Čomu vďačí amazonský prales za svoju plodnosť? Sú to obrovské množstvá prachu, ktoré prekonajú každý deň dlhú cestu ponad Atlantický oceán. Odkiaľ tento prach pochádza? Z Afriky. Na severe Chadu v Saharskej púšti sa nachádza Údolie Bodélé.
Jeho unikátna geografická poloha z neho robí najväčšieho svetového producenta prachu. Z oboch strán ho lemujú dva horské reťazce a tvarujú tak medzi sebou prírodný veterný tunel, ktorý je veľmi úzky a vyúsťuje na pobreží Atlantiku. Keď vietor vynesie prach do výšky, vytvoria sa veľké prachové oblaky, ktoré sa dajú pozorovať pomocou satelitu.
Z tohto úzkeho údolia pochádza 56 percent všetkého prachu, ktorý spadne v oblasti Amazonu. Tento prach pomáha mineralizácii a zúrodňovaniu pôdy. Znamená to, že asi 5 miliónov ton čiastočiek jemnejších než piesok precestuje každý rok 6-tisíc míľ ponad oceán, „nasýtiac“ tak život na opačnej strane Zeme.
Tento prach nezasahuje len do oblasti pôdy lesov, ale podieľa sa aj na obnovovacom cykle života planktónu.
Odvrátená strana prachu
Podľa niektorých vedcov sa tento takzvaný „svetový prach“, podieľa na zintenzívňovaní respiračných problémov, klimatických zmenách a na fenoméne, ktorý je známy ako „červený príliv“, čo je jav spôsobený vysokou hustotou planktónu. Ten sfarbuje more do červena.
Prach je rodený cestovateľ. Môže sa vzniesť zo Sahary a pristáť v Spojených Štátoch, alebo môže začať cestu v Číne a skončiť ju v Európe. Všetko závisí len od toho, ktorým smerom fúka vietor. Ak prach pochádza z čerstvej hliny, môže priniesť rôzne choroby. Ak spadne do mora, môže pozmeniť reprodukčný cyklus živočíchov. Svoj podiel z atmosférického prachu zdieľa aj Severný a Južný pól. Konkrétne sa tam prach podieľa na znižovaní lomu svetla. Tým prispieva k zvyšovaniu vplyvu skleníkového efektu.
Prašné a piesočné búrky môžu pokryť celé mestá a dediny a vytvoriť tak hlbokú tmu, ktorá môže trvať aj niekoľko hodín. Ich intenzita je niekedy taká silná, že ich niektorí ľudia považujú za „výstrahu nebies“.
Pôvod prachu
Za posledných 50 rokov vzrástla produkcia prachu viac než 10-násobne. V súčasnosti je to okolo 700 tisíc ton prachu len z Afriky. Ale prach nepochádza iba z Afriky. Do značnej miery sa na jeho produkcii podieľa aj masívne odlesňovanie niektorých krajín. Niekoľko ton naviac pridávajú aj dopravné prostriedky, továrne so svojou produkciou toxického smogu a ďalšie výdobytky ľudskej techniky.
