Na úvod Gabriela Šuvadová z OZ Človek v ohrození pripomenula, že hoci sa pred čínskou ambasádou v Bratislave zišla len malá skupina, v dnešnej Číne, kde Námestie nebeského pokoja už týždeň strážia ozbrojené zložky, by ani takéto zhromaždenie nebolo možné. Dodala, že situácia v oblasti ľudských práv v Číne je naďalej kritická a dodnes je v čínskych väzeniach okolo 30 demonštrantov z námestia Tiananmen, pričom matky nemajú právo na to, aby smrť ich synov bola spravodlivo vyšetrená.
U Ondreja Dostála z OKS vyvolala akcia spomienku na 21. augusta 1989, keď bol v Prahe a kde sa v dohodnutý termín cez „štvavé západné vysielačky“ zastavilo celé Václavské námestie. Bolo to 21. výročie okupácie Československa sovietskymi vojskami a potom sa ľudia, Pražania či turisti, pobrali dole Václavským námestím. Následne nastúpili policajti a obuškami a vodnými delami dav z námestia vytlačili. Niektorí ľudia odišli pokojne do bočných ulíc a niektorí ľudia sa nechali zmlátiť. Na druhý deň písali komunistické médiá, že „protisocialistické živly a vandali sa pokúsili narušiť verejný poriadok, ale poriadkové zbory ho obnovili“.
Dostál nepochybuje o tom, že zajtra budú v čínskych médiách správy o tom, ako sa na zhromaždeniach vo svete ako je toto stretli protičínski demonštranti, ktorí nemajú radi Čínu a vyjadrovali sa s odporom voči Číne. Dostál ubezpečil súdruhov hore (ktorí z okna ambasády zhromaždenie „tajne“ filmovali): „My nie sme protičínski, sme tu preto, že nám záleží na ľuďoch v Číne. Sme tu preto, že máme podobné skúsenosti, historicky podobné skúsenosti, ako majú ľudia v Číne, ktorí žijú dodnes pod jarmom komunistického režimu.“ Dodal, že hoci aj u nás máme problémy, sú to problémy slobodnej spoločnosti, ktoré ľudia môžu riešiť, avšak ľudia v Číne túto možnosť nemajú, a nám to nie je jedno.
Peter Weisenbacher z Amnesty International Slovensko povedal, že masakra bola ohromným porušením ľudských práv a je absolútne neospravedlniteľná. Nikdy nebola prešetrená a pozostalí sa nikdy nedozvedeli pravdu, ani neboli odškodnení. „20 rokov je už skočne dlho na to, aby sa nič neudialo a mala by byť prešetrená, minimálne vo vnútri Číny, keď už sa tam nie je možné dostať, minimálne pre našu organizáciu.“, povedal Weisenbacher. Dodal, že AI má informácie o 2 miliónoch ľudí, ktorí sú, možno aj v dôsledku hospodárskej krízy, vyháňaní z miest na vidiek, kde žijú v neľudských podmienkach. Podľa neho ľudské práva sú aj práva na vodu, jedlo, strechu nad hlavou a ďalšie a tento druh porušovania ľudských práv v Číne je omnoho širší a týka sa oveľa väčšieho počtu ľudí ako sú tí, čo boli obeťami masakry na námestí Tiananmen.
Marek Tatarko zo Slovenskej asociácie Falun Gong sa zamyslel nad povahou komunistického režimu. Uviedol, že komunistický režim má na svedomí viac ako 100 miliónov ľudí. Spomenul 10-20 miliónov ľudí, čo zahynuli od hladu počas Veľkého skoku vpred, keď sa čínsky režim snažil zvýšiť produkciu ocele, a ďalších počas Kultúrnej revolúcie, v incidente na námestí Tiananmen, či v terajšom prenasledovaní duchovného hnutia Falun Gong, ktoré už trvá takmer 10 rokov. Vo všetkých týchto kampaniach podľa Tatarka čínsky režim dokazuje svoju povahu zla a krvilačnosti. Uviedol, že ľudstvo si ešte dostatočne neuvedomilo zlobu komunistického režimu a tento krok, keď si to ľudia všade vo svete uvedomia, odsúdia ho a nebudú chcieť mať s ním nič spoločné, ešte len musí prísť. Potom podľa Tatarka komunistický režim sám od seba zanikne. Vyjadril tiež nádej, že sa ešte viac ľudí dištancuje od komunistického režimu, od jeho myšlienok, od jeho povahy a tým sa dištancuje od zločinov, ktoré v napáchal.
Ivan Kuhn z KI poukázal na filtrovanie informácii na čínskom internete a znepokojujúcu skutočnosť, že v firmy, ktoré vznikli v slobodných krajinách, pristupujú na hru čínskeho režimu a poskytujú čínskym občanom filtrované informácie. Kuhna znepokojuje, že v slobodných spoločnostiach sa nájdu ľudia, ktorí obhajujú komunistický režim, že aj mnohí politici sú ochotní legitimizovať čínsky režim. Dodal, že aj niektorí slovenskí politici nielenže išli na oficiálnu návštevu do Číny, vychvaľovali tam úspechy čínskeho hospodárstva a neboli ochotní hovoriť o slobode a o porušovaní ľudských práv, ale dokonca prijali aj návštevy z čínskej komunistickej strany. „My tu odtiaľto čínsky komunistický režim nezmeníme, ale mali by sme tlačiť na našich politikov, aby sa nestávalo, že demokraticky zvolení politici budú v Číne slúžiť čínskym komunistom na to, aby legitimizovali ich nedemokratický režim.“, zakončil svoj prejav Kuhn.
Účastníci zhromaždenia potom zapálili sviečky a nasledovala minúta ticha v spomienke na Tiananmen. Nejaký čas ešte strávili v družnom rozhovore, kým sa približne o 19:00 rozišli.
Záznam príhovorov
O Masakre na Námestí nebeského pokoja (Tiananmen)
Masakra na Námestí nebeského pokoja sa odohrala 4. júna 1989 a znamenala koniec snáh demokraticky zmýšľajúcej časti čínskej spoločnosti o reformu komunistickej štátnej mašinérie. Zásahu predchádzalo šesť týždňov demonštrácií, pričom počas nich málokto tušil, že sa režim s demonštrantami poráta až takto ostro. V istých chvíľach to skôr vyzeralo, že systém, proti ktorému študenti protestovali, sa zrúti alebo aspoň podstúpi reformy. Napríklad vtedy, keď čínska štátna televízia naživo vysielala diskusiu medzi premiérom a vodcom demonštrantov, alebo počas návštevy prezidenta Sovietskeho zväzu Michaila Gorbačova, od ktorého si demonštranti sľubovali podporu. Rok 1989 znamenal koniec komunistickej diktatúry vo väčšine krajín vtedajšieho východného bloku. Čína však aj 20 rokov po týchto udalostiach zostáva verná komunistickým ideálom a rovnako ako vtedy ich presadzuje nedemokratickými a násilnými metódami.
Viac o akcii: http://www.clovekvohrozeni.sk/
(mta/sit, 20090604)
