Kalačakra mandala. (wikipedia.org)
Symbol kruhu fascinoval ľudí od dávna. Považoval sa za prvotný, dokonalý tvar, symbolizujúci pôvod života.
Pojem mandala pochádza zo sanskritu, dávneho indického jazyka a znamená kruh, spoločenstvo alebo spojenie. Je odvodené zo slova „manda“, čo znamená „podstata“ a z prípony „la“ – „uchopiť“. Preto pojem mandala môže byť chápaný ako „zachytenie podstaty“.
Základom mandaly je kruh so stredom. Takúto štruktúru môžeme nájsť v prírode, biológii, chémii, fyzike či astronómii. Napríklad vesmír, ktorý sa skladá z mnohých galaxií a planét je ako ľudské telo, zložené z buniek a atómov, ktoré tiež majú kruhovú podobu.
V Indii sa za najpôvodnejšiu formu mandaly považoval rytmus zvuku a tanec. Počas védskej ceremónie sa spieval súbor mantier alebo veršov a možno zvuk týchto piesní, ktoré sa opakovane spievali dookola, mohol pripomínať kruh. Motívy kruhu môžeme nájsť v rôznych formách takmer vo všetkých starobylých kultúrach na celom svete. Objavujú sa na skalných rytinách v Afrike, Amerike aj Európe.
Jedna z najstarších známych tušových kresieb mandaly (9.-10. storočie n.l.) bola objavená v jaskyni v Tunchuangu v severozápadnej Číne. V strede centrálneho lotosu sa nachádza nápis „Budha“. V priebehu ľudskej histórie tvorba mandál najviac prekvitala v Tibete, kde sa zachováva dodnes. Mandala tu predstavuje symbolický diagram, v ktorom sú zakreslené základné princípy tibetského budhizmu a model vesmíru podľa budhistickej kozmológie. Medzi najznámejšie mandaly v Tibete patrí Kálačakra mandala, ktorá vychádza z indického diela Kálačakratantra. Kálačakra, zo sanskritu „koleso času“, predstavuje detailné zobrazenie cyklu vesmíru, ktorý neustále vzniká, zaniká a opäť sa vytvára.
Štruktúra mandaly
Tradične je mandala rozvrhnutá do štyroch častí – kvadrantov, ktoré symbolizujú štyri brány,
štyri uhly Zeme. Nad jednotlivými bránami sa nachádzajú niekoľkoposchodové stavby s bohato zdobenými strechami. Tieto štyri časti obopína vonkajší kruh, nazývaný aj „ohnivý kruh“, na ktorom je vyobrazený ľudský svet. Symbolizuje proces transformácie, ktorý musia ľudské bytosti podstúpiť predtým, ako môžu prísť k týmto bránam. Každá zo štyroch brán je ďalej strážená divokým božstvom. Jednotlivé božstvá a jednotlivé svety sú v mandale vyobrazené vo forme farebných ornamentov a budhistických symbolov. Strážcovia štyroch brán predstavujú aspekt vnútorného ja, ktoré musí byť konfrontované predtým, ako sa presunie k stredu. Týmito aspektami vnútorného ja sú pripútanosti, chamtivosť a strach. Štyri brány teda symbolizujú osvietenie, ktoré by mal človek v meditácii dosiahnuť, iba potom môže vstúpiť do prežiareného stredu paláca. Stred paláca v centre mandaly predstavuje sídlo božstva.
Vytváranie mandaly
Tibetskí mnísi pri tvorbe mandaly. (wikipedia.org)
Mnísi v tibetskom budhizme sa povinne učia vytvárať mandaly. Samotnej tvorbe musí predchádzať dlhé obdobie trénovania umeleckej zručnosti. Musí sa naučiť naspamäť ako maľovať rôzne symboly a ich významy. V kláštore Namgyal (súkromnom kláštore Dalajlámu) to trvá napríklad 3 roky.
Predtým ako sa začne mandala vytvárať, musia mnísi nájsť vhodné miesto, ktoré je následne očistené a vysvätené. Tieto úvodné obrady bývajú spojené so spevom, modlitbami a meditáciou, kedy mnísi v tradičnom rúchu a s tradičnými hudobnými nástrojmi (modlitebné bubienky, zvončeky a pod.) vzývajú božstvo, ktorému bude mandala zasvätená.
Základné čiary mandaly sa najskôr nakreslia kriedou. Do tejto špeciálnej, vopred pripravenej platformy sa potom opatrne smerom od stredu von sypú zrnká farebného piesku z rozdrvených polodrahokamov, až pokým piesok neprekryje kriedové ťahy. Na sypanie sa používa špeciálny nástroj, ktorému Tibeťania hovoria čhagpur, pripomínajúci trubičku či lievik. Celý proces vytvorenia mandaly trvá niekoľko dní. Je to veľmi precízny proces, ktorý si vyžaduje absolútnu koncentráciu a bezchybnosť.
Keď je mandala dokončená, mnísi ju z úcty obetujú božstvu, pre ktoré sa vytvárala a vyzvú božstvá, aby sa na chvíľu usídlili vo svojom symbolickom chráme. Týmto je mandala vysvätená. Následne sa uskutočňuje opäť rituál, sprevádzaný modlitbami a spevom, kedy je mandala, na znamenie všeobecnej pominuteľnosti, zničená. Piesok sa opatrne zmetie postupne smerom k stredu mandaly hrubými štetcami do obradnej nádoby a vysype sa do najbližšej rieky alebo rozpráši do vetra.
Posolstvo mandaly
Mandaly sa objavovali v takmer všetkých starobylých civilizáciách a hoci v rôznych formách, boli v podstate vyjadrením toho istého. Či už je to taoistický symbol „Yin-Yang“, pieskové mandaly indiánskych kmeňov, ktoré boli veľmi podobné tibetským mandalám, alebo mandaly vyobrazené v európskych gotických katedrálach v tvare ružicových okien či labyrintov zobrazených na dlaždiciach blízko vchodu katedrály, všetky vychádzajú z motívu kruhu. Ten predstavoval obraz vnímania a chápania zákonitostí vesmíru a človeka a túžbu po hľadaní ich vzájomnej harmónie a jednoty.
