Britské Times ako aj niektorí kongresmani Spojených štátov porovnávajú pekinskú a berlínsku olympiádu z roku 1936. Nie je prekvapením, že toto porovnanie vyvolalo rýchly protest zo strany Čínskej komunistickej strany (ČKS). Pozrime sa teraz späť na udalosti Berlínskych hier.
V máji 1931, keď ešte nacisti neboli pri moci a Nemecko bolo demokratickou krajinou, Berlín zvíťazil nad Barcelonou a získal právo usporiadať olympijské hry. Nemecko už predtým získalo právo na usporiadanie hier na rok 1916, ktoré ale museli byť kvôli 1. svetovej vojne zrušené. Udelenie olympiády Nemecku o dvadsať rokov neskôr bolo teda vnímané ako kompenzácia. V roku 2001 ČKS získala právo usporiadať olympiádu v Pekingu len potom, čo prisľúbila zlepšenie situácie ohľadom ľudských práv vo svojej krajine. V medzinárodnej komunite sa viedli diskusie o zlyhaniach Číny v otázke ľudských práv v roku 1989 pri masakri na Námestí Nebeského pokoja, o prebiehajúcom prenasledovaní Falun Gongu a ďalších problémoch.
Nacisti sa dostali k moci v roku 1933. Hitler sa stal vodcom Nemecka, ktoré rýchlo zmenil z demokratického na totalitný štát. Polícia zatkla a do koncentračných táborov poslala množstvo disidentov, a to bez súdnych procesov. Medzitým Hitler uskutočňoval „rasové čistenie“, proklamujúc árijskú nadradenosť a systematicky snoval plán na vyhladenie židovskej rasy. Do nechvalne známych táborov smrti sa dostali aj rómovia a homosexuáli.
Olympiáda ako nástroj propagandy Hitlerovho režimu
Hitler sám sa o šport príliš nezaujímal. Tiež sa bál, že by sa medzinárodná pozornosť prameniaca z olympijských hier mohla zamerať na nacistickú politiku rasovej diskriminácie. A tak stále prechovával k vtedajšej nemeckej vláde nevôľu pre jej žiadosť o usporiadanie olympiády. No Paul Goebbels, neslávne známy minister propagandy nakoniec Hitlera presvedčil, aby olympijské hry použil ako nástroj propagandy.
A tak začal Hitler na nadchádzajúcu olympiádu nazerať s entuziazmom. Jeho vláda do nej investovala 20 miliónov mariek (v tých časoch obrovskú sumu). Osobne v Berlíne nariadil výstavbu štadióna, ktorý by pojal 100 tisíc ľudí. Hitler chcel, aby sa berlínska olympiáda stala veľkou a slávnou politickou udalosťou, a aby prevýšila všetky predchádzajúce olympijské hry na plnej čiare. Goebbels vyhlásil: „Výlučným cieľom nemeckého športu je posilniť charakter nemeckých ľudí.“ Odkazoval sa samozrejme na čistú nemeckú rasu. Nacistické športové plagáty zobrazovali mužnosť a heroickú silu árijskej rasy.
Nadšenie nacistov pre propagáciu olympiády prinieslo dokonca pokrok vo vysielaní. Hry sa vysielali naživo (v Nemecku sa práve vtedy objavila televízia), takže pre Hitlera a nacistov sa mohli stať javiskom pre propagovanie vlastnej politiky. Ich motto znelo: „Publicita nám pomáha uchopiť moc, publicita nám pomáha upevniť moc a publicita nám pomôže získať celý svet.“ Nacisti a ČKS sú v tomto ohľade veľmi podobní – jedni i druhí dotiahli umenie podvodov pomocou propagandy k dokonalosti.
Židovské organizácie vyzývajú k bojkotu berlínskych hier
Svetová pozornosť sa začala obracať smerom na nacistické a antisemitské hnutia. Po tom, čo v tridsiatom treťom Hitler získal moc, začali ľudia diskutovať, či by olympijské nemali prebiehať inde a výzvy na bojkot berlínskych hier boli stále hlasnejšie. Mnohé židovské organizácie poriadali demonštrácie. V r. 1935 Avery Brundage, predseda Amerického olympijského výboru, šiel osobne do Berlína a pod pozorným dohľadom nacistov tu uskutočnil krátku návštevu. Tí mu opakovane tvrdili, že olympijské hry sú čisto športovou udalosťou a nebudú použité k šíreniu ich politických názorov. Brundage uveril, že to čo videl bol skutočný obraz Nemecka, a tak zmenil svoju pôvodnú myšlienku bojkotovať hry.
Avšak v Spojených štátoch panoval stále dosť silný nesúhlas. Jeremiah Mahoney, predseda Únie amatérskych atlétov Spojených štátov, trval na tom, že rasová diskriminácia poškodzuje olympijského ducha. Brundage veril, že „politici by sa nemali miešať do športu.“ V presne rovnakom duchu vystupujú súčasní pekinský predstavitelia, ktorí v takmer doslovnom znení obviňujú protestujúcich, že sa snažia hry spolitizovať. Ale vo vnútri Číny urobila ČKS z olympijských hier svoju „politickú záležitosť číslo jeden.“
Olympijský výbor ustupuje
Mahoney nechcel, aby sa americkí atléti dostali do „sporu medzi Židmi a nacistami.“ Ernest Lee Jahncke, člen Medzinárodného olympijského výboru z USA, bol z neho vylúčený pre výhrady k olympiáde v Berlíne. Takto sa stal jediným vylúčeným členom počas celej existencie výboru. Uvoľnené miesto zaplnil Brundage. Nakoniec USA spolupracovali na olympijských hrách v Berlíne a ceremónie sa zúčastnil aj prezident Roosevelt. Postoj Spojených štátov mal na ostatné krajiny veľký dopad a tak na hrách spolupracovali tiež. Zúčastnilo sa ich 49 krajín, čo bolo bezprecedentné prekonanie dovtedajších hier.
1. augusta Hitler moderoval otvárací ceremoniál. Berlínske hry odštartovali tradíciu Olympijskej pochodne. Počas 21 dní s ňou v štafete bežalo viac než 3000 ľudí. V deň ceremoniálu, keď bola pochodeň odovzdaná Hitlerovi to vyzeralo, akoby svet zabudol na etnické čistky, ktoré sa diali priamo pod nosom. Nacistická propaganda pochodeň intenzívne podporovala. Hitlerova oficiálna filmárka Leni Riefenstahl natočila dokumentárny film Olympia, ktorým Hitlerovi a jeho hrám priniesla ďalší nezaslúžený úspech. Hitlerova propaganda mala veľký úspech, Nemecko šlo vyhrať najviac zlatých medailí. Hitler a nacisti si prisvojili stred pozornosti.
V auguste 1936 bol Berlín bohato ozdobený, olympijské plagáty a nacistické symboly boli všade. Čo však mnohí turisti nevedeli, antisemitské slogany boli zvesené len pre túto chvíľu a po hrách sa mali vrátiť späť. Turisti nemohli vedieť, že Rómovia boli z mesta vyvezení počas „mestského čistiaceho hnutia“ organizovaného Ministerstvom vnútra. Boli zadržaní v provizórnych koncentračných táboroch na predmestiach. Nevedeli ani to, že Geobbelsovo Ministerstvo propagandy vydalo množstvo nariadení na prísne posudzovanie médií, ktoré prinesú z hier reportáže. Nemalo sa dopustiť, aby boli ľuďom vo svete ukázané akékoľvek znaky nacistických zločinov proti ľudskosti.
