Nemeckí a sovietski dôstojníci si gratulujú na konci invázie v Poľsku. Nacistický a komunistický režim rozdelili krajinu na dve časti a priniesli utrpenie jej obyvateľom. (Neznámy vojenský korešpondent / TASS / Voľné dielo)
Nemeckí a sovietski dôstojníci si gratulujú na konci invázie v Poľsku. Nacistický a komunistický režim rozdelili krajinu na dve časti a priniesli utrpenie jej obyvateľom. (Neznámy vojenský korešpondent / TASS / Voľné dielo)

Sovietska agresia posilnila raný nacistický úspech, podporila a rozšírila totalitnú vládu

Apríl 1945, Tretia ríša je pri svojom konci. Víťazné armády viacerých krajín postupujú na nemeckú pôdu zo všetkých strán. Sovietske oddiely sa pýšili hrdosťou, keď dobýjali Hitlerovo dúpä, Berlín.

O štyri roky skôr, v roku 1941, Führer spustil inváziu do ZSSR v snahe zničiť jej ľudí a vyplieniť teritórium. Dvadsaďšesť miliónov Rusov a obetí iných sovietskych etník neprežilo.

Ale za ľudskými obeťami toho, čo si mnoho bývalých sovietskych štátov pamätá ako Veľkú vlasteneckú vojnu, sa skrýva menej hrdinský, holý kontext najbrutálnejšej vojenskej kampane Druhej svetovej vojny.

Táto epika národného víťazstva oslavovaná v Rusku a iných krajinách každého 9. mája zatieňuje – ale nevymazáva – základný cvik komunistickej agresie, krutosti a zrady.

Zabudnutá agresia

V rokoch tesne pred vojnou pohltila Hitlerova donucovacia diplomacia Rakúsko do Nacistickej ríše a rozdelila Československo na nacistami kontrolovaný Český protektorát a fašistický Slovenský bábkový štát. Poľsko bolo ďalšie a sovietsky diktátor Josif Stalin súhlasil s tým, že sa zúčastní.

Pár dní predtým, ako nemecké tanky zaútočili na Poľsko zo západu, Stalinov zahraničný minister Viačeslav Molotov podpísal tajnú dohodu s jeho nacistickým nepriateľom, Joachimom von Ribbentrop. 1. septembra 1939 spustilo Nemecko Fall Weiss – inváziu Poľska. O sedemnásť dní neskôr Sovieti zaútočili z východu.

20170622-komun2
Sovietski a nemeckí dôstojníci sa socializujú počas víťaznej oslavy Poľska 22. Sept. 22, 1939. Za nimi visí obraz Stalina. (Bundesarchiv, Bild / CC-BY-SA 3.0)

ZSSR sa nielenže pridalo k nemeckej invázii Poľska, ale taktiež zásobovalo Ríšu zásadnými zásielkami dôležitého petroleja a iných materiálov, keď sa nacistické tanky prehnali Nizozemskom a Francúzskom – a keď jednotky Wehrmachtu okupovali Balkán a Severnú Afriku.

Súčasne sovietske jednotky anektovali alebo zaútočili na päť iných suverénnych krajín: Litvu, Lotyšsko, Estónsko, Fínsko a Rumunsko.

Veľa z Hitlerovho prvotného úspechu sa dá pripísať Stalinovým rozhodnutiam.

V čase nacistickej invázie Sovietskeho zväzu 22. júna 1941 Sovietska tajná polícia pracovala na prenasledovaní miliónov ľudí žijúcich v jej nových teritóriách. K miliónom Poliakov, ktorí umreli vo vojne, sa dajú pripočítať aj stovky tisíc Poliakov – najmä vojenský personál, duchovenstvo a verejní činitelia, ktorí boli zabití sovietskym režimom.

Komunizmus vo vojne

V roku 1941 bol Sovietsky zväz prinútený spolupracovať so Spojencami po tom, čo Nacistické impérium, ktorému mylne pomohla, ukázalo svoju pravú tvár. Vďaka veľkorysým zdrojom zo Západu neniesla Červená armáda len nápor boja proti Nemeckej armáde, ale zostavila aj masívne tankové operácie, ktoré ju dostali do Berlína – a dovolili Stalinovi, aby si podrobil ľudí Východnej Európy pod jeho vlastným režimom sovietskeho štýlu.

Odhliadnuc od stoviek tisíc jedincov zabitých z politických dôvodov, milióny obyčajných ľudí, od Nemecka po Kóreu, boli znásilňovaní, okrádaní, deportovaní alebo zabíjaní komunistickými „osloboditeľmi.“

Sovietski obyvatelia veľmi trpeli pod oportunizmom ich vládcu a jeho nezmyslene brutálnymi opatreniami, ktorými ich k jiomunistická strana a Červená armáda priviedla k trpkému víťazstvu.

20170622-komun3
Sovietski regrúti odchádzajú z Moskvy na front 23.júna 1941. (Anatoliy Garanin / RIA Novosti)

ZSSR sa nielenže pridalo k nemeckej invázii Poľska, ale taktiež zásobovalo ríšu zásadnými zásielkami dôležitého petroleja a iných materiálov, keď sa nacistické tanky prehnali Nizozemskom a Francúzskom – a keď jednotky wehrmachtu okupovali Balkán a Severnú Afriku.

Súčasne sovietske jednotky anektovali alebo zaútočili na päť iných suverénnych krajín: Litvu, Lotyšsko, Estónsko, Fínsko a Rumunsko.

Veľa z Hitlerovho prvotného úspechu sa dá pripísať Stalinovým rozhodnutiam.

V čase nacistickej invázie Sovietskeho zväzu 22. júna 1941 sovietska tajná polícia pracovala na prenasledovaní miliónov ľudí žijúcich v jej nových teritóriách. K miliónom Poliakov, ktorí umreli vo vojne, sa dajú pripočítať aj stovky tisíc Poliakov – najmä vojenský personál, duchovenstvo a verejní činitelia, ktorí boli zabití sovietskym režimom.

Komunizmus vo vojne

V roku 1941 bol Sovietsky zväz prinútený spolupracovať so spojencami po tom, čo Nacistické impérium, ktorému mylne pomohol, ukázalo svoju pravú tvár. Vďaka veľkorysým zdrojom zo Západu neniesla Červená armáda len nápor boja proti Nemeckej armáde, ale zostavila aj masívne tankové operácie, ktoré ju dostali do Berlína – a dovolili Stalinovi, aby si podrobil ľudí Východnej Európy pod jeho vlastným režimom sovietskeho štýlu.

Odhliadnuc od stoviek tisíc jedincov zabitých z politických dôvodov, milióny obyčajných ľudí, od Nemecka po Kóreu, boli znásilňovaní, okrádaní, deportovaní alebo zabíjaní komunistickými „osloboditeľmi.“

Sovietski obyvatelia veľmi trpeli pod oportunizmom ich vládcu a jeho nezmyslene brutálnymi opatreniami, ktorými ich komunistická strana a Červená armáda priviedla k trpkému víťazstvu.

Dôsledky „liberalizácie“

20170622-komun4
Zľava doprava: britský premiér Winston Churchill, americký Prezident Franklin Roosevelt a sovietsky diktátor Josif Stalin na Konferencii v Yalte 1945. (Voľné dielo)

Veľa toho bolo povedané o Stalinovej kooperácii s nacistickou hrozbou, aj keď úplný obraz môže byť jasný až potom, ako budú Kremeľské archívy úplne odtajnené.

Bežná interpretácia udalostí nám hovorí, že sovietsky diktátor nebol nadšený nerozhodnosťou Západu čeliacemu Hitlerovej predvojnovej agresii a videl malý prínos v zaujatí postoja bez podpory demokratických štátov. Odborníci na vojenskú históriu všeobecne súhlasia, že Červená armáda bola veľmi oslabená komunistickými čistkami a nebola pripravená viesť vojnu, keď prišla.

Iní zas tvrdia, že keby nebolo nešťastného načasovania nacistickej invázie, Červená armáda by musela rýchlo dokončiť dôležité armádne reformy a zaviesť nové zbrane.

Zástancovia tohto pohľadu, najmä post-sovietski odborníci v Rusku potvrdili, že vtedajšia sovietska doktrína volala po otvorenej invázii Európy v čase Stalinovej voľby – a že to bolo kvôli tomuto, nie kvôli obrane, prečo rozšíril svoju olivovú ratolesť do Berlína.

Bez ohľadu na to, čo sovietske vedenie chcelo dosiahnuť s pro-nacistickou diplomaciou, mýtus ZSSR ako spojenca slobody počas Druhej svetovej vojny, je nepodložený. Aby sme sa o tom presvedčili, nemusíme zachádzať ďalej ako do Západnej Európy a Severnej Ázie a ich povojnových osudov.

Nájazdníckym sovietskym vojskám, najprv vítaným ako osloboditeľom, bolo dovolené a občas povzbudzované ich veliteľmi, aby plienili ich hosťovské krajiny, kde získavali neprehnanú povesť sexuálnych násilníkov. Medzičasom milióny sovietskych vojakov a civilistov – 1,5 miliónov z nich poslaných späť do vlasti britskými predstaviteľmi – sa stalo čerstvým krmivom pre pracovné tábory, kým Stalin pokračoval vo svojom predvojnovom despotizme.

Ale najškodlivejší a trvajúci následok sovietskeho „oslobodenia“ na Západe aj na Východe bol politický. Stalinistické režimy zavedené Moskvou spútali neskúsené národné štáty západnej Európy na viac ako 40 rokov. V Ázii sovietska blesková ofenzíva proti imperiálnym japonským kolóniám v Číne a Kórei priamo prispela k nepravdepodobnému víťazstvu lokálnych komunistov.

Cez stovky miliónov obetí sú tieto režimy už vyše 70 rokov stále pri moci.

20170622-komun5
Kórejské dievča a jej brat vyfotografovaní počas ich úteku pred postupujúcimi komunistickými silami počas Kórejskej vojny. (Maj. R.V. Spencer / U.S. Navy)

Odhaduje sa, že komunizmus zabil najmenej 100 miliónov ľudí, tieto zločiny však neboli úplne zhrnuté a táto ideológia stále trvá. The Epoch Times má za cieľ odhaliť históriu a presvedčenie tohto hnutia, ktoré bolo zdrojom tyranie a ničenia, odkedy sa objavilo.


Čítajte tiež: Stret „straníckeho charakteru“ a ľudskosti na námestí Tchien-an-men

Čítajte celú sériu na ept.ms/DeadEndCom

Preklad: David Jurik; pôvodný článok: small United States