Jednou z mála rastlín, ktorú sa v týchto chladnejších dňoch ešte oplatí zbierať, je kostihoj lekársky. Určite ste ho už zaregistrovali na vlhkých lúkach, pri cestách alebo okrajoch polí.
Od minulosti až dodnes je jeho využitie tak jednoznačné, ako nám to napovedá jeho názov, či už slovenský alebo latinský. Pôvodne grécke slová sympho (spoločne) a phyto (rastlina) hovoria o tradične známych schopnostiach kostihoja - liečbe zlomenín, odrenín, kostí aj kože.
Je to možné vďaka alantoínu, ktorý rastlina obsahuje. Táto chemická látka podporuje rast kostných, chrupkových aj svalových buniek.
Odporúčanou zbieranou časťou je jednoznačne koreň (Radix symphyti). Väčšinou sa zbiera na jeseň, v mesiacoch september až november, keď sú lístky žlté. Vtedy sa celá liečivá sila kostihoja sústreďuje v koreni, a preto sa jeho namáhavé vykopávanie určite oplatí.
Tu platí pravidlo – čím skôr, tým lepšie, čím mäkšia pôda, tým jednoduchšie vykopávanie. Pri sušení koreňa je potrebné byť trošku opatrnejší. Niektoré korene prijímajú vzdušnú vlhkosť a keď zmäknú, musia sa, žiaľ, vyhodiť.
Kvetúci kostihoj lekársky. (Wikimedia Commons)
Najprv treba koreň dôkladne poumývať. Následne ho pokrájať na malé kúsky, kým je ešte čerstvý, pretože keď uschne, pôjde to ťažšie. Kúsky ďalej sušíme podobne ako po „hubačke“. Odporúča sa najprv ich sušiť v chladnúcej rúre (2 až 3 hodiny) a potom nechať dosušiť v teplej miestnosti alebo vo vetranej skrinke.
V literatúre sa stretneme aj so zbieraním listov. Podobne ako radix, aj tie sa používajú najmä zvonka. Pri artritíde je ich aplikácia zvonka dokonca bezpečnejšia a účinnejšia.
Koreň kostihoja
Existuje viacero spôsobov jeho využitia. Ako obklad, keď ho postrúhaný rozvaríme s trochou bravčovej masti, alebo na časté masírovanie kĺbov, svalov a kostí jeho tinktúrou.
Bylinka sa tiež uplatňuje pri hnisavých ranách alebo hlbšie siahajúcich poraneniach. Nepredstavujme si však scénu z akčného filmu, kde sa na hnisavú ranu okamžite priloží koreň kostihoja a je po všetkom. Rana by sa síce naozaj tak rýchlo zahojila, ale určite ju musíte najprv dôkladne očistiť , aby v nej pri rýchlom hojení neostala špina alebo hnis.
K využitiu zvonka patrí aj ošetrovanie opuchov, kloktanie na tlmenie bolesti zubov a paradentózy. Kúpele s pridaním drogy z koreňa sú vhodné pri kŕčových žilách, vredových ochoreniach, reumatických bolestiach alebo ekzémoch.
Koreň kostihoja. (CC 1.0/Vatadoshu)
Vnútorne má kostihoj trochu odlišné uplatnenie. Čaj možno piť pri vredoch žalúdka, ochoreniach priedušiek a proti kašľu. Pri oboch spôsoboch použitia si však treba strážiť použité množstvo, najlepšie je užívať kostihoj v menších dávkach.
Upozornenie
Vysoký obsah alkaloidov v koreni dávajú vedci do súvislosti s rakovinou pečene, na ktorú sa prišlo počas pokusov s potkanmi. V Austrálii a na Novom Zélande sa z tohto dôvodu rastlina nesmie používať. Pre nás však bude stačiť dávkovať ju s rozumom.
Vyskúšajte
Sirup - vhodný pri suchom kašli alebo úpornom hustom hliene. Pripravuje sa z výluhu. Pre správny postup si môžete pozrieť prvú časť nášho seriálu: Liečivé rastliny - úvod (1).
Obklad - ak trpíte menšou zlomeninou, ktorá nevyžaduje sadru, rozvaľkajte (alebo akokoľvek popučte) len umyté listy a aplikujte ich na zlomeniny prstov, rebier alebo na jemné praskliny na väčších kostiach.
Tinktúra - je asi najuniverzálnejším spôsobom využitia kostihoja. Takto spracovaný sa dá využiť takmer vždy, pri vonkajších aj vnútorných ranách, pri poraneniach každého druhu, pomliaždeninách, pri vnútornom krvácaní, zlomeninách, bolestiach zubov a tak ďalej.
Korene kostihoja stačí umyť, očistiť kefkou, nadrobno pokrájať a voľne naložiť do fľaše. Následne zaliať pálenkou alebo ovocným liehom, musia však koreň prekrývať. Fľašu už iba postavte na slnečné miesto alebo do tepla.
Čítajte aj:
Liečivé rastliny v septembri - Skorocel kopijovitý
