Nemocnice pro ženy při Sarah Care Adult Day Health Services. (David L Ryan / The Boston Globe via Getty Images)
Nemocnice pro ženy při Sarah Care Adult Day Health Services. (David L Ryan / The Boston Globe via Getty Images)
Keď som bola malá, väčšinu piatkov som s otcom, mamou a bratom cestovala do Cape Cod na návštevu k starým rodičom. Pre môjho otca táto cesta prichádzala po dlhom dni v práci, do ktorej musel hodinu dochádzať mimo mesto, lebo pracoval ako účtovník v Bostone, a opäť hodinu naspäť domov. 
 
Bol to prudký muž a počas týchto jázd do Cape Cod sme boli vždy ticho až do krajnosti –  neistí, ako si máme vyložiť jeho mrzuté a vážne správanie.
 
Potom čo sme prišli, moja starká štandardne začala hrať mix klasickej hudby, folkových piesní a popových piesní na svojom rozvŕzganom piáne, a ja som videla, ako sa tvár môjho otca mení: jeho čelusť sa zvolnila až pokým nezmekli línie medzi obočím, podvihnuté intenzitou myšlienok, ktoré sa vždy zdali, že ho ťažia.
 
To bola moja prvá skúsenosť so silou hudby. Takmer o dvadsať rokov neskôr som sa učila o muzikoterapii ako o profesii. Bola som nováčik na univerzite a bez váhania som zmenila svoj hlavný odbor, aby som sa naučila, ako klinicky ovládnuť schopnosť hudby transformovať a liečiť, tú silu, ktorú som pozorovala pred rokmi.
 
Muzikoterapia vyrástla z relatívne obskurnéj praktiky až k praxi, ktorá sa stala dôstojnou súčasťou hlavného prúdu, a to hlavne vďaka propagácii kolegov v tejto oblasti a  mediálnému pokrytiu.
 
Jodi Picoultová prišla na Berklee študovať muzikoterapiu, aby rozvíjala hlavnú postavu – muzikoterapeuta – zo svojej novely „Sing You Home.” Počas toho podporila postrelenú političku Gabby Giffordsovú v podstúpeniu rehabilitačného zákroku, ktorého základom bola hudba. 
 
Hoci najskôr nedokázala rozprávať, dokázala spievať, a to lekári použili pre následné obnovenie jej reči. Nedávné filmy o schopnostiach hudby liečiť a zlepšovať kvalitu života zahrnujú napríklad „Alive Inside“,  „The Lady in Number 6“,  „Landfill Harmonic“ a „The Music Never Stopped“.  
 
Zbierky esejí lekára a spisovateľa Olivera Sacka, ako napríklad „Musicophilia”, predstavujú verejnosti príbehy, ktoré objasňujú, prečo hudba dokáže zosilnieť schopnosť učiť sa či sa uzdraviť z dôsledkov vážnych porúch a traumy. Výskum na poli neurovedy potvrdil mnohé Sackové pozorovanie. 
 
Napríklad ľudia, ktorí utrpeli mŕtvicu alebo im bola diagnostikovaná Parkinsonova choroba, sú schopnejší chodiť pri počúvaní rytmickej hudby. V prípade mŕtvice ľudia, čo nemôžu rozprávať, často môžu spievať. Spev je potom použitý, aby pomohol obnoviť ich reč. Tak to bolo aj v prípade političky Gabby Giffordsovéj.
 
Ďalšia štúdia ukázala, že predčasne narodené bábätká na oddelení intenzívnej opatery novorodencov opúšťajú inkubátor v priemere o 11 dní skôr, ak sa im počas kojenia púšťajú uspávanky cez aparát. A deti, ktoré mali ortopedickú operáciu, hlásia menšie bolesti, ak im doktor odporučí pooperačnú muzikoterapiu.
 
V mojej praxi rečovo-jazykového patológa a muzikoterapeuta som schopná použiť hudbu, aby som pomohla rozličným pacientom s množstvom nárokov. Deti s autizmom majú sklon byť vnímavejšie k zvuku hudby viac než k zvuku reči (obzvlášť keď sú veľmi mladí), a tak používam hudbu, aby som podporila vývoj ich reči a učenia. Vo svojej práci s pacientmi z hospicu používam hudbu s upokojujúcimi rytmy, aby som im pomohla od nepravidelného dýchania (čo býva niekedy veľmi náročné sledovať aj pre rodinu).
 
Pre pacientov s rakovinou používam piesne plné nádeje a pružnosti. A kombinovaním hudby s obraznosťou, napríklad relaxačnými snímkami prírody, som pomohla pacientom chystajúcim sa na operáciu, dosiahnuť stav pokoja, ktorý znížil potrebu anestézie a liekov proti bolesti. 
 
Rovnaký postup som použila, aby som obmedzila použitie liekov proti úzkosti pre svojich pacientov z hospicu. Všetko je napokon zakončené prenosom znalostí: pomáhame pacientom prevziať nástroje, ktoré si osvojili v muzikoterapii a aplikovať ich do svojho každodenného života.  
 
Ako profesorka muzikoterapie na Berklee College of Music pripravujem budúcu generáciu muzikoterapeutov na prácu v rôznych prostrediach: programy skorého zákroku, štátne školy, pooperačná a paliativná starostlivosť, onkologické kliniky, domovy dôchodcov i súkromné praxe. Pre mnoho študentov je to atraktívna príležitosť: možnosť použiť ich majstrovsto na to, aby urobili zo sveta lepšie miesto. 
 
Naši študenti z Berklee každý týždeň skypujú so skupinou detských vojakov v Ugande. Títo mladí dospelí museli strpieť obrovský údel – už ako deti sú prinútené zabíjať. Často začínajú s členmi svojej vlastnej rodiny a so susedmi. Vynorili sa z divočiny, traumatizované a bez cieľa. 
 
Učíme ich používať meditačné cvičenia v hudbe, aby sa im upokojila myseľ a znovu našli zmysel života. Ako naši študenti zdieľajú terapeutické cvičenia s detskými vojakmi, tak aj oni na oplátku učia našich študentov svoju hudbu a tanec.
 
Muzikoterapia je spojenie dvoch rozdielnych a nezlúčiteľných podstát –  umenia a vedy – ktoré nakoniec pozdvihne obe, lebo spoločne, nie zvlášť, môžu ľahšie uskutočniť svoj spoločný cieľ: liečiť a zdokonalovať ľudstvo.
 
Kathleen Howlandová je profesorkou muzikoterapie na Berklee College of Music v Bostone. Tento článok bol pôvodne publikovaný na portále The Conversation.
  
 
Preložil L. H.; Zdroj.
 
 
Líbil se vám tento článek? Podpořte nás prosím jeho sdílením na sociálních sítích. 

Zdravé piesne: Úžasná sila muzikoterapie

 

Nemocnice pro ženy při Sarah Care Adult Day Health Services. (David L Ryan/The Boston Globe via Getty Images)

 

Keď som bola malá, väčšinu piatkov som s otcom, mamou a bratom cestovala do Cape Cod na návštevu k starým rodičom. Pre môjho otca táto cesta prichádzala po dlhom dni v práci, do ktorej musel hodinu dochádzať mimo mesto, lebo pracoval ako účtovník v Bostone, a opäť hodinu naspäť domov.

 

Bol to prudký muž a počas týchto jázd do Cape Cod sme boli vždy ticho až do krajnosti neistí, ako si máme vyložiť jeho mrzuté a vážne správanie.

 

Potom čo sme prišli, moja starká štandardne začala hrať mix klasickej hudby, folkových piesní a popových piesní na svojom rozvŕzganom piáne, a ja som videla, ako sa tvár môjho otca mení: jeho čelusť sa zvolnila až pokým nezmekli línie medzi obočím, podvihnuté intenzitou myšlienok, ktoré sa vždy zdali, že ho ťažia.

 

To bola moja prvá skúsenosť so silou hudby. Takmer o dvadsať rokov neskôr som sa učila o muzikoterapii ako o profesii. Bola som nováčik na univerzite a bez váhania som zmenila svoj hlavný odbor, aby som sa naučila, ako klinicky ovládnuť schopnosť hudby transformovať a liečiť, tú silu, ktorú som pozorovala pred rokmi.

 

Muzikoterapia vyrástla z relatívne obskurnéj praktiky až k praxi, ktorá sa stala dôstojnou súčasťou hlavného prúdu, a to hlavne vďaka propagácii kolegov v tejto oblasti a mediálnému pokrytiu.

 

Jodi Picoultová prišla na Berklee študovať muzikoterapiu, aby rozvíjala hlavnú postavu muzikoterapeuta zo svojej novely „Sing You Home.” Počas toho podporila postrelenú političku Gabby Giffordsovú v podstúpeniu rehabilitačného zákroku, ktorého základom bola hudba.

 

Hoci najskôr nedokázala rozprávať, dokázala spievať, a to lekári použili pre následné obnovenie jej reči. Nedávné filmy o schopnostiach hudby liečiť a zlepšovať kvalitu života zahrnujú napríklad „Alive Inside“, „The Lady in Number 6“, „Landfill Harmonic“ a „The Music Never Stopped“.

 

Zbierky esejí lekára a spisovateľa Olivera Sacka, ako napríklad „Musicophilia”, predstavujú verejnosti príbehy, ktoré objasňujú, prečo hudba dokáže zosilnieť schopnosť učiť sa či sa uzdraviť z dôsledkov vážnych porúch a traumy. Výskum na poli neurovedy potvrdil mnohé Sackové pozorovanie.

 

Napríklad ľudia, ktorí utrpeli mŕtvicu alebo im bola diagnostikovaná Parkinsonova choroba, sú schopnejší chodiť pri počúvaní rytmickej hudby. V prípade mŕtvice ľudia, čo nemôžu rozprávať, často môžu spievať. Spev je potom použitý, aby pomohol obnoviť ich reč. Tak to bolo aj v prípade političky Gabby Giffordsovéj.

 

Ďalšia štúdia ukázala, že predčasne narodené bábätká na oddelení intenzívnej opatery novorodencov opúšťajú inkubátor v priemere o 11 dní skôr, ak sa im počas kojenia púšťajú uspávanky cez aparát. A deti, ktoré mali ortopedickú operáciu, hlásia menšie bolesti, ak im doktor odporučí pooperačnú muzikoterapiu.

 

V mojej praxi rečovo-jazykového patológa a muzikoterapeuta som schopná použiť hudbu, aby som pomohla rozličným pacientom s množstvom nárokov. Deti s autizmom majú sklon byť vnímavejšie k zvuku hudby viac než k zvuku reči (obzvlášť keď sú veľmi mladí), a tak používam hudbu, aby som podporila vývoj ich reči a učenia. Vo svojej práci s pacientmi z hospicu používam hudbu s upokojujúcimi rytmy, aby som im pomohla od nepravidelného dýchania (čo býva niekedy veľmi náročné sledovať aj pre rodinu).

 

Pre pacientov s rakovinou používam piesne plné nádeje a pružnosti. A kombinovaním hudby s obraznosťou, napríklad relaxačnými snímkami prírody, som pomohla pacientom chystajúcim sa na operáciu, dosiahnuť stav pokoja, ktorý znížil potrebu anestézie a liekov proti bolesti.

 

Rovnaký postup som použila, aby som obmedzila použitie liekov proti úzkosti pre svojich pacientov z hospicu. Všetko je napokon zakončené prenosom znalostí: pomáhame pacientom prevziať nástroje, ktoré si osvojili v muzikoterapii a aplikovať ich do svojho každodenného života.

 

Ako profesorka muzikoterapie na Berklee College of Music pripravujem budúcu generáciu muzikoterapeutov na prácu v rôznych prostrediach: programy skorého zákroku, štátne školy, pooperačná a paliativná starostlivosť, onkologické kliniky, domovy dôchodcov i súkromné praxe. Pre mnoho študentov je to atraktívna príležitosť: možnosť použiť ich majstrovsto na to, aby urobili zo sveta lepšie miesto.

 

Naši študenti z Berklee každý týždeň skypujú so skupinou detských vojakov v Ugande. Títo mladí dospelí museli strpieť obrovský údel – už ako deti sú prinútené zabíjať. Často začínajú s členmi svojej vlastnej rodiny a so susedmi. Vynorili sa z divočiny, traumatizované a bez cieľa.

 

Učíme ich používať meditačné cvičenia v hudbe, aby sa im upokojila myseľ a znovu našli zmysel života. Ako naši študenti zdieľajú terapeutické cvičenia s detskými vojakmi, tak aj oni na oplátku učia našich študentov svoju hudbu a tanec.

 

Muzikoterapia je spojenie dvoch rozdielnych a nezlúčiteľných podstát umenia a vedy ktoré nakoniec pozdvihne obe, lebo spoločne, nie zvlášť, môžu ľahšie uskutočniť svoj spoločný cieľ: liečiť a zdokonalovať ľudstvo.

 

Kathleen Howlandová je profesorkou muzikoterapie na Berklee College of Music v Bostone. Tento článok bol pôvodne publikovaný na portále The Conversation.

 

Preložil L. H.

 

https://www.theepochtimes.com/healthy-songs-the-amazing-power-of-music-therapy-2_2684999.html

 

Líbil se vám tento článek? Podpořte nás prosím jeho sdílením na sociálních sítích.