn Zeusa - Bakchus, ktorého ľudia uctievali a na jeho počesť usporadúvali tie najhonosnejšie oslavy. Bakchanália (oslavy Bakchusa) dal rímsky cisár časom zakázať, pretože sa zvrhli do divokých radovánok.
Gréci a Rimania rozširujú vinohradníctvo do sveta
Gréci sa venovali pestovaniu a šľachteniu viniča a začali rozvíjať degustáciu vína. Bežne sa víno pilo málo a väčšinou sa riedilo vodou. Čisté kvalitné víno si veľmi cenili a po dobrom jedle si dopriali pár pohárikov. Postupne sa víno stalo bežne používaným nápojom na uhasenie smädu. Známy autor Homér vo svojej Iliáde ospevuje tento ušľachtilý nápoj a dokonca spomína oblasti, v ktorých sa pestoval vinič.
S expanziou rímskej ríše sa začalo šíriť pestovanie viniča po celej Európe. Rimania v povodiach Dunaja a Rína zakladali na vhodných miestach svoje vinohrady. Slovania pri príchode na naše územie už pestovali ušľachtilé odrody viniča vďaka Rimanom, ktorí ich tu zanechali. Po vpáde Tatárov bolo veľa viníc v úrodnom kraji Malých Karpát zničených. Uhorský kráľ Ondrej III. dal Bratislave privilégium, aby podporil vinohradníkov výsadbou nových viníc a zároveň ich oslobodil od platenia daní kráľovi.
Pestovanie viniča a výroba vína na Slovensku sa postupne zakorenila do našej histórie. Tradícia vinohradníctva pokračuje, v niektorých oblastiach však upadá. Malí domáci výrobcovia u nás i v Európe sa nedokážu uživiť a konkurovať prichádzajúcim koncernom z Ameriky, Afriky a Austrálie.
Víno v legendách
Podľa Starého zákona bol Noe prvý človek, ktorý pil a potom dorobil víno. Na dnešnom tureckom území, kde pristala Noemova archa, si Noe vraj všimol závraty a čudné správanie kozy, ktorá si pochutnávala na prezretom, kvasiacom hrozne. Tak sa rozhodol pestovať vinič a keď to prehnal s pitím vína, ležal obnažený vo svojom stane.
V Biblii sa hovorí o Lótovych dcérach, ktoré opíjali vínom počas noci svojho otca v jaskyni. Chceli totiž zachovať otcovo potomstvo a opäť ním zaplniť zem.
Jedna stará múdrosť hovorí: ,,Keď prichádza víno, odchádzajú tajnosti”
