Môj priateľ donedávna viedol hotel na východe Anglicka. Reštaurácia v tomto hoteli má hviezdičky Michelin (značka vysokej gastronomickej kvality - pozn. prekl.). Nedávno som s ním debatoval o tom, či by reštaurácie mali zverejňovať množstvo kalórií, ktoré obsahujú jednotlivé jedlá v menu.
On s týmto nápadom veľmi nesúhlasí. Parafrázujem: Ľudia nejedia v reštauráciách s Michelin hviezdičkami preto, aby si tam rátali kalórie. Má samozrejme pravdu, ale sú tu aj iné dôvody, prečo tento systém, momentálne prekvitajúci v New Yorku, pravdepodobne nenarobí veľa dobrého. Práve naopak, existujú isté dôkazy, že by mohol dokonca pôsobiť škodlivo.
Tému zverejňovania kalórií v reštauráciách a fast foodoch rozoberal aj februárový článok v American Journal of Clinical Nutrition. Píše sa v ňom, že zavedeniu písania kalórií v New Yorku predchádzala štúdia. Zistilo sa v nej, že jednotlivci, ktorí si všímali kalórie uvedené pri jedlách v Subway, jedli o 50 kalórií menej ako tí, ktorí si ich nevšímali.
Ale ako sa v článku zdôrazňuje, neznamená to nevyhnutne, že zverejňovanie kalórií vedie k ich nižšej konzumácii. Môže to byť napríklad tým, že ľudia s „vedomím o kalóriách“ si strážili počet kalórií a tak či tak by si vybrali jedlá s nižším počtom kalórií.
Zavedenie povinného zverejňovania kalórií v New Yorku spustilo mnoho ďalších štúdií. Ich výsledok? Väčšina nepreukázala žiadny účinok, a aj keď sa znížil príjem kalórií, celkový efekt bol takmer nulový.
Čo je horšie, niektoré štúdie v skutočnosti zistili, že uvádzanie počtu kalórií viedlo k zvýšenej konzumácii. V jednej štúdii publikovanej v American Economic Review v máji 2009 sa napríklad uvádza, že zverejňovanie kalórií viedlo k zvýšenej konzumácii u tých, ktorí držali diétu!
Autor článku v American Journal of Clinical Nutrition uvažuje o tom, ako môže zverejnenie obsahu kalórií v jedlách v skutočnosti zvýšiť príjem kalórií. Napríklad, niektorí jedinci môžu preceňovať obsah kalórií v jedle. Ak však vedia reálny (a nižší) obsah kalórií, môže to spôsobiť, že človek bude jesť viac.
Niektorí jedinci taktiež môžu pokladať cenovo podobné ale viac kalorické jedlá za lepšiu voľbu.
Autor nás upozorňuje na fakt, že posadnutosť kalóriami môže podporovať tendenciu k „iracionálnym, dokonca neurotickým znakom správania“. „Zverejňovanie kalórií môže potenciálne zvýšiť túto neurózu a premeniť jedenie z nevyhnutnej a príjemnej aktivity na znepokojujúcu, sprevádzanú nervozitou a vnútornými rozpormi.“
Podľa mňa je zverejňovanie kalórií veľký krok vzad, keďže dáva dôraz na počet kalórií jedla viac ako na jeho kvalitu. Posilňuje to názor, že všetky kalórie majú rovnaký dopad na váhu a zdravie tela (čo nemajú), a že niečo nízkokalorické je výrazne lepšie ako niečo vysokokalorické.
Jedným zo strašných dôsledkov tejto posadnutosti je celkové vyhýbanie sa tuku v prospech karbohydrátov. No karbohydráty napríklad poháňajú vylučovanie inzulínu, ktorý okrem iného, podporuje usádzanie tuku v tukových bunkách. Podnecovaním zápalov a možno i iných mechanizmov môžu karbohydráty taktiež narušiť funkciu leptónu (hormón regulujúci príjem a výdaj energie vrátane chuti do jedla a metabolizmu - pozn. prekl.), čo vedie k potlačeniu metabolizmu a zvýšenému pocitu hladu.
Jedlá bohaté na karbohydráty nie sú vhodné aj z toho dôvodu, že často vedú k zníženiu cukru v krvi. Pokles cukru v krvi môže spôsobiť „falošný“ hlad a chuť na sladké či škrobové jedlá.
Sústredenie sa na počet kalórií je pre kontrolu váhy kontraproduktívne. Napriek tomu, že si to niektorí politici radi myslia, určite to nie je spôsob riešenia epidémie obezity.
Dr. John Briffa je lekárom v Londýne a autorom so záujmom o výživu a prírodnú medicínu. Jeho web stránka je DrBriffa.com.
