AMNESTY: Slovensko uprednostňuje ekonomické záujmy pred životmi civilistov

 

Slovensko zostáva jednou z posledných štyroch krajín EÚ, ktoré vyrábajú kazetovú muníciu a nepodpísali Dohovor o kazetovej munícii, ktorý medzinárodne zakazuje jej výrobu, skladovanie a použitie. Túto humanitárnu a odzbrojovaciu zmluvu už podpísalo 98 krajín sveta, vrátane Českej republiky, Francúzska, Nemecka a Veľkej Británie. Predstavitelia Slovenskej republiky opakovane vyjadrili podporu procesu tvorby záväzného Dohovoru, ale nakoniec sa v decembri 2008 rozhodli k Dohovoru nepristúpiť, čo odôvodňujú ekonomickými záujmami Slovenska. „Slovensko nemôže uprednostňovať svoje ekonomické záujmy pred ochranou životov tisícov civilistov, ktorí sú vo svete ohrozovaní kazetovými bombami“, hovorí Branislav Tichý, riaditeľ Amnesty International Slovensko.

Kazetová bomba

Kazetová munícia (niekedy označovaná ako „kontajnerová“) je druh munície, ktorý obsahuje niekoľko desiatok malých bômb. Táto munícia sa používa na zasiahnutie viacerých cieľov naraz a na pomerne malé územie tak často dopadne až niekoľko desiatok tisíc kusov. Kvôli ich širokému rozptylu pri zásahu nie je možné rozlíšiť vojenské ciele od civilných, takže ich dopad na civilné obyvateľstvo býva katastrofálny, najmä ak sú použité v obývaných oblastiach alebo v ich blízkosti. Mnohé z rozptýlených bômb nevybuchnú a stávajú sa z nich míny, ktoré mrzačia a zabíjajú ľudí ešte roky po skončení konfliktu - v priemere jedna štvrtina civilných obetí kazetovej munície sú deti. Kazetové bomby prvýkrát použili nemecké a ruské vojská počas druhej svetovej vojny. Odvtedy boli použité vo viac ako tridsiatich krajinách sveta (napr. v Afganistane, Gruzínsku, Iraku, Kambodži, Laose, Vietname a bývalej Juhoslávii).

Slovenská republika sa naďalej podieľa na výrobe tohto druhu munície a odmieta sa pripojiť k dohovoru zakazujúcemu jej výrobu, skladovanie a použitie. Podpísanie dohovoru brzdia ekonomické záujmy Slovenska – najmä náklady spojené s likvidáciou existujúcich zásob. Informácia o výške nákladov spojených s likvidáciou kazetovej munície však podlieha utajeniu. „Slovenská verejnosť sa tak nemá šancu dozvedieť, aká je pre slovenských predstaviteľov cena jedného ľudského života“, dodáva Tichý.

Amnesty International Slovensko spolu s Koalíciou proti kazetovej munícií (združujúcou 300 organizácii z 80 krajín sveta) vedie kampaň vyzývajúcu Slovenskú republiku, aby v čo najkratšom čase pristúpila k Dohovoru o kazetovej munícii. „Zákazom kazetových bômb sa Slovensko opäť postaví na správnu stranu k takmer všetkým štátom EÚ a dvom tretinám štátov NATO. Pozíciou proti zákazu vysiela Slovensko signál, že ochrana vlastnej zastaranej výzbroje je dôležitejšia ako ochrana životov civilistov“, hovorí Thomas Nash, koordinátor Koalície proti kazetovej munícii.

Kampaň, do ktorej sa svojou výzvou pre Ministerstvo zahraničných vecí a Ministerstvo obrany môže zapojiť každý, prebieha online na webe www.stopkazetovymbombam.sk, ako aj prostredníctvom pohľadnicovej akcie po celom Slovensku.

Zdroj: Amnesty International Slovensko

Súvisiace články:

30 000 tvárí proti výrobe zbraní na Slovensku