Vojaci bojujú, aby chránili domov a krajinu. Ale čo sa stane, keď sú tieto dva motívy postavené proti sebe? Vražda štyroch dezertérov armády Čínskej ľudovej republiky (ČLR) na ich ceste k domu veliteľa jednotky mohla byť objednávkou, aby si čínsky ľud túto otázku nemusel klásť.
9. novembra, miestna policajná stanica v meste Shulan, provincia Jilin vydala výstrahu. Štyria vojaci, všetci z vojenskej základne v Shulane, utiekli zo základne medzi 4.30 a 6.00. So sebou niesli automatickú pušku (QBZ-95) a 795 nábojov.
Popoludní sa na internete začali šíriť správy, že štyria vojaci boli chytení v provincii Liaoning, ktorá leží juhozápadne od provincie Jilin. Niektoré správy hovorili o troch vojakoch zabitých na mieste a jednom vážne zranenom.
O 16.30 jednotka riadenia cestnej dopravy jilinského úradu verejnej bezpečnosti (polícia) odpovedala na žiadosti ľudí cez čínsky mikroblog Weibo a potvrdila, že traja vojaci sú mŕtvy a jeden bol zajatý.
Táto informácia neskôr zmizla zo stránky úradu verejnej bezpečnosti a dostať sa k správam o štyroch vojakoch bolo zrazu ťažké. Oficiálne média neuviedli nič o tomto incidente a internet bol relatívne pokojný. Veľa stránok, na ktorých prebiehala diskusia o incidente teraz zobrazovala chybové hlásenia.
Keď niekoľkí reportéri šli do domovov dezertérov, členovia rodín vojakov už boli pod dohľadom úradov a nebolo možné získať ich stanovisko.
Dôvody dezertácie
Najdiskutovanejšou témou na sociálnych sieťach a blogoch bol dôvod ich dezertácie. Traja z dezertérov boli regrutovaní len minulý rok, ale jeden, Yang Fan, bol veliteľom mužstva. Ani úrad verejnej bezpečnosti ani armáda neuviedli o nich žiadne údaje.
Najviac dezertácií z novo rekrutovaných sa deje v niekoľkých prvých mesiacoch. V tréningových centrách, ak noví rekrúti nedokážu vystáť tréning a tvrdosť trénerov, pokúsia sa utiecť. Ale toto nie je to, čo sa stalo v Jilinskom incidente. Títo traja noví regrúti dokončili tréning a boli už pridelení k svojím jednotkám. Veliteľ mužstva bol v armáde dokonca už šesť rokov.
Ďalším možným motívom pre dezertáciu by bol konflikt s veliacimi dôstojníkmi. Toto tiež nie je veľmi pravdepodobné. Zvyčajne, takéto konflikty sa končia bitkou alebo aj prestrelkou v rámci vojenskej základne. V niektorých prípadoch sa takéto konflikty dostali aj mimo základňu.
V roku 1994 nadporučík Tian Mingjian zabil a zranil niekoľkých svojich veliteľov na vojenskej základni v oblasti Tongxian v Pekingu. Autom sa dostal do Jianguomenu, ktorý nie je ďaleko od Tiananmenského Námestia, kde pokračoval v streľbe. Napokon bol nadporučík zastrelený policajným ostreľovačom.
V jilinskom incidente opustili štyria vojaci základňu potichu, nikomu nerobili problémy, až kým sa o desať hodín neskôr nestretli s policajným útvarom špeciálneho nasadenia.
Brániť domov
Tretia možnosť dáva väčšine čínskych ľudí väčší zmysel. Niekto dal na web nepotvrdenú informáciu, že v mestách, odkiaľ vojaci pochádzali, boli domy troch vojakov zdemolované a sestra jedného z vojakov znásilnená.
Jedna z nepotvrdených správ uviedla, že dom veliteľa mužstva Yang Fana bol zdemolovaný a jeho sestra znásilnená. Podľa takejto úvahy sa chcel pomstiť miestnym úradom a ďalší traja vojaci sa dobrovoľne prihlásili, že mu pomôžu.
Tento predpoklad nevyníma možnosť, že zvyšní traja vojaci, ktorým tiež zdemolovali domovy, pomohli Yangovi, kvôli hlbokému pocitu krivdy.
Téza, že traja regrúti pomáhali Yangovi, je podporená trasou, po ktorej išli. Boli zastavení a zastrelení v oblasti Qingyuan, na štátnej diaľnici G202. Podľa mapy a času je zrejmé, že potom, čo opustili základňu v Shulane, šli k diaľnici G202, potom smerom na juhozápad popri meste Jilin, pokračovali juhozápadne na diaľnici G202 a v oblasti Qingyuan boli zneškodnení.
Ak by z tohto miesta odbočili z diaľnice G202 smerom na juh, po 50 kilometroch by prišli k Yang Fanovmu bydlisku v oblasti Xinbin.
Táto trasa by pre ostatných vojakov nebola relevantná. Jeden z nich je z provincie Heilongjiang, ktorá je opačným smerom. Ďalší je z provincie Hunan, ktorá je vzdialená tisícky kilometrov a je teda takmer nemožné aby sa vybrali tam, či už bez zbrane alebo so zbraňou.
Související články:
Čína: 38. armáda odmítla v roce 1989 masakrovat studenty
Čína: Prostořeký admirál vyhrožuje kvůli Íránu třetí světovou válkou
Čínští studenti na Cambridgi odporují čínskému velvyslanectví
Smrteľná pasca
Ak títo vojaci dezertovali kvôli tomu, že sa Yangova rodina stala obeťou úradov, samotné úrady by nemali žiadny problém zistiť dôvod ich dezertácie. Situácia ohľadom jeho rodiny by bola dobre známa, či už v armádnej jednotke alebo v jeho bydlisku.
Úrady samozrejme predpokladali, že Yang sa bude chcieť postarať o veci doma, a preto na diaľnici G202 pripravili dôkladnú pascu, takmer pred odbočkou k Yangovmu bydlisku. Svedok udalosti uviedol, že ozbrojená jednotka, ktorá strieľala na dezertérov nebola ani bežnou políciou ani vojenským personálom. Boli zo špeciálneho útvaru policajného nasadenia.
Veľa veteránov vznieslo otázku, prečo polícia zabila tie deti?
Každý vie, že v armáde vojaci nasledujú príkazy svojich nadriadených. Pre týchto nových regrútov, veliteľ mužstva je ich priamym nadriadeným. Ak boli vojaci veliteľom mužstva požiadaní, aby išli s ním, nemohli povedať nie, hoci aj vedeli, že toto nie je vojenská úloha. V Čínskej armáde je veľmi bežné robiť nadriadeným dôstojníkom poslíčka a môže sa to stať i mimo základne.
Je tak veľa spôsobov, ako mohol byť problém vyriešený. Úrady už vedeli všetko o dezertéroch a traja z nich boli neozbrojení. Situácia mala byť pod kontrolou, no napriek tomu sa zvolil prekvapujúci zásah.
Rozhodnutie z vysokého miesta
Rozhodnutie zastreliť ich bolo spravené z vysokého miesta. Na provinčnej alebo regionálnej úrovni armáda nemá právomoc riadiť špeciálny Útvar policajného nasadenia. Špeciálny útvar policajného nasadenia je časťou Ozbrojených zložiek polície, ktorá je tiež pod kontrolou Centrálnej armádnej komisie. Rozhodnutie bolo spravené na úrovni Centrálnej armádnej komisie alebo dokonca centrálnou Čínskou komunistickou stranou (ČKS).
Režim zakročil, pretože si nemohol dovoliť nechať Yang Fana so zbraňou, spolu s ostatnými vojakmi, aby sa dostal do konfrontácie s miestnymi úradmi.
V takmer všetkých prípadoch demolácie domov, sú dve proti sebe stojace strany v nerovnakej pozícií. Najnásilnejšie spôsoby, ktoré sa rozhodnú vykonať obete, sú tie, že sa upália. Developeri a miestne úrady využívajú chuligánov na bitku voči obetiam demolácií a ozbrojené zložky podporujú rabujúcich zlodejov.
Štátom iniciovaná výstavba sa stala najväčšou silou, ktorá poháňa čínsku ekonomiku a zaberanie území a následná demolácia domov, vďaka ktorej sa táto výstavba môže uskutočňovať, sú hlavnými zdrojmi sociálnych nepokojov a konfliktov.
Väčšina vojakov a dôstojníkov nižších hodností sú z vidieka alebo aj z miest. Ich rodiny sa ľahko stanú obeťami demolácie domov a musia znášať ďalšie konflikty s úradmi. Dopad týchto sociálnych konfliktov na armádu nemusí byť taký očividný v čase mieru, ale zväčší sa, keď bude armáda povolaná bojovať proti „nepriateľom“ doma, alebo v zahraničí.
Pred 22 rokmi, keď bola armáda povolaná, aby zasiahla na Námestí Tiananmen proti študentskému hnutiu, väčšina vojakov nezdieľala rovnaké pocity ako mali študenti. Zúčastnená armádna jednotka bola izolovaná od vonkajšieho sveta po dobu jedného mesiaca a potom im bolo povedané, aby potlačili kontrarevolucionárov. Aj keď niektorí z nich boli zmätení a skľúčení, nasledovali rozkazy.
Teraz je situácia úplne odlišná. Ak je vojna, musí sa vojakom povedať dôvod, prečo bojujú, dôvod prečo sa obetovať.
Počas Kórejskej vojny, jeden slogan znel „Chráň svoju rodinu a obraňuj svoju krajinu“. V čínštine, slovo „krajina“ sa tiež používa vo význame „štát“.
Čo ak je krajina, ktorá potrebuje obranu, zároveň štátom, ktorý ničí tvoj domov? Môže štát stále očakávať, že vojaci budú bojovať, aby bránili krajinu, keď tá krajina nepatrí vojakom, ale štátu, ktorý zničil ich domovy?
Související články:
Čína: 38. armáda odmítla v roce 1989 masakrovat studenty
Čína: Prostořeký admirál vyhrožuje kvůli Íránu třetí světovou válkou
Čínští studenti na Cambridgi odporují čínskému velvyslanectví
