Kedysi dávno bola jedna krásna hora, ktorá sa volala Slnečná hora a na ktorej žil starý muž, ktorý celý rok pestoval slnečné melóny. Bol to nielen čestný, ale aj súcitný človek. Nadšene pomáhal všetkým, dokonca aj žobrákom.
Na úpätí hory žili dvaja bratia, ktorí boli chudobní a v dôsledku toho neustále hladní. Počuli o tomto dobrom starom mužovi a vedeli, že sa vždy dobre postaral o chudobných, preto si priali nájsť ho a žiť s ním.
Bratia podnikli náročnú cestu na vrchol hory a vysvetlili svoju situáciu starcovi. Ten ich s radosťou prijal a pridelil im prácu, aby sa postarali o jeho slnečné melóny.
„Slnečné melóny na Slnečnej hore sú čarovné a dozrievajú po 49 rokoch,“ povedal bratom starý muž. „Treba ich poliať špeciálnym roztokom: vedro pramenitej vody z úpätia hory treba zmiešať s dvoma kvapkami vašej krvi. Po 49 rokoch budete mať každý svoj melón. Pokiaľ budete tvrdo pracovať, budete šťastní,“ pokračoval starý muž. „Teraz môžete ísť pracovať,“ povedal. Starec sa potom sám pustil do práce.
Starší brat
Obaja bratia sa vybrali dolu z hory, aby nabrali pramenitú vodu potrebnú pre slnečné melóny, pričom svoje vedrá niesli na ramenných tyčiach.
Keď sa vedro staršieho brata naplnilo pramenitou vodou, zahryzol si do prostredníka a kvapla mu do vedra kvapka krvi. Neskôr si však pomyslel: „Umriem od vyčerpania, ak budem stále naberať vodu a obetovať svoju krv.“
Starší brat teda prišiel s plánom: Aby si uľahčil fyzickú námahu, pri výstupe na horu zámerne vypustil z vedra trochu vody. A aby ušetril svoju krv, primiešal do vody červenú špinu. Starší brat okrem toho, že klamal, osočoval aj ostatných a tvrdil, že sú leniví, kým on tvrdo pracuje.
Keď uvidel pole, kde boli vysadené všetky slnečné melóny, požiadal starca, aby mu pridelil veľký melón. Starý muž sa len usmial a povedal: „Mladý muž, ak budeš tvrdo pracovať, určite budeš spokojný s tým, čo dostaneš.“
Mladší brat
Mladší brat bol celkom iný človek ako jeho starší súrodenec.
Keď uvidel pole, kde boli vysadené všetky slnečné melóny, všimol si, že mnohé z nich rastú už dlho. Celkovo narátal na poli 49 melónov. Keďže sa tam staralo o melóny spolu 49 ľudí, uvedomil si, že každý z nich bude mať jedného dňa svoj vlastný zrelý melón.
Mladší brat bol pokorný. Kým pracoval, myslel na to, ako ostatní už dlhé roky polievali svoje melóny a veľa tomu obetovali. V porovnaní s tým sa cítil nehodný toho, aby mu udelili melón.
Mladší brat si sľúbil, že bude tvrdo pracovať na poli, aby si svoj melón skutočne zaslúžil, keď príde čas. Kým iní doniesli jedno vedro vody, on dve. Zatiaľ čo ostatní pridali do každého vedra dve kvapky krvi, on pridal štyri. Pracoval na poli skôr, ako sa ostatní zobudili, a pokračoval v nosení vody, keď ostatní išli spať.
Žatva
49 rokov ubehlo rýchlo a jedného dňa boli slnečné melóny pripravené na zber. Niektoré boli veľké a iné malé; niektoré boli zrelé a niektoré nie.
Starec zavolal všetkých na melónové pole a oznámil: „Všetci ste tvrdo pracovali 49 rokov. Teraz môžete žať plody svojej práce.“
Potom prehovoril k melónom: „Melóny, veľké aj malé, teraz môžete ísť nájsť svojho pána.“
Ešte skôr ako dopovedal, všetky melóny sa začali váľať a hľadať svojich majiteľov. Starší brat uvidel veľký melón a pomyslel si: „Poď ku mne!“
Namiesto toho sa veľký melón pomaly valil smerom k mladšiemu bratovi a bol to najmenší melón, ktorý sa kotúľal smerom k staršiemu bratovi.
Kniha rekordov
Starec napokon povedal všetkým svojim robotníkom, že ich melóny im prinesú jedlo podľa toho, čo si zaslúžia. A keď každý požiadal o jedlo, melóny doručili jedlo. Mladší brat dostal najlepšie jedlá a nápoje, zatiaľ čo starší brat len jednoduché, nevábne jedlá.
Keď sa starší brat sťažoval, že starec nie je spravodlivý a chce sa pomstiť, starec mu jednoducho povedal, že skutky všetkých sú jasne zaznamenané a že sa o tom môže sám presvedčiť.
Starec mávol rukou smerom k melónovému viniču a povedal: „Slnečný melón, slnečný melón, prosím, povedz mu to sám.“ Vinič sa okamžite premenil na knihu, ktorá obsahovala úplný záznam o lenivosti a nečestnosti staršieho brata. Všetky konkrétne podrobnosti vrátane dátumu a času každého incidentu boli zaznamenané. Keď to starší brat videl, zahanbene sklonil hlavu a priznal porážku.
Tento príbeh, ktorý preložila Dora Li do angličtiny, je preložený s povolením z knihy „Treasured Tales of China“, Vol. 1, dostupný na Amazone.
Z originálneho článku newyorskej redakcie denníka The Epoch Times preložila Katarína Tomanová.
