Na dnešnom hlasovaní parlamentu prešiel návrh novely Ústavy SR, ktorou sa ruší trestnoprávna imunita poslancov Národnej rady. Od prvého septembra teda nebudú orgány činné v trestnom konaní na obvinenie poslanca potrebovať súhlas parlamentu. Na vzatie poslanca do väzby alebo na zadržanie poslanca prichyteného pri páchaní trestného činu však bude súhlas parlamentu naďalej potrebný. Poslancom zostane imunita už len na hlasovanie a výroky v parlamente.
„Dôvodom na zrušenie poslaneckej imunity je zrovnoprávnenie poslancov s ostatnými občanmi Slovenskej republiky,“ uvádza dôvodová správa k novele ústavy, ktorú predložila skupina poslancov, majúca zastúpenie všetkých parlamentných strán. Návrh mal teda širokú politickú podporu a zahlasovalo zaň všetkých 144 prítomných poslancov.
„Rozhodli sme sa, že v tejto chvíli budeme plniť objednávku v tom rozsahu, v akom ju chápeme, že od verejnosti prišla. Teda zrušenie trestnoprávnej imunity poslancov,“ uviedol už dávnejšie k predkladanej novele ústavy poslanec za KDH Radoslav Procházka.
Čo znamenala poslanecká imunita a čo sa zmení jej zrušením
Doteraz bol na trestné stíhanie poslanca potrebný súhlas parlamentu. To znamenalo, že ak orgány činné v trestnom konaní chceli voči poslancovi vzniesť obvinenie, museli požiadať parlament o súhlas so stíhaním. Ak parlament súhlas nedal, tak bolo stíhanie poslanca až do zániku jeho mandátu vylúčené.
Od teraz tento proces nebude potrebný, a tak budú môcť orgány činné v trestnom konaní (t.j. policajt a prokurátor) rovno poslanca obviniť a viesť proti nemu trestné stíhanie.
Na rozdiel od pomerne rozšíreného názoru bolo teda aj doteraz možné poslancov stíhať za trestné činy, bol však potrebný súhlas parlamentu, alebo ak daný nebol, bolo treba vyčkať, kým sa mandát poslanca skončí a až následne začať trestné stíhanie. Počas trvania mandátu bolo aj pozastavené plynutie premlčacej doby ohľadne daného skutku. Tento druh imunity sa nazýva procesná imunita.
Možno sa teda domnievať, že samotná imunita ani doteraz nebola najzásadnejším problémom pri stíhaní poslancov, ale skôr politické tlaky na orgány činné v trestnom konaní. Aby teda došlo k efektívnemu postihu, bude kľúčové vyrovnať sa s týmito tlakmi.
Nepochybne je však odstránenie imunity dobrým krokom, keďže aspoň nenastane stav, že z dôvodu odmietnutia stíhania poslanca parlamentom bude stíhanie značne oneskorené a dôjde k zahladzovaniu a vychladnutiu stôp.
Na väzbu a zadržanie poslanca bude potrebný súhlas parlamentu
Avšak na vzatie poslanca do väzby počas trestného stíhania bude naďalej potrebný súhlas parlamentu. Väzba je jedným z tzv. zaisťovacích inštitútov, ktorého cieľom je najmä to, aby obvinený poslanec neutiekol alebo sa neskrýval pred stíhaním, neovplyvňoval svedkov a nemaril stíhanie, alebo aby nepokračoval v trestnej činnosti.
Rovnako, ak bude poslanec pristihnutý a zadržaný pri trestnom čine, bude to musieť byť oznámené parlamentu, a ak mandátový a imunitný výbor Národnej rady súhlas so zadržaním nevysloví, poslanec bude musieť byť ihneď prepustený na slobodu.
Poslancom zostanie imunita už len na hlasovanie a výroky v parlamente
Poslancom aj naďalej zostane imunita na hlasovanie a výroky v parlamente. To znamená že za hlasovanie v pléne a vo výboroch parlamentu, rovnako ako za výroky poslanca prednesené pri výkone jeho funkcie v parlamente nemôže byť poslanec vôbec stíhaný, a to ani po zániku jeho mandátu. Tento druh imunity sa nazýva hmotná imunita.
Je zámer zrušiť trestnoprávnu imunitu aj sudcom
V rozprave k novele ústavy došlo aj k viacerým vyjadreniam požadujúcim zrušiť aj trestnoprávnu imunitu sudcov. Predseda parlamentu Pavol Paška potvrdil, že tento zámer existuje, treba ho však ešte podrobiť diskusii.
Zrušenia sudcovskej imunity sa v rozprave dotkol aj Daniel Lipšic, nezaradený poslanec: „Platí rovnosť pred zákonom a nikto by nad ním nemal stáť. Do budúcnosti bude potrebné v tomto urobiť poriadok. Nepoznám krajinu, kde by mali sudcovia takú rozsiahlu imunitu. Je to zlé pre právny štát.“
