Deň, keď sa zastavila Zem. Slovenská a česká premiéra 11. decembra 2008. Foto (c) 20th Century Fox/ Bontonfilm
Deň, keď sa zastavila Zem. Slovenská a česká premiéra 11. decembra 2008. Foto (c) 20th Century Fox/ Bontonfilm

Sci-Fi / Dráma
USA 2008, 103 min
Réžia: Scott Derrickson

Film rozpráva príbeh mimozemskej bytosti Klaatua (Keanu Reeves), ktorý pricestuje na Zem s jedinou úlohou – zamedziť ľudstvu v sebadeštrukcii. Klaatu chce ľudstvu pomôcť, otázkou ale je, či o to vôbec stojíme. Zatiaľ čo on chce jednať so svetovými mocnosťami, naším jediným záujmom je zavrieť ho do laboratória a vedecky skúmať...

Deň, keď sa zastavila Zem je remake rovnomenného sci-fi filmu z roku 1951 režiséra Roberta Wisea (Niekto tam hore ma má rád, West Side Story, Star Trek: Film). V pôvodnej verzii priletel muž z vesmíru do Washingtonu, aby pokarhal ľudstvo za nezmyselnú agresiu a honbu v hromadení nukleárnych zbraní. V novej snímke si ľudia nájdu ďalšie spôsoby, ako ohrozovať seba i svoje okolie. Prirodzenosťou človeka je totiž opakovane sa pokúšať o sebadeštrukciu.

Dilema s remakom

Scott Derrickson po obdržaní ponuky natočiť remake riešil niekoľko dilem. Na jednej strane sa od neho žiadalo, aby prerobil uznávaný klasický film, na druhej strane hrozilo, že bez úprav zapadne film do prepadliska dejín kinematografie. „V originálnom scenári som našiel mnoho inšpiratívnej látky ale tiež niekoľko zásadných problémov, takže som si neustále kládol otázku a dlho zvažoval, či je remake správnou voľbou,” pripúšťa režisér. „Dospel som k záveru, že klasiky ako Kmotor alebo Casablanca sa pretvoriť nedajú. Sú osobité práve dobou, kedy sa odohrávajú a kedy boli natočené.“ Pôvodný príbeh pôsobí ako reflexia doby a obsahuje silné sociálne témy. Práve na ich základe Derrickson usúdil, že nový film sa pre remake hodí ako dobrý spôsob komentovania aktuálnych problémov, ako správanie sa ľudstva k životnému prostrediu.

Pôvodný film z čias studenej vojny

Azda viac než Klaatov lietajúci tanier a jeho robotického spoločníka Gorta si z futuristického filmu z roku 1951 diváci zapamätali, že nepriateľom nie sú votrelci, ale ľudia sami. Amerika mala zbrane namierené na Rusko, ktoré odpovedalo rovnakým spôsobom, čím obe veľmoci zanechali zbytok sveta v smrteľnom strachu zo studenej vojny. Z dnešného pohľadu sa Wiseova snímka odlišuje od moderných sci-fi filmov. Efekty boli jednoduché a málo nákladné. Keby bol v súčasnosti jeho remake zrekonštruovaný presne záber po zábere, súčasný divák by sa vzhľadom k dĺžke 85 minút asi cítil ochudobnený. Aj tak však nová verzia končí trochu predčasne, záver pôsobí ako nevhodný žart strihača.

Neo opäť na scéne

Reevesov herecký prejav je v podstate identický s Neom z Matrixu
Reevesov herecký prejav je v podstate identický s Neom z Matrixu

Keanu Reeves dlho váhal, či rolu prijme. Priznáva, že nie je fanúšik remakov. Hľadal dôvody, či má nová verzia zmysel. Našiel ich v poukázaní na nebezpečenstvo hroziace ľahostajným správaním sa ľudstva k Zemi. Reevesovo stvárnenie postavy mimozemšťana, ktorý sa začína poľudšťovať, je chladnejšie. Reevesov Klaatu je menej čestný. V pôvodnej verzii stvárnenej Michaelom Renniem je táto bytosť ľudskejšia než ľudia sami.

Femme fatale nesmie chýbať

Astrobiologička Helen (Jennifer Connelly - Hulk, Krvavý diamant, Čistá duša) hrá ženu ochraňujúcu mimozemšťana. Postava Heleny bola v origináli “len” ženou v domácnosti, v novej verzii je to úspešná odborníčka žijúca s afroamerickým nevlastným synom, ktorý jej ostal z manželstva s vojakom zabitým v Iraku. Jej rola prešla značnými zmenami, je omnoho viac zapojená do diania. Okrem toho má Helen oporu vo svojom kolegovi, profesorovi Barnhardtovi – hrá ho britský komediálny herec John Cleese zo zoskupenia Monty Pythons. Pre tvorcov nebolo ľahké nájsť herečku, ktorá bude presvedčivá ako špičkový vedec a zároveň prirodzená, pekná a bude pôsobiť ako symbol ľudskej rasy (Uf, čo všetko musia ženy zvládať...). Ako by postava mala vyzerať, bolo konzultované s odborníkom z organizácie SETI (Search for Extraterrestrial Intelligence), zaoberajúcou sa skúmaním života na iných planétach.

Spracovanie

Záber z pôvodnej verzie. Najväčším problémom bolo vymyslieť, ako budú v novej verzii vyzerať robot Gort a Klaatova vesmírna loď. Počas rokov existencie sa totiž práve oni stali hlavnými ikonami filmu. Tvorcovia však priznávajú, že vďaka počítačovým efektom a relatívne veľkému rozpočtu, mali podstatne jednoduchšiu prácu než ich predchodcovia pred pol storočím. Všetky postavy i predmety museli získať nový vzhľad, stále si ale zachovať jednoduchosť z originálneho filmu. Robot v novej verzii teda nesie neodškriepiteľný závan 50. rokov. Inak, medzi nami povedané, obluda pripomína sošku Oscara v sivom prevedení. Asi naňho ašpiruje. Foto (c) 20th Century Fox
Záber z pôvodnej verzie. Najväčším problémom bolo vymyslieť, ako budú v novej verzii vyzerať robot Gort a Klaatova vesmírna loď. Počas rokov existencie sa totiž práve oni stali hlavnými ikonami filmu. Tvorcovia však priznávajú, že vďaka počítačovým efektom a relatívne veľkému rozpočtu, mali podstatne jednoduchšiu prácu než ich predchodcovia pred pol storočím. Všetky postavy i predmety museli získať nový vzhľad, stále si ale zachovať jednoduchosť z originálneho filmu. Robot v novej verzii teda nesie neodškriepiteľný závan 50. rokov. Inak, medzi nami povedané, obluda pripomína sošku Oscara v sivom prevedení. Asi naňho ašpiruje. Foto (c) 20th Century Fox

Výpravu filmu si vzal na starosť David Brisbin (pracoval už na Derricksonovom celovečernom debute V moci diabla. Debutu predchádzal videofilm Hellraiser: Inferno). Deň, keď sa zastavila Zem nemá s režisérovým predošlým hororovým žánrom nič spoločné. Nie je ani hororový, dokonca ani tak bombastický, ako by divák rozmaznávaný apokalyptickými projekciami z Hollywoodu očakával. Cieľom tvorcov bolo navodiť pocit uveriteľnosti, že sa to môže stať. Vzdali sa veľkých filmových efektov a držali sa realistického scenára. Film je skôr jednoduchý s jasnou myšlienkou, necháva človeku priestor na zamyslenie a dáva šancu zlepšiť sa. Podobne deštruktívny osud čakal totiž aj rodnú planétu nášho neobvyklého návštevníka, keď im malo vyhasnúť Slnko a tým, že sa zmenili, zabránili katastrofe. Film však nie je lekciou morálky, ako by sa ľudia mali správať, skôr nenásilným spôsobom ukazuje, čím ľudia ničia a ohrozujú svet vôkol seba. Režiséra Derricksona zaujal prístup, ako sa na naše pokusy o sebazničenie pozerá niekto tak nezaujatý a netypický ako mimozemská bytosť.

Podľa producentov zásadnou odlišnosťou od pôvodnej verzie je, že Klaatu sa po pristátí na Zemi nestretne s americkým prezidentom v Bielom dome, ale chce navštívit Organizáciu spojených národov v New Yorku. Dôvod – nechceli natočiť film o Amerike, ale o svete. Ďalšou zmenou je prístup mimozemšťanov k ľudstvu a ich problémom. V origináli hovoria: „Ukončite násilie, lebo vás zničíme ešte väčšou silou. Už nebojujte, lebo vás zabijeme,” čo svojím spôsobom predstavuje rozpor, preto v novej verzii došlo k zásadnej zmene a vo filme zaznie zhovievavá veta: „Nad priepasťou sa meníme.“

Resumé

Film je vizuálne na úrovni, no podľa dnešného štandardu ponúka triky skôr v skromnejšom množstve. Ekologicko-morálne uvedomelá snímka, jemná podobizeň Dňa nezávislosti, Vojny svetov a podobných katastrofických filmov sa samozrejme nevyhla dementovaniu americkej vlády a armády, rovnako aj rodinnému klišé à la Spielberg. Slovenská a česká premiéra je stanovená o deň skôr pred americkou. V USA si vyhradili na uvedenie filmu dátum 12.12. ako symboliku často spomínaného roku 2012. Tvorcovia dúfajú, že ich Deň, keď sa zastavila Zem divákov nielen pobaví, ale vyvolá v nich záujem o vážne témy týkajúce sa nás všetkých. Otázkou zostáva, či si z ich varovných signálov vezmeme niečo humánne k srdcu...

Zdroj: Bontonfilm