20120907-zvolenska
Ministerka zdravotníctva SR Zuzana Zvolenská. (gov.sk)

Ministerstvo zdravotníctva plánuje zvýšiť zdravotné odvody, ktoré platia akcionári a spoločníci podnikov z dividend. Zvýšená sadzba odvodov by mala dosiahnuť 14 percent z dividend, oproti súčasným 10 percentám. Navýšený by mal byť aj maximálny vymeriavací základ, čím dôjde k zvýšeniu maximálnych odvodov z takmer 2700 eur až na 13 000 eur ročne.

Toto vládne opatrenie je podľa dôvodovej správy ministerstva zdravotníctva súčasťou balíku opatrení, ktoré majú za cieľ znížiť deficit verejných financií a napomôcť ku konsolidácii štátneho rozpočtu. Návrh zákona z dielne ministerky Zvolenskej prešiel medzirezortným pripomienkovým konaním a onedlho by mal byť zaradený na rokovanie vlády.

Dividendy nie sú v súčasnosti zdaňované a neodvádzajú sa z nich ani sociálne odvody. V roku 2011 zaviedla Radičovej vláda povinnosť platiť zdravotné odvody vo výške 10 percent, s maximálnym vymeriavacím základom 36-násobku priemernej mzdy – čo znamená, že najvyššie odvody sú teraz cca 2 700 eur.

Návrh ministerstva zvýši odvodové zaťaženie na 14 percent a zvýši maximálny vymeriavací základ na 120-násobok priemernej mzdy – strop odvodov by teda mal byť zhruba 13 000 eur. Maximálny vymeriavací základ pri iných príjmoch ako dividendách je však len polovičný.

Súčasťou zákonných opatrení bude aj osobitný režim zúčtovania zdravotného poistenia, a to taký, aby si podnikatelia nemohli započítavať iné príjmy a tak si znižovať vymeriavací základ pre odvody z dividend.

Otázny vplyv na konsolidáciu verejných financií a možné riziko pre malých podnikateľov

Napriek deklarovanému zámeru zvýšenia dividend ako konsolidačného opatrenia ministerstvo zdravotníctva očakávaný dopad pre štátny rozpočet nevyčíslilo. „Predpokladajú sa pozitívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, ktoré nie je možné vyčísliť, pretože príjmy z dividend v súčasnosti nepodliehajú dani z príjmov na území Slovenskej republiky ani inej evidenčnej povinnosti zo strany prijímateľa,“ uvádza ministerstvo zdravotníctva.

Okrem nejasného vplyvu na štátny rozpočet je však nejasný aj vplyv na podnikateľské prostredie, najmä pre malých a stredných podnikateľov. Ministerstvo zdravotníctva vo svojom návrhu nepredpokladá negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie, s čím však veľký počet ekonómov a opozičných politikov nesúhlasí.

Najhoršie dopady by zvýšenie odvodov mohlo mať práve na malé podniky, keďže pri ziskoch  94 000 eur ročne sa zvýši ich finančné zaťaženie o viac ako 10 000 eur. Toto citeľne zaťaží malých podnikateľov, ktorí dividendy využívajú ako hlavný zdroj príjmov. Veľké podniky opatrenie veľmi nepocítia, keďže pri zisku nad 94 000 eur ročne sa odvody zvyšovať už nebudú.

Je takisto možné, že malí podnikatelia sa budú snažiť odvodovú povinnosť obchádzať, napr. tým spôsobom, že si nebudú vyplácať dividendy, ale budú si svoje životné náklady platiť priamo z firmy. Možný je aj zvýšený záujem podnikateľov o presunutie sídla firmy do zahraničia, aby sa pokúsili vyhnúť sa odvodovej povinnosti.