Dráma / Životný príbeh
USA, 2007, 140 min
Réžia: Sean Penn
Málokto z nás má takú odvahu ako Christopher McCandless. Mal dvadsaťdva, keď doštudoval vysokú, no miesto toho, aby vplával do civilizačného prúdu, krátko po promócii sa rozhodol dať civilizácii zbohom. Všetky svoje doterajšie úspory venoval charite a vydal sa za dobrodružstvom v divokej prírode. To, čo na svojej ceste zažil, z neho spravilo ikonu mladej generácie Američanov. Bol Christopher McCandless rebel odmietajúcí dnešnú spoločnosť, nebojácny hazardér alebo iba tragická postava tápavo hľadajúca rovnováhu medzi spoločnosťou a prírodou?
McCandless začal svoju púť Spojenými štátmi v roku 1992 v Južnej Dakote, pokračoval po rieke Colorado do Kalifornie, odkiaľ sa s minimálnou výbavou vydal na sever dobyť divokú, neľútostnú Aljašku. Na svojej strastiplnej ceste trvajúcej takmer dva roky stretol ľudí s výraznými charaktermi, žijúcich na hranici spoločnosti, ktorí významne ovplyvnili jeho pohľad na svet a na oplátku on navždy zmenil ich životy. Naivný rojko sa behom cesty pretransformoval v sebavedomého muža, lenže v lone aljašskej divočiny mu ani tento prerod nebol veľmi platný...
Autor predlohy
Príbeh mladíka s nutkavou potrebou nájsť pravdu a šťastie inšpiroval podobne stavaného spisovateľa, horolezca a milovníka nebezbečných miest Jona Krakauera k napísaniu knižky podľa jeho denníkových záznamov. Kniha Útek do divočiny (1996), mapujúca život a smrť 24-ročného Christophera, ktorý strávil neuveriteľných 113 dní na neľútostnej Aljaške, nadchla čitateľov všetkých generácií. Krakauer spracoval McCandlessov mimoriadny príbeh hlboko a veľmi osobne. Priznal, že sa s hlavným hrdinom v mnohom stotožňoval. Obdivoval jeho vôľu, prudkosť, ale aj vnútornú čistotu. McCandless mal extrémne vysoké ideály, nerobil kompromisy, veril, že život nie je o tom, aby sa šlo vyšľapanou cestičkou. Nielenže sa po vydaní srdcervúceho príbehu dostavil okamžitý úspech, Krakauer svojím bestsellerom rozvíril spoločenskú debatu, prečo sú mladí Američania tak často nespokojní, utekajú od svojich pohodlných životov a rodín a aké sú vôbec hodnoty moderného života.
„Radšej než lásku, peniaze a slávu mi dajte pravdu.”
-- Henry David Thoreau
Sean Penn a kniha
Sean Penn, známy predovšetkým ako filmový herec (Carlitova cesta, Tenká červená línia, 21 gramov), sa tento raz uspokojil s rolou režiséra a scenáristu. Sledoval každý krok mladíkovej cesty až do tej najsurovejšej divočiny. Penn tvrdí, že dramatické putovanie Chrisa McCandlessa, pripomínajúce dobrodružné cestopisy Jacka Londona, si ho v kníhkupectve pritiahlo ako magnet: „Keď som si knihu priniesol domov, prečítal som ju ešte v ten večer: A nie raz, ale dvakrát. Ráno som vstal a okamžite začal všade zisťovať, či by som mohol zohnať filmové práva. Téma, postavy a prostredie, v ktorom sa príbeh odohráva, si priamo žiadali, aby sa objavili na filmovom plátne“, hovorí režisér. Musel však čakať desať rokov, než sa mu to podarilo - Chrisova rodina bola stratou syna natoľko ranená, že nebola pripravená na filmové spracovanie jeho tragického príbehu.
Emile Hirsch
Mladý, talentovaný herec Emile Hirsch (Alpha Dog, Speed Racer), musel absolvovať náročnú prípravu, režisér ho štyri mesiace testoval, aby ho presvedčil, že dokáže mladíka dôveryhodne stvárniť. Sean Penn si totiž do role McCandlessa pôvodne vysnil Leonarda Di Capria. Hirsch bol rád, že sa mu rola ušla. Poznal McCandlessov príbeh už z detstva a čím viac sa v dobe príprav na stvárnenie úlohy o príbeh zaujímal, tým viac McCandlessa obdivoval. Páčil sa mu jeho dobrodružný duch, hazard s nebezpečím, inteligencia a hlavne túžba zmeniť svoj život. Bol iný než jeho vrstovníci a to, že ľudia okolo neho považovali materiálne statky za najdôležitejšie, nedokázal pochopiť. Aby čo najvernejšie stvárnil vyziableho tuláka, Hirsch musel zhodiť alarmujúcich deväť kilogramov na váhe. „Fyzickou stránkou príprav boli tvrdé, naozaj tvrdé behy, turistika a vytrvalostné testy,“ vraví Hirsch.
McCandless zahodil svoju doterajšiu identitu, začal nový život, presvedčený, že dokáže všetko, čo bude chcieť. Jediné, čo si prial, bolo zbaviť sa bremien civilizovaného sveta, nájsť vnútorný kľud a čistotu. Cesta Chrisa McCandlessa začala čiastočne ako vzbura proti nenaplneným životom svojich rodičov. Tých si vo filme zahrali držitelia Oscara Marcia Gay Harden (Tajomná rieka, Úsmev Mony Lisy) a William Hurt (Mr. Brooks). Ich syn bol presvedčený, že žili svoje životy povrchne. Nechcel byť viac otrávený spoločnosťou, kde sú ľudia k sebe bezohľadní, hľadal svoje pravé „ja“.
Zlatý glóbus pre Pearl Jam
Sean Penn oslovil Eddieho Veddera, speváka a gitaristu kapely Pearl Jam, či by mu nezložil pre film hudbu. Ten okamžite súhlasil bez toho, že by niečo o scenári vedel (spolupracovali spolu už na snímke Dead man walking). Skladba „Guaranteed“ mu priniesla Zlatý glóbus pre najlepšiu filmovú pieseň, porazil tak írsko-české duo Hansard-Irglová, ktorí boli nominovaní za song „Falling Slowly“ z filmu Once. Zaujímavosťou je, že v dobe, keď Vedder písal hudbu, jeho mladší brat, zhodou okolností tiež menom Chris, odišiel dumať do Afriky a už dva mesiace o ňom nik nepočul…
Spracovanie
Natočený trendovým štýlom, Sean Penn do snímky vkladá životné múdrosti, filozofický a intímny pohľad na to, akým človekom McCandless bol, aké mal hodnoty a čo ho ťahalo smerom, ktorým sa uberal. Jeho film je obrazom dnešnej uponáhľanej spoločnosti, kde sa hodnoty vytrácajú, úvahou nad zabehaným spôsobom života. Penn sa pri písaní scenára vydal po Chrisových stopách, rozprával s ľuďmi, s ktorými sa mladík počas cesty stretol (dokonca jedného z nich najal, aby pracoval pri natáčaní ako konzultant). Úzko spolupracoval s McCandlessovou rodinou, najmä s jeho sestrou Carine, ktorá mu okrem spomienok poskytla novinové výstrižky a súkromné listy. Sean Penn si dal záležať, snažil sa, aby film čo najviac zodpovedal realite. Rozprávačský štýl sa prelína s dokumentárnym, hrajú tu herci, neherci i skutočné postavy, ktoré Chrisa poznali. Takmer celý čas sa natáčalo pod šírym nebom, štáb precestoval severoamerický kontinent od Mexika cez Kaliforniu, Las Vegas a Grand Canyon. Najnáročnejšie bolo filmovanie na Aljaške, kde sa presunuli celkom štyrikrát, aby zachytili všetky ročné obdobia. Vytknúť môžeme snáď iba zbytočnú rozkúskovanosť, ktorá narúša film ako celok, dlhšiu stopáž (140 min.) a Pennovu prílišnú snahu o štylizáciu.
Z existenčného road movie Útek do divočiny si každý z nás niečo odnesie. Toľko k filmovému tipu odo mňa, vypínam počítač a odoberám sa do divočiny.
Zdroj: Bontonfilm
