Chytajúci sa stali chytanými - tí, ktorým sa kedysi tak dobre darilo v provincii Liaoning, začali pravdepodobne spolupracovať s mafiou
Minulý rok bol veľmi bohatý na udalosti. Približne počas obdobia Čínskeho nového roku závodný pretekár Chan Chan zo Šhanghaja, idol mládeže, vydal pesimistické články o stave slobody a demokracie v Číne, a vyjadril svoj nesúhlas s násilnou revolúciou. Tieto články boli silno kritizované režimom a ich vydaním stratil svoju pozíciu idola a tým aj veľké množstvo fanúšikov.
Netrvalo dlho a veci sa obrátili. Kritika Chanových článkov sa mala zamerať na ich neprávosť, ale keď hrozilo, že sa celá vec môže dostať až na súd, pričom odškodnenie pre Chan Chana sa môže pohybovať v desiatkach miliónov yuanov, režim rozhodol, že najlepšie bude vrátiť mu jeho reputáciu späť.
Počas tohto incidentu začal ďalší, pútajúc pozornosť väčšiny ľudí. Týkal sa jednej z hlavných postáv tzv. Čchungčchinského hnutia: riaditeľa úradu verejnej bezpečnosti v meste Čchung-čching, Wang Li-ťüna. Wangovi sa dostalo absurdného ocenenia „hrdina v boji s kriminálnymi živlami“ a to skrz hnutia iniciovaného Po Si-lajom (tajomníkom komunistickej strany v meste Čchung-čching), „spievame ódy k červenej a zakročíme proti podsvetiu”.
Wang šiel na americký konzulát v meste Čcheng-tu a žiadal o štatút politického azylanta. Táto udalosť sa v meste stala číslom jedna a zaplavila čínsky internet rôznymi článkami a komentármi. Hovorca pre Čínu a hovorca pre Spojené štáty sa k tomu vyjadrili veľmi neurčito a svoje vyjadrenia často menili. Wang ťahal za nitky vysokej diplomacie, čo svedčí o nie tak jednoduchom dianí na čínskej politickej scéne.
V roku 2007 sa politické kruhy v Pekingu Po Si-laja zbavili a poslali ho do Čchung-čchingu, aby tam vykonával úlohu tajomníka strany. Po Si-laj túto skutočnosť nebol ochotný akceptovať a bol odhodlaný zabojovať a prekonať prekážky, ktoré mu mohli zabrániť dostať sa späť na výslnie v strane.
Čínska komunisticka strana (ČKS) si zvykla dosadzovať ľudí na vysoké pozície dvoma spôsobmi: boli to tí, ktorí sa tam dostali vďaka oceneniu ČKS za svoje mimoriadne stranícke úspechy alebo to boli tí ľudia, ktorým hrozila smrť, napríklad za pokusy o neúspešný prevrat a dostali sa z toho bez ujmy, vďaka tomu, že boli krytí z tých najvyšších miest. Je jasné, že Po sa odhodlal nasledovať jednu z týchto ciest, aby obnovil svoje upadajúce postavenie.
Aj napriek jeho konformistickej minulosti postupne vymyslel podporné hnutie „spievame ódy k červenej a zakročíme proti podsvetiu”, tiež nazývané ako čchungčchingské hnutie. Poovim účelom bolo získať podporu na svoju stranu, použitím tejto karty, dúfal, že sa dostane do Stáleho výboru politbyra počas nadchádzajúceho 18. zjazdu ČKS. O tomto jeho ťahu sa hovorilo najviac.
Podpora ľudí
Aký je teda význam tzv. Čchungčchinského hnutia „spievame ódy k červenej a zakročíme proti podsvetiu”, ktoré má chváliť komunizmus ako aj vyvíjať boj proti kriminálnym živlom, v Číne bežne označujúc slovom „podsvetie”?
Podstatou je, že komunistická strana skončila na smrteľnej posteli: stratila podporu ľudí. Úspech za éry Mao Ce-tunga a Teng Siao-pchinga sa mohol udiať len preto, že podporu u ľudí obaja získavali podvodnými a skorumpovanými spôsobmi. Odhaľovanie prehnitých základov tejto strany a jej diktátorstva, spôsobuje v súčasnosti rapídne klesanie podpory ľudí.
Presne kvôli tomu zosnoval Po Si-laj Čchungčchinské hnutie „spievame ódy k červenej a zakročíme proti podsvetiu”, aby zachránil diktátorstvo jednej strany a získal tým stratenú dôveru ľudí.
Červené piesne no žiadne sociálne zabezpečenie
Spievanie týchto piesní červeného komunizmu bolo motivované minulosťou, keď napr. v období éry Mao Ce-tunga malo veľa ľudí z ekonomicky slabších pomerov sociálne zabezpečenie. A preto Nový Maoizmus má medzi takýmito ľuďmi širokú masovú príťažlivosť.
Títo skromní, obyčajní ľudia, ktorým neboli sociálne dávky priznané, ktorí nemajú prístup k zdravotnej starostlivosti, vzdelaniu, bývaniu majú silné rebelské sklony voči modernému byrokratickému kapitalizmu. Ak sa spomenie despotické vládnutie, väčšina takýchto ľudí ho aj podporí. A tak má táto väčšinová skupina obyvateľstva dôvod na to aby sa mohla odvolávať na minulosť a nesúhlasiť so súčasnou politikou, alebo inými slovami, chvália sociálne zabezpečenie za éry Mao Ce-tunga na rozdiel od súčasného byrokratického kapitalizmu.
Klamať súčasných ľudí tým, ako dobre sa mali ľudia v minulosti je celkom bežnou praxou režimu. Koniec koncov je Mao stále uctievaný stranou, a práve túto priazeň ľudí, by chcel Po Si-laj použiť vo svoj prospech.
Darmo sa spievali komunistické červené piesne, v rozdeľovaní bohatstva ľudom nenastala reálna zmena. Po Si-laj sa ani neodvážil zmeniť podstatu súčasného byrokratického kapitalizmu. Takže jeho vytvorené hnutie bolo iba formalitou.
Bez hmatateľných úspechov nemohol získať podporu verejnej mienky, a tak toto Čchungčchinské hnutie nenaplnilo požiadavky, ktoré by zmenili základňu komunistickej strany. Krátko potom, čo bolo hnutie predstavené verejnosti sa mu nedostalo patričnej pozornosti od ľudí a preto to zostalo len pri formálnom názve.
Zásahy do čierneho
Druhou časťou Čchungčchinské hnutia je zakročiť proti kriminalite z podsvetia. Čínska spoločnosť je v súčasnosti plná takýchto mafiánov, ktoré sa spájajú s úradníkmi. Okrem hospodárskeho vykorisťovania a politického útlaku zo strany komunistického režimu, sú obyčajní ľudia takisto využívaní a utláčaní aj týmito gangstrami. Rozhorčenie ľudí je teda očividné.
Takže, keď tajomník strany Po Si-laj začal útok proti „čiernej kriminalite“, na začiatku sa mu dostalo od ľudí vcelku dosť podpory. Ale podobne ako druhá polovica v tomto hnutí, podvrh zostane podvrhom, a keďže lož má krátke nohy, aj v tomto prípade vyšla pravda skoro na povrch.
Ľudia si už z toho robia posmech: chytajúci sa stali chytanými. Aký je význam toho celého? Znamená to, že Po Si-laj a Wang Li-ťün, ktorým sa kedysi tak dobre darilo v provincii Liao-ning, začali spolupracovať a podmanili si týchto mafiánov v podsvetí. V reáli to znamená, že úradníci a mafiáni kopú za spoločnú vec. Má to dva významy.
Jedným z významov je odstrániť menšie gangy, ktoré je ťažké mať pod kontrolou, v snahe zachovať, prípadne rozšíriť gangy v podsvetí. Za touto snahou sa skrýva vytvorenie vlastných dominantných gangov, ktoré by poslúžili ich vlastným politickým a ekonomickým cieľom. Toto by im umožnilo byť zaangažovaný v nelegálnych aktivitách, ktoré by inak ako vysoko postavení úradníci nemohli vykonávať priamo. Týmto spôsobom, by mohli dosiahnuť nezákonnosť a zločinnosť ako za éry Maa a mohli by tak dosiahnuť dominantný vplyv v spoločnosti.
Ďalším zmyslom by malo byť zbavenie sa disidentov v mene zakročenia proti kriminalite, a to tak, že označia disidentov ako gangy, a takto za podpory ľudí odstránia svojich politických oponentov a úradníkov ktorí im nie sú servilní. Tiež sa pokúsia odstrániť svojich protivníkov vo vyšších ekonomických kruhoch, tým že skonfiškujú ich majetok a zaplátajú tak dieru vo fiškálnom rozpočte.
Týmto spôsobom boli schopní bodovať na dvoch frontoch: politickom a ekonomickom, a zároveň si získali dobrú reputáciu. Niet sa čomu čudovať, že veľa odborníkov označuje Po za najväčšieho „lišiaka" súčasnosti.
Aby dosiahli svoje skryté úmysly, použili nelegálne spôsoby mučenia a ovplyvňovanie prostredníctom justície. Presne tak, ako v neskorších rokoch vládnutia Maovej éry, sa všetko toto dialo so zámerom ovplyvnenia záujmových skupín vrámci vládnucej vrstvy a malo to nevyhnutný následok v podobe negatívneho spätného dopadu.
Wangovo prežitie
Podľa stratégie Umenie ako viesť vojnu podľa Sun Tzu, prvým krokom by malo byť odstránenie slabých častí a následne napadnutie oslabeného hlavného telo. Preto Wang Li-ťün, gangster o nič menší ako tajomník strany Po Si-laj, ťahá v zákulisí nitky. Neinformovať o týchto udalostiach a o ich falošnom boji proti gangom, by mohlo niektorých ľudí zmiasť.
Takže Po sa vlastne pokúsil zbaviť prehnitej časti, čo sa väčšinou očakáva v takýchto stratégiách v boji. Bohužial Wang Li-ťün netrpí chabým charakterom a nedostal by sa do pasce ako jeho predchodca Wen Čchiang (7. júla 2010 bol Wen Čchiang popravený, išlo o prvú popravu vysokopostaveného úradníka – riaditeľa úradu verejnej bezpečnosti).
Wang uvažoval takto: ak nemáte zľutovanie, nebudem ho mať ani ja. Zbavil sa tých, čo ho sledovali, a spravil to tak, že urobil veľký rozruch, taký veľký, ako keď sa ryba chytí do siete, zmieta sa a bojuje zo všetkých síl, aby sieť pretrhla.
Na povrchu sa môže zdať, že takýto rozruch, bol vyvolaný náhodným Wang Li-ťünovým správaním. V skutočnosti je to výsledok jeho pokryteckej politiky. V histórii aj súčasnej dobe je možné nájsť dostatok precedensov. Napokon už história ukázala, že takéto správanie nie je ničím novým. Jediný rozdiel je, že tentokrát to prišlo náhle a malo to veľký rozsah. Bez ohľadu na politickú budúcnosť Po Si-laja, tzv. Čchungčchinské hnutie zlyhalo.
AUTOR ČLÁNKU: Wei Jingsheng je prominentným čínskym disidentom. Bolo mu udelených niekoľko významných cien za jeho angažovanie sa v otázke ľudských práv, Robert F. Kennedy Memorial Human Rights Award in 1996, the European Parliament’s Sakharov Prize for Freedom of Thought, and the Olof Palme Memorial Prize in 1994.
S láskavým dovolením Wei Jingsheng Foundation. Tento článok sa prvýkrát objavil ako vysielanie na Radio Free Asia.
Súvisiace články:
Čchungčchingská kauza: Neúspěšný dezertér Wang zapleten do masového odebírání orgánů
Čína: Pokus o zběhnutí odhalil hloubku mocenského boje na vrcholu strany (video)
Drama z Čchung-čchingu: Informátora Wang Li-ťüna teď vyšetřuje protikorupční výbor
Jak Wang Li-ťün uprchl na americký konzulát – podrobná analýza
Kanadský premiér se v Číně ocitl uprostřed stranického skandálu
