Písečná bouře nad Pekingem v roce 2007.

Písečná bouře silně zasáhla Vnitřní Mongolsko - 2007. (Club.Autohome.com.cn)

Vysádzanie stromov ničí životné prostredie severnej Číny.

Veľký a nákladný program, ktorý má vyriešiť jeden z najväčších čínskych ekologických problémov, robí veci ešte horšími.

Program Veľký zelený múr sa začal realizovať v roku 1978 s cieľom vytvoriť 35.6 miliónov hektárov lesa. Mal zabrať 73 rokov a zväčšiť podiel zalesnenej plochy o 10 percent.

Tento program bol zamýšľaný na zlepšenie prírodných podmienok na severe Číny a vyriešenie problémov s dezertifikáciou územia. V čase keď bol spustený Čína prichádzala každoročne o viac než 600 štvorcových míľ pastvín, ktoré sa menili na púštne oblasti.

Podľa výskumníkov je ale ambiciózny projekt na vysádzanie stromov od základov chybný. Jiang Gaoming, významný ekológ z Čínskej akadémie vied tvrdí, že sever Číny nie je k vysádzaniu stromov vhodný. Jeho prirodzenou vegetáciou sú pastviny alebo púšť. „Povedal by som, že sa snažia vytvoriť lesy na územiach, kde stromy nikdy neboli, alebo prinajmenšom za posledných niekoľko tisíc rokov nie," napísal Jiang 17. februára 2008 vo svojom blogu.

„Vysádzanie stromov v púštnej, či polopúštnej oblasti poškodzuje ekologické princípy," povedal Jiang pred troma rokmi reportérom, pričom tieto pokusy o zalesnenie 15-tich percent severu Číny nazval „rozprávkou".

Čínske úrady ale tvrdia, že vysádzanie je úspešné. Koncom roka 2008 agentúra, ktorá mala Veľký zelený múr na starosti, vyhlásila, že zalesnila 24 miliónov hektárov pôdy severného územia Číny.

Štúdie ukazujú, že sadenie stromov pomáha len v určitých vybratých oblastiach, pričom degradácia prostredia v širokej miere pretrváva. Podľa výskumu Čínskej akadémie vied stúpla každoročná dezertifikácia zo 602 štvorcových míľ v 50-tych až 70-tych rokoch na 1327 štvorcových míľ na konci rokov 90-tych. Od roku 2000 o tejto problematike už nebol zverejnený žiaden výskum.

Jedným z problémov, na ktorý ohľadom vysadených lesov vedci poukazujú, je vysádzanie len jedného druhu stromov. Napríklad 70 percent stromov v oblasti Ningxia tvorili topole a vŕby, no v roku 2000 podľahla asi miliarda topoľov chorobe (Anoplophora), čo zmarilo 20 rokov snaženia. Podľa botanika Zhang Yanga robí náchylnosť na choroby spolu s rýchlym vyčerpávaním pôdnych a vodných zdrojov z jednodruhových lesov "zelené púšte" .

Podľa novinára Weng Baa vyžaduje vysadenie hektára lesa 2 250 až 15 000 Juanov (330 až 2200 USD) v závislosti od podmienok.

„Nedokážeme zabezpečiť, aby vysadené stromy prežili a musíme ich nahradiť každé 3-4 roky," vyhlásil Wang Man, predseda Lesného úradu v provincii Hebei. Cao Shixiong z Čínskej Poľnohospodárskej univerzity odhaduje, že zo stromov vysadených od roku 1949 prežilo iba asi 15 percent.

Problematické vysádzanie stromov ale nie je limitované len na územie Číny. Stalinov „Veľký plán transformovania prírody" z roku 1948 totálne zlyhal, keď z vysadených stromov v suchej stepnej zóne prežili len 2 percentá. Tento počin sa dokonca zapísal do učebníc ako príklad ekologického pustošenia. Čínsky program Veľký zelený múr sa podobne uskutočňuje v prirodzene suchej oblasti, čím sa voči prostrediu stáva agresívnym. Javí sa síce ako opačný k programom Maovej éry, keď sa stromy vyrúbavali a ničili sa pastviny, ale v základe ekologické podmienky poškodzuje a vyzerá ako echo Maovho výroku „porazíme nebo a zem".

Existujú vôbec schodné alternatívy na zlepšenie suchého prírodného prostredia? Jednou z odpovedí môže byť aj to, že „príroda sa o seba postará sama," ako po tom volá Jiang Gaoming. Ten so svojim tímom vedcov úspešne pomohol obnoviť pastviny vo vnútornom Mongolsku tým, že poškodené územie jednoducho oplotil a uchránil ho tým od vplyvu človeka po dobu dvoch rokov. Tento prípad ukázal priam zázračnú samoobnovujúcu schopnosť prírody.

Jiang vyzýva: „Žiadne ďalšie slepé vysádzanie stromov!", no čínske úrady nepočúvajú. Oficiálna politika to nepovažuje za dôležité a naďalej tlačí svoj 73- ročný plán na vybudovanie „Veľkého zeleného múru".

Hong Jiang, PhD., vyučuje geografiu na Havajskej univerzite. Jeho špecializáciou je kultúrna geografia prostredia, environmentálna politika a využívanie zdrojov v Číne.

Článok v angličtine: http://www.theepochtimes.com/n2/content/view/20291/