Fang cvičí jedno z cvičení meditačnej praxe Falun Dafa a číta „Čuan Flaun“ hlavnú knihu tejto meditačnej praxe.
Už si ani nespomínam, koľkokrát moja úbohá matka musela strpet bitie zo strany otca. Pokiaľ mi pamäť siaha, otec matke vždy nadával, bil ju a vyhadzoval z domu, dokonca aj v najtuhšej zime.
Občas ju dovliekol za vlasy k neďalekému rybníku a ponoril jej hlavu pod vodu. Inokedy jej aj za akúkoľvek drobnosť vylial na hlavu horúcu polievku, čím jej obaril kožu. Vidieť niečo takého bolo pre mňa ako dieťa neskutečne srdcervúce.
Mučivé detstvo
„Ubi ju na smrť! Ubi ju na smrť!“
To boli slová starého otca, ktorými povzbudzoval môjho otca, keď bil moju matku. Pamätám si ten drásavý hlas dodnes. Dospelí muži v mojom okolí sa nestarali o trápenia, ktoré pôsobili svojim rodinám. Zaujímalo ich jedine ako si uľaviť od hnevu na úkor svojich manželiek, ktoré sa o svojich manželov a deti oddane starali. Dlhé roky ma zvuky toho, ako otec bije matku, prenasledovali aj v snoch.
Zakaždým, keď sme s bratom videli, ako kruto otec zaobchádza s matkou, sme sa bezmocne triasli od strachu. Schovali sme sa do kúta, srdcia nám prudko búšili a my sme sa neodvážili pohnúť ani brvou. Všetko čo sme mohli robiť, bolo ticho to násilie pretrpieť.
Z nejakého dôvodu zaviedol otec tradíciu zbiť matku vždy prvý deň nového roka. Prvý deň jari ľudia oslavujú jedlom a pitím, ale keď sa blížil nový rok v našej domácnosti, býval som čoraz nervóznejší a želal som si, aby to nikdy neprišlo. Nechcel som byť svedkom toho, ako moja matka znáša ďalšie mlátenie. Hypnotický dym z vonných tyčiniek, ktorý zaplnil vzduch počas novoročného festivalu, sa stal zlovestnou pripomienkou týchto hrozivých zážitkov.
V škole som nemal žiadnych priateľov. Nezáležalo na tom, ako ste sa snažili utajiť svoje súkromie, ľudia prídu na to, aké sú rodinné pomery. Vedeli všetko. Moji spolužiaci nechodili do nášho domu a ja som sa neodvážil ísť von ani k niekomu na návštevu. Mohol som jedine prijať život v osamelosti a strachu.
Žil som v neustálom napätí. Môj psychologický stav oslabil aj moje zdravie a vynorili sa u mňa rôzne chronické ochorenia.
Pretože som nemal priateľov, nehrával som sa vonku ani som sa nezúčastňoval žiadnych mimoškolských aktivít. Otec trval na tom, aby som okamžite po skončení vyučovania prišiel domov.
Raz škola založila zbierku na pomoc ľuďom s postihnutím a požiadala študentov, aby prispeli kúpením si bambusovej zubnej kefky. Otec mi nedal na príspevok žiadne peniaze, takže som bol jediným študentom, ktorý neprispel. Keď sa ma na to učiteľ pýtal, zopakoval som otcove slová: "Môžeme si doma vyrobiť vlastné zubné kefky a nepotrebujeme si ich kupovať." Cítil som sa ponížený pred celou triedou. Otec neplatil včas školné, čo mi prinieslo mnohé ďalšie poníženia.
Hľadanie úniku pred násilím
Keď som vyrástol ,želal som si uniknúť z tohto pozemského pekla, ktorým pre mňa náš dom predstavoval. Začiatkom roku 2005, keď som mal 19 rokov, som spolu s bratrancom odišiel z mesta. Bol som ochotný odísť kdekoľvek, len aby som bol preč z toho strašného domu.
Opustil som matku, ktorá to všetko bez sťažnosti znášala. Dokonca aj keď sa z otcom rozviedli a odišla bývať do mesta Hanoi, kde začala podnikať. Nezniesla ostať odtrhnutá od svojich detí a vrátila sa späť domov, kde znova trpela v otcových rukách.
Aj keď moje telo z toho pekla uniklo, nemohol som uniknúť bolestivým spomienkam, ktoré ma desili každý deň. Mal som veľmi temný pohľad na svet a nenávidel som otca a celú jeho časť rodiny.
Trpel som depresiami a množstvom chorôb, ako hepatitída B, zápal dutín, srdcová arytmia a astma. Čo bolo ešte horšie, mal som srdce naplnené nenávisťou a nedokázal som otcovi odpustiť.
V hlave mi vŕtala otázka, s ktorou som sa nevedel zmieriť: Prečo bola moja matka tak kruto bitá a nikto ju neprišiel ochrániť? Prečo sa po rozvode vrátila a znášala to celé znova?
Usadil som sa na juhu. Matka sa za mňou prisťahovala a spoliehali sme sa jeden na druhého. Chodil som na odbornú školu, aby som sa vyučil remeslu, a matka pracovala ako sekretárka pre jednu spoločnosť. Aj keď som sa navonok javil sebaisto, vnútorne som bol slabý ako po mentálnej, tak aj po fyzickej stránke.
Staral som sa len o seba a nevedel som, ako sa darí ostatným v rodine a ani ma to nezaujímalo. Nálada niekoho, kto trpí depresiami, sa môže veľmi rýchlo meniť a ja som bojoval z pocitmi tvrdohlavosti, lahostajnosti a nenávisti. Ľudia v dvadsiatke sú zvyčajne plný nádejí a zamilovanosti, ale moju zranenú dušu napĺňala iba temnota a utrápenosť.
Nájdenie cesty ku šťastiu
V roku 2013, kde som mal 27 rokov, som nečakane objavil pocit šťastia. Vtedy sa mi otvorili dvere a ja som našiel svoje pravé ja. Vytiahli ma z blata, očistili a znova som sa stal človekom. Našiel som cestu, ako sa stať dobrým človekom.
Toho roku matka ťažko ochorela. Hľadal som na internete liečebné metódy. Prekvapivo som objavil množstvo užitočných informácií na stránke predstavujúcej meditačnú prax Falun Dafa. Dozvedel som sa, že táto škola môže vyliečiť zranenia duše aj tela.
So zvedavosťou som si stiahol a prečítal „Čuan Falun“, hlavnú knihu metódy Falun Dafa a bol som ňou úplne uchvátený. Zrazu som jasne pochopil, čo spôsobuje utrpenia tela aj duše, a naučil som sa, že ja som ten jediný, kto môže odhodiť bremeno nenávisti.
Vďaka tejto knihe som sa zbavil nenávisti voči svojmu otcovi a jeho rodine a voči každému, ku komu som pociťoval odpor. Konečne som rozdrvil a odhodil ťažký kameň nenávisti, ktorý ma toľké roky ťažil v mysli.
Aplikoval som Pravdivosť, Súcit a Znášanlivosť – princípy Falun Dafa – v každej myšlienke a v každom mojom čine. Videl som svoju situáciu aj okolie oveľa jednoduchšie a odrazu som pochopil, že život nie je až taký komplikovaný, ako som si myslel.
Falun Dafa učí, že ľudský život je veľmi vzácny. Akonáhle som toto pochopil, uvidel som svoju cestu, a už som sa neobával strát. Uvedomil som si ako žiť dobrým životom, ako žiť správne. To je najdôležitejšia vec. Pretože smrť nie je strašná ani choroba nie je strašná. Čo je skutočne desivé, je robiť zlé veci, a neuvedomovať si to a nepoznať, kvôli čomu tu žijeme.
Uplynuli už viac ako tri roky, odkedy som sa prvý krát dozvedel o Falun Dafa, a život sa mi úplne zmenil. Cvičenia Falun Dafa mi dali zdravé telo a milujúce srdce. Teraz už viem, ako odpúšťať a byť tolerantný.
Už viem, ako sa zbaviť negatívnych vlastností a myšlienok a ponechať si tie dobré. Toto si cením najviac z nesmiernej múdrosti Falun Dafa. A po viac ako troch rokoch praktizovania sa cítim tak dobre, že nepotrebujem brať žiadne lieky. Nemusím chodiť do nemocnice na liečenia chronických ochorení, ktorými som predtým trpel, čo mi ušetrilo množstvo peňazí.
Čo je ešte lepšie, keď som predtým počul niekoho spomínať dve slová „Bac Ninh“, názov môjho rodného mesta, hneď sa u mňa vynorili nepríjemné pocity. Teraz ma to už nestrasie a ja môžem opustiť myšlienky na detstvo plné sĺz. Som si istý jednou vecou – kdekoľvek pôjdem a čokoľvek spravím, stále mám nádej. Mám právo zvoliť si svoju budúcnosť a byť každé ráno šťastný, môžem nahradiť smútok radosťou. Viem ako premením úzkosť a nenávisť na krásne a úžasné momenty. Viem ako žiť pomalšie a lepšie si užívať tento život.
Vec, ktorá ma robí najšťastnejším, je praktizovanie cvičení Falun Dafa v parku s priateľmi a známymi. Moji spolupraktizujúci v tomto meditačnom cvičení sú čestní a priami. Súcitia a zdieľajú so mnou svoje ťažkosti aj radosti. Vždy kladú na prvé miesto kultiváciu a zlepšovanie svojho charakteru a dbajú na to, aby mysleli a jednali v súlade s princípmi Pravdivosti, Súcitu a Znášanlivosti.
Z dna trápenia a nenávisti som sa našťastie vyšplhal do výšin šťastia. Táto prax mi pomohla nájsť svoje pravé ja a vyliečila mi postupne rany na duši aj na tele. V minulosti som bol ako chodiaca mŕtvola, s ktorej sa teraz stala nová osoba, člověk, ktorý objavil radosť a zmysel života. Som ohromne vďačný Falun Dafa za to, že mi dal nový život a šťastie. Rozprávam vám svoj príbeh, pretože by som z celého srdca rád pomohol iným, a dúfam, že viacej ľudí môže byť taký šťastný a spokojný, ako som ja.
Zdroj
