Velká Británia / USA 2008, 120 min
Réžia: Danny Boyle
Novodobá rozprávka o chudobnom chlapcovi, ktorý musí prekonať trpké prekážky, aby sa na neho usmialo šťastie.
Jamal Malik sa narodil do sveta bez budúcnosti, do chudobného prostredia bombajských slumov. Teraz ale sedí v televíznom štúdiu oproti moderátorovi súťaže Chcete byť milionárom a čaká na poslednú otázku, ktorá ho delí od rozprávkovej výhry 20 miliónov indických rupií. Čo vlastne robí chalan, ktorého peniaze vôbec nezaujímajú, v takej súťaži? A ako to, že pozná všetky odpovede?
Moderátor súťaže ale nadšenie divákov z mladého, chudobného súťažiaceho nezdiela. I on si musel vyšliapať cestičku k úspechu zo špinavých ulíc a myšlienka, že by sa mal o svoju slávu v súťaži deliť s niekým podobným, mu je proti srsti. Odmieta veriť, že dieťa zo slumu môže poznať odpovede, ktoré nevedeli akademici, a preto volá políciu, ktorá Jamala zatkne, aby ho usvedčila, že v súťaži podvádza. A pritom Jamala delí už len jedna noc od možnej výhry...
I keď film speje k predpokladanému finále, nebol by to Danny Boyle (Trainspotting, Pláž, Sunshine), keby hlavného hrdinu nechal z toho ľahko vykĺznuť. Miesto kľudného spánku strávi chlapec noc na polícii. Vyšetrovatelia sa vypočúvaním snažia od Jamala získať odpoveď na kľúčovú otázku: Akým podvodom sa dostal na dosah k rozprávkovému bohatstvu? Jamal rozpráva svoj životný príbeh z ulice - dôvod účasti v slávnej televíznej súťaži môže byť ušľachtilejší než vidina kopy peňazí - napríklad snaha nájsť stratenú lásku.
Od knihy ku scenáru
Podľa scénáristu Simona Beaufoya (The Full Monty) najväčším problémom bolo, že pôvodná kniha (novela Q&A, autor Vikas Swarup) je koncipovaná ako 12 krátkych poviedok, z nich niektoré vôbec nesúvisia s hlavnými postavami. Beaufoy proces adaptácie prirovnal vybalovaniu cudzieho kufru. „Je v ňom hromada vecí, niektoré sa vám hodia, iné nie. Ale pretože to nie je váš kufor, musíte s ním zaobchádzať opatrne a so všetkými vecami si nejako poradiť.” Podľa Beaufoya film ukazuje Indiu z pohľadu, „ako keď si rýchlo pretáčate život veľkomesta. Je to Londýn Charlesa Dickensa v 21. storočí. Všetko sa neuveriteľne zrýchľuje. Chudobní sú chudobnejší a bohatí bohatší než kedykoľvek predtým. A medzi nimi je skupina ľudí, ktorí si snažia vyšliapať svoju cestu nahor,” mieni Beaufoy.
Čo môže do rýdzo indického príbehu priniesť západná produkcia?
Producent Christian Colson vraví: „Niekedy sme voči svojmu okoliu otupelí, nevidíme farebnosť, jedinečnosť a energiu, ktorú naše miesto vyžaruje. Ako cudzinci to vnímame inak. Je to pohľad podobný tomu, aký ukázal Angličan Sam Mendes v zachytení Ameriky v Americkej kráse alebo tchajwanský režisér Ang Lee pri spracovaní anglickej prózy Rozum a cit.“ Scenárista Beaufoy Indiu precestoval ako osemnásťročný. Teraz, o dvadsať rokov neskôr, zaznamenal značné zmeny. “ Keď niekde žijete, neprijde vám to výnimočné. Musíte z toho kolobehu vystúpiť a pozrieť sa cudzími očami, aby ste videli niečo mimoriadne. Preto si myslím, že ani obyvatelia Bombaja nevidia svoje mesto ako výnimočné. Zato, keď sme my prileteli z Británie, prišlo nám to mesto neuveriteľné, “ spomína scénárista.
Kultúrny šok pre filmový štáb
Prítomnosť v Indii znamenala kultúrny šok pre členov filmového štábu, keď po prvý raz zažili neutíchajúci huriavk Bombaja. „Nikdy predtým som v Indii nebol,“ priznáva režisér. “Môj otec tu slúžil vo vojne a neskôr mi o tom dlhé hodiny rozprával, vďaka čomu som túžil pozrieť sa sem. Predstavoval som si Indiu ako miesto, kde vás čakajú nevídané veci. Nakoniec ale všetko, čo som tu zažil, ďaleko predčilo moje predstavy,” smeje sa. Boyla v Bombaji najviac fascinovalo prepojenie obrovskej chudoby a mimoriadnej technickej vyspelosti: „Už som v slumoch bol, napríklad v Keni, ale toto bolo iné… prvé, čo vás zarazí, je ten zápach… je to zvláštny mix výkalov a šafránu, niečo ako vôňa omáčky sweet & sour. India je jednou z popredných svetových nukleárnych veľmocí. Patrí medzi šesť najvyspelejších zemí, čo sa nukleárnych zbraní týka. Na druhú stranu nemajú verejné záchody.”
Filmári sa snažili urobiť čo najviac záberov skutočných obyvateľov slumov priamo v ich domovoch. Natáčalo sa v najväčšom indickom slume Dharavi a v Juhu, čo je predmestie, ktoré vidí každý, kto do Bombaja priletí lietadlom. V tejto oblasti žije okolo milión ľudí a veľkomesto sa desivo rozrastá, Bombaj, vrátane priľahlých predmestí, má 22 miliónov.
Decká z ulice
Neznámi herci pomohli snímke k reálnosti. Herecky excelujú najmä deti z ulice; decká to majú proste v sebe. Dôležitú úlohu pri castingu zohrala Loveleen Tandan, ktorá deti nielen našla, ale pôsobila ako prekladateľka a príležitostne aj ako vedľajšia režisérka. Hlavným jazykom vo filme je angličtina, ale deti zo slumu Juhu hovoria hindským dialektom Maharati. Deti, ktoré ovládali angličtinu, sa podľa produkcie pre film nehodili, kedže patrili ku strednej triede a chodili do “lepších” škôl, správali sa inak než deti žijúce na hraniciach chudoby. „Na castingu sme videli stovky detí, ktoré sa predvádzali v angličtine a boli sme z toho zúfalí. Neznelo to autenticky,“ tvrdí producent Colson. Deti hrajúce malého Salima a Latiku pochádzajú zo skutočných slumov a filmová produkcia im po natáčaní zabezpečila, aby začali chodiť do školy, kde by mali šancu zostať až do svojich šestnástich.
Chuť Indie
Hlavným problémom pri hľadaní predstaviteľa dospelého Jamala bol vzhľad uchádzačov. Aj keď sa castingy konali v Indii, väčšina kandidátov bola, vďaka svojej túžbe hrať vo filme, príliš dobre stavaná z posilňovní. Hlavného hrdinu nakoniec našla režisérova dcéra. Ako milovníčka seriálu Skins (kde Dev Patel hrá) dala svojmu otcovi tip. Patel bol ako jeden z mála angažovaný z Londýna, väčšina hercov je priamo z Bombaja. „Dev je mimoriadne sympatický. Postava Jamala má v sebe veľkú dávku optimizmu. Napriek všetkým hrôzam, ktoré ho v živote postihli, nestratil svoju dobrotu a nevinnosť. A okrem toho sme nechceli žiadneho namakanca z posilňovne,“ hovorí Colson. Herec priznáva, že bol veľmi nervózny, kedže v celovečernom filme ešte nehral a okrem toho vyrástol v Londýne, takže s bombajskými slumami mal pramálo spoločné. Veľké obavy mal zo svojho prízvuku, preto do Bombaja dorazil skôr, aby načerpal miestnu atmosféru a podchytil zvyky. Kedysi tu bol na rodinnej svadbe, ale jediné, čo si pamätal, boli strašlivé kúsance od komárov. Teraz, vybavený repelentom, bol prekvapený, aká je to úžasná zem. „Našiel som tu ďalší kus svojho ja. Som britský aziat a návšteva Indie pre mňa znamenala objavenie rodných koreňov. Doma v Londýne síce dodržiavame indické zvyky, ale zažiť to v reále je niečo celkom iné.”
Dvaja bratia
Bratia Jamal a Salim sú postavy naprosto rozdielne, čo režisérovi umožnilo ukázať, ako ich životné rozhodnutie postavilo na odlišné cesty. Obaja sú v ranom detstve vystavení násiliu. Potom, čo bola ich matka zabitá pri nezmyselnom vraždení medzi Hinduistami a Moslimami, vyrastali sami na uliciach chudobnej štvrte. I napriek tomu Jamal zostane dobráčiskom, zatiaľ čo jeho brat Salim sa rozhodne pre život zločinca. Salim je na prvý dojem agresívny a sebecký. „Túto postavu všetci nenávidia, ale on má i dobré vlastnosti, tie však pred ľuďmi ukrýva, pretože nechce, aby ho videli ako slabocha,” hovorí Madhur Mittal, herec stvárňujúci Salima. Jeho vzťah s mladším Jamalom je komplikovaný. Jamal je pre Salima príliš dobrý a Salim je pre Jamala príliš zlý. Nenávidia sa, ale napriek všetkému sú to bratia, narodili sa rovnakej matke a majú sa radi. Majú jednoducho normálny súrodenecký vzťah,” vysvetľuje herec.
Spracovanie
Producent Colson vidí Milionára z chatrče predovšetkým ako komédiu, ktorá popisuje vývoj od zmätku k harmónii. Na druhej strane je to i horúca dráma s momentmi veľkej bolesti. Ako v každej rozprávke i tu sú okamihy strachu a hrôzy. Mix udalostí vás rozosmeje a zároveň dojme. Spojovacím prvkom rozprávania sú Jamalove spomienky z minulosti počas policajného výsluchu. Vďaka nim sa pred nami chvíľu odohráva milostný príbeh, chvíľu komédia alebo gangsterka. Čaká nás videoklipová optika, nápaditá kamera, svižný strih a silný závan Indie, plný drsného života v špine. Keďže film točil Danny Boyle, soundtrack k nemu musí byť trendovo výbušný. A veruže je! Asi najviac utkvie v pamäti pieseň ‘Paper Planes’ od skladateľa A. R. Rahmana a indickej pop hviezdy MIA:
Technickým špecifikom natáčania bolo použitie malých, ručných kamier. To umožnilo natočiť zábery zo slumov bez toho, aby to miestni obyvatelia zaregistrovali a začali sa správať neprirodzene. Vďaka trasúcemu sa obrazu pôsobia niektoré scény veľmi surovo, až amatérsky, to ale bolo zámerom. Typickým rysom Indie sú vlaky a železnice. Každý deň na koľajách zomrie niekoľko ľudí. Žijú na nádražiach, jazdia v preplnených vagónoch a pomocou horúceho vzduchu prechádzajúceho vlaku sušia mokré prádlo. Filmári preto chceli vlaky ako signifikantný rys Indie dostať do filmu - jednou z najťažších vlakových scén bolo práve skákanie detí z idúceho vlaku. Boyle v snímke poukazuje aj na indickú sociálnu problematiku. Človek vidí, v akej biede a špine deti žijú, pretĺkajú sa životom, kradnú, kde sa dá a časom sa z nich stanú riadni grázli.
8 Oscarov
Osemdesiata prvá oscarová noc patrila snímke Milionár z chatrče. Získala 8 sošiek americkej Akadémie filmových umení a vied v kategóriách najlepší film, réžia, adaptovaný scenár, kamera, strih, mix zvuku, pôvodná filmová hudba a pieseň. Ak film vnímame ako rozprávku, je všetko v poriadku. Inak je príliš lineárny, odhadnuteľný a naivný. Ako vraví Petr Koten z filmového webu Tiscali: „Milionár z chatrče sa podobá reportážam západných fotografov, ktorí ukazujú výseky reality s najväčším emocionálnym dopadom, ale sú len gýčom svojho druhu.“ Ak prekusneme limonádový záver s pátosom, nájdeme film o úprimnej láske v dynamickom tempe a štylistike pestrých bollywoodskych farieb. (Bollywood - neformálne označenie pre typicky indické filmy pochádzajúce z filmového priemyslu v Bombaji. Podobnú štylistiku použil napr. Darjeeling.)
Zdroj: Bonton Film
