Tance, spev, víno a ovzdušie presýtené vôňou rodiaceho sa kotlíkového guláša – to sú jedny z atribútov 5. ročníka festivalu vinobrania v rumunskej dedinke Bodonoš, na mieste, kde na ulici človeku lahodná a tak trošku iná slovenčina dáva pocit domova.
Aj takýmto spôsobom sa naši krajania v severozápadnej Transylvánii v bihorskej oblasti snažia zachovávať svoje zvyky a kultúru a zároveň udržiavať vrelé vzťahy s krajinou svojich praotcov. A napokon, ľudia si sem prídu oddýchnuť. Po namáhavej ceste, na ktorú sa sem vydali ešte v roku 1790 s nádejou na lepšiu budúcnosť. Vydržali – a ostali.
Dodnes tu možno vidieť idylické scenérie odkazujúce na jeden z hlavných spôsobov obživy rumunských Slovákov v minulosti – obrábanie pôdy. Všadeprítomné vinice, povozy ťahané koňmi či dobytkom a zvonce kôz vyhnaných ráno na pašu sa miešajú s nevyhnutnými prvkami modernej doby. „Kedysi tu vládla romantika. Bolo radosť počúvať spev dievčaťa s vedrami, ktoré si cestou po vodu nôtilo piesne. Dnes sem už takisto prenikla televízia a internet. Modernizácia ničí obyčaje, tradície,“ spomína pán Benedek Kutlak, rodák zo Starej Huty – ďalšej zo slovenských dedín v západnom Rumunsku. O sám bol nútený prispôsobiť sa nárokom dnešnej doby. Od jari tu podniká vo firme ponúkajúcej parapetné dosky a oceľové výstuže. Mnohí z našich krajanov však za zárobkom natrvalo odchádzajú do rôznych kútov ich prapôvodnej vlasti, hoci, ako to odôvodňuje pán Kutlak, ich sem neťahá len práca: „Slovenskí Rumuni vedia, že na Slovensko patria. Viete, krv nie je voda...“
