Priehrada Pan-čchiao, Čína. (verejná doména)
Priehrada Pan-čchiao, Čína. (verejná doména)
Najhoršia havária priehrady v svetovej histórii sa objavila ku koncu éry vládnutia komunistického vodcu Mao Ce-tunga v Číne a podľa niektorých vysvetlení to bolo prinajmenšom čiastočne zapríčinené nesprávnym plánovaním a korupciou.

Priehrada Pan-Čchiao bola postavená na rieke Žu začiatkom 50tych rokov, ako súčasť programu pre prevenciu povodní a pre výrobu elektrickej energie. Prezident Mao nariadil úradom „podrobiť si rieku Chuaj“.

V roku 1975 zasiahlo túto oblasť– provinciu Che-nan v centrálnej Číne – tornádo Nina s najsilnejším dažďom v histórii. Za 24 hodín napršalo viac zrážok ako za celý rok. 8. augusta v roku 1975 niekto zakričal, že to „znelo, ako keby sa zrútila obloha a pukla zem“ a potom sa cez trhlinu v priehrade vyvalilo toľko vody, koľko by zaplnilo 280 tisíc plných olympijských bazénov. Boli zničené celé mestá a prišlo o život katastrofálne množstvo ľudí.

Táto nehoda vyvolala obrovskú vlnu, širokú takmer 10 kilometrov a vysokú v rozmedzí 3 až 7 metrov, ktorá sa rútila rýchlosťou 48 kilometrov za hodinu. V dôsledku roztrhnutia hrádze, utopením alebo na nákazy umrelo 170 až 240 tisíc ľudí, hoci oficiálne údaje strany uvádzajú 85 600 mŕtvych. Plný rozsah škôd bol odhalený až desaťročia po udalosti. Ešte aj dnes vie o tomto nešťastí len málo ľudí mimo Číny aj v Číne.

Hydrológ Čchen Sing, ktorý sa zúčastnil výstavby priehrady, vyjadril obavy z postupu vlády pri budovaní priehrady. Odporúčal postaviť na priehrade Pan-Čchiao 12 vzdúvadiel, avšak komunistická strana ho kritizovala za to, že je príliš „konzervatívny“ a skresala projekt na 5 vzdúvadiel.

Čchen bol zapojený aj do výstavby priehrady Š'-man-tchan a taktiež vytkol úradom, že pri konštrukcii postupujú príliš rýchlo. Následne ho z projektu odvolali. Priehrada Š'-man-tchan následne zlyhala v roku 1975.

Prečo došlo ku kolapsu priehrady?

Zlyhanie priehrady mohol spôsobiť prudký nárast korupcie komunistickej strany a chabé normy v kombinácií s nezvyčajne silným dažďom a záplavami, spôsobenými tajfúnom Nina. A hoci bola priehrada vybudovaná tak, aby vydržala „tisícročné záplavy“, roztrhla sa už po 20 rokoch od jej postavenia.

Podľa knihy „Mao: The Unknown Story (Mao: Neznámy príbeh) chcel mať diktátor v konštrukčných projektoch „okamžité výsledky“, čo zahŕňalo aj priehradu Pan-čchiao. Jedným z jeho sloganov bolo: „Skúmaj, navrhni a vykonaj súčasne.“ Neskôr bol pridaný aj štvrtý predpis: „Skontroluj“.

Kniha popisuje, že mnohé Maove stavebné projekty „sa ukázali ako obrovské mrhanie“ a „mnohé z nich boli v polovici zrušené“. Približne 200 z 500 veľkých vodných nádrží, ktoré postavili v 50-tych rokoch, boli do roku 1959 vyradené z prevádzky, zatiaľ čo „mnohé iné zlyhali už za Maovho života“.

Kniha taktiež dodáva, že počas tornáda v roku 1975 sa rozpadlo „množstvo vodných nádrží, postavených počas Veľkého skoku“, čo viedlo ku kolapsu priehrady.

Utajenie

Komunistická strana, tak ako to často robila, keď došlo k nejakému nešťastiu, sa snažila utajiť počet obetí, ako aj samotnú katastrofu. Ak sa pozriete na média kontrolované v tom čase čínskou vládou, vyzerá to tak, že sa nič nestalo, uvádza David Bandruski z Projektu čínskych médií hongkongskej univerzity, University of Hong Kong.

Navyše, podľa správy organizácie ľudských práv Human Rights Watch z roku 1995, „bol kolaps priehrad Pan-čchiao a Š'-man-tchan katastrofou z veľkej miery zapríčinenou človekom z dôvodu chybných postupov pri kontrole vôd.“ Nadovšetko nedostatok vládnej transparentnosti v procese budovania priehrad prispel „k situácií, keď je treba množstvo čínskych priehrad považovať za nebezpečné“. Organizácia dodáva, že o pretrhnutí priehrad v roku 1975 v tom čase „takmer nikto nevedel okrem vrchného vedenia čínskej strany“.

Keď boli Pan-čchiao a iné priehrady dokončené, objavili sa v nich medzery a trhliny, ktoré opravili a zrekonštruovali sovietski inžinieri. Po opravách ich prezentovali ako „železné priehrady“ a chybne sa verilo, že sú nezničiteľné.

Ako referovalo Radio Free Asia, v Číne sa nachádza vyše 40 tisíc rizikových vodných nádrží, ktoré boli spolu so systémom prevencie záplav vybudované v rokoch 1950 až 1980. Mnohé z týchto systémov boli postavené za Maovej éry iba z kameňov a hliny a majú životnosť 50 rokov, čo spôsobuje veľké starosti súčasnému čínskemu vedeniu.


Odhaduje sa, že komunizmus zahubil 100 miliónov ľudí, a to ešte neboli úplne odhalené jeho všetky zločiny a navyše táto ideológia stále pretrváva. Epoch Times sa snaží odkryť históriu a názory tohto hnutia, ktoré bolo zdrojom tyranie a deštrukcie už od svojho vzniku.


Z angličtiny preložil Vladimír Holečka; originálny článok: small United States


DEVĚT KOMENTÁŘŮ KE KOMUNISTICKÉ STRANĚ – 5 000 výtisků

Devet-komentaru-ke-komunisticke-strane-titOd 27. listopadu do 27. prosince 2016 věnovali občané ČR prostřednictvím stránek Startovac.cz ve veřejné sbírce financí na dotisk českého překladu knihy Devět komentářů ke komunistické straně více než 165 000,- KčDěkujeme za podporu!

Ve středu 12. 4. 2017 se díky podpoře veřejnosti v Galerii Lucerna uskutečnilo slavnostní uvedení knihy na český knižní trh.

Náklad vydání dosáhl 5000 kopií.

Nyní je kniha ke koupi také v našem E-shopu.          OBJEDNAT KNIHU

Cena: 249,- Kč (s DPH)
Počet stran: 252 

Veřejnou sbírku a tisk realizovala nezisková organizace: Lidská práva bez hranic, z.s.