Pri príležitosti blížiacich sa parlamentných volieb na Slovensku Veľká Epocha oslovila predstaviteľov viacerých politických subjektov a požiadala ich o rozhovor. Čitateľom postupne prinesieme rozhovory s tými, ktorí na našu ponuku zareagovali.

Ako prvú predstavíme OKS, Občiansku konzervatívnu stranu.

 
Hlavní predstavitelia Občianskej konzervatívnej strany boli pri zmene režimu v roku 1989, časť z nich boli priami zakladatelia VPN (Verejnosti proti násiliu, politický subjekt, ktorý viedol ku zmene režimu). Zástancovia konzervativizmu u nás však neboli spokojní s reformami a správaním sa vlády po roku 1998 a tak v roku 2001 založili vlastnú stranu OKS, ktorá si vo svojom programe dáva za cieľ „robiť politiku založenú na poctivom presadzovaní potrebných reforiem“. V parlamentných voľbách v roku 2002 získali menej ako 1% hlasov.

Image

Peter Tatár, predseda OKS (SITA/Peter Hudec) 

Ďalej prinášame rozhovor s Petrom Tatárom, predsedom Občianskej konzervatívnej strany.

Idete do volieb. S ktorými politickými subjektami ste ochotní spolupracovať a s ktorými ťažko nájdete spoločnú reč?

Určite nebudeme spolupracovať s KSS, SNS, HZDS, Smerom a s podobnými. Nepôjdeme do politického spojenectva s tým, kto nie je dostatočne oslobodený od politickej ziskuchtivosti a nie je dosť reformný. Pri hlasovaní v parlamente sme si boli najbižší s KDH a SMK a pokiaľ by splnili tieto podmienky, tak by sme boli radi partnermi. Nevieme si predstaviť, že by bez OKS niekto mohol zostaviť naozaj reformnú vládu.

Čo hovoríte na novovytvorené subjekty, napríklad Slobodné Fórum?

Z nášho hľadiska je to strana populistická a problematická, je to chyba ostatných, že pripustili, že by mohlo ísť o nejakú alternatívu, o žiadnu alternatívu nejde. Je to pro-socialistická a protireformná strana, s malými výnimkami ojedinelých členov, ktorí trošku rozumejú slobode, ale tí sú tam omylom.

Vo volebnom programe spomínate štíhlu vládu, čo to znamená?

Štíhla znamená, že sa nebude prežierať na úkor občanov, že dopraje občanom ich zarobené peniaze a bude im slúžiť. Znamená to odbúrať všetku zbytočnú byrokraciu, veľmi veľa byrokracie. Navrhujeme, aby zo 16 členov vlády zostali len 8, ušetriť na budovách atď.. Ale znamená to aj zrušiť všetky krajské úrady, podstatne obmedziť počet obvodných úradov a dotiahnuť komunálnu reformu. Uvediem príklad mesta Kansas v USA, ktoré má 12 volených poslancov na všetko, pričom na území Bratislavy je ich okolo 250. Takže to je pomer na štíhlu vládu. Treba zmeniť spôsob úradovania, aby prestalo platiť, že „nepoznáš, nevybavíš“, „nezaplatíš, nevybavíš“.

Odkiaľ beriete inšpiráciu pre takúto štíhlu vládu?

Byrokracia je samoplodivá a vždy, keď sa jej dá šanca tak sa rozrastá a odôvodňuje svoju existenciu. Najhorší príklad je byrokracia v Bruseli, ktorá v poslednom čase vyrába škodlivé smernice pre podniky, pracovný trh a sociálnu oblasť. Európske štáty nestrážia svoju vlastnú budúcnosť a politickému konsenzu či „politickej korektnosti“ obetujú také vážne veci, že sa zaväzujú podporovať tie hlúposti a škodlivosti v smerniciach EÚ. Volení poslanci musia byť verní svojmu poslaniu a mali by chrániť nielen slobody a životy ľudí, ale zároveň aj nízke dane, nízke odvody a ekonomickú slobodu.

Spomenuli ste Európsku Úniu. Aký je váš postoj voči nej?

Sme Euro-realisti, takto to nazývame, pretože si vážime historickú tradíciu Európy, Helénsko-židovsko-kresťanskú, hoci dnešní európski politici socialisti tieto hodnotové tradície prevažne prehliadajú a ostatní sa socialistom prispôsobujú.

Tradíciu si vážime a myslíme si, že na nej treba stavať ďalej. Ale po 2. svetovej vojne tu vládlo mystérium a ilúzia sociálneho štátu, ako to veľmi presne Lukáš Krivošík hovorí, že „socialista je ten, kto vám dá päť korún preto, že ste v núdzi, ale do núdze ste sa dostali len preto, že on vám predtým zobral desať korún.“ Toto je sociálny štát Európskej únie. Potom je tam takzvaná politická korektnosť, kedy sa nesmie vo Francúzsku nosiť ani šatka ani kríž, pričom je jasné, že aj jedno aj druhé má pre ľudí nejakú hodnotu.  Francúzi povedali, že budú nábožensky „korektní“ a vlastné európske kresťanské tradície popreli v prospech toho, že nechcú, aby islamské ženy nosili šatky do škôl. To je úplný nezmysel, ak je v krajine kresťanská tradícia. Hovorím, že odpúšťanie a láska má vždy prednosť, tak si ju musím chrániť, lebo ma doviedla k dnešnej prosperite a k tomu, že všetci tí imigranti sa sťahujú do Európy, lebo je tu väčšia sloboda a väčšia prosperita. Keď opustím tie hodnoty, z ktorých sloboda vzišla, tak ju neuchránim...

Ďalší problém je, že politici chcú zostať pri moci, čiže už 40-50 rokov sľubujú „raj na zemi“, ale boja sa povedať pravdu, že bez práce nie sú koláče. Európski politici, či je to „pravicový“ Chirac vo Francúzsku, alebo bývalý nemecký kancelár Schröder či dnešná Merkelová, nemôžu naplno povedať ľuďom , že kto bude pracovať, bude sa mať lepšie a kto nebude pracovať, tak sa bude mať mizerne. Mohli by, ale boja sa, lebo by stratili volebné percentá, takže to ľuďom otvorene nehovoria.

Navyše, do návrhu európskej ústavy zakomponovali dve hrozné veci: Jednu, že Brusel vládne celej Európe, a to priamo aj poza chrbát, čiže tie národné štáty sa môžu ísť doslova pásť. Dá sa o tom dlho hovoriť, ale z textu európskej ústavy je to jasné. Po druhé, polovica textu nie je právny text, ale politický program sociálno-demokratických alebo socialistických strán a vylučuje akékoľvek iné politické uvažovanie na úrovni Európskej únie.

My máme radi Európu, máme radi naše vlastné tradície a chceme ich ďalej ochraňovať, takže nie sme proti Európe, ale sme Euro-realisti. Problém ktorý vidíme je zlá politika euroúradníkov a politický socalizmus.

Ako vidíte používanie/príchod EURA na Slovensku?

EURO je prevažne politický koncept, nie ekonomický, a problém je, že pre slabšie regióny, kam my ešte patríme, by to znamenalo rôzne inflačné tlaky, stratu možnosti nastavovať ekonomické prostredie a tiež znehodnocovanie úspor obyvateľov a tak ďalej. Takže si myslíme, že nie je pre rozvoj domácej ekonomiky u nás výhodné.  Vláda ho však prevažne z politických dôvodov podporuje ako politický a medzinárono-politický úspech a robí si z neho vlastne politickú reklamu.

Nevidíte teda EURO ako protiváhu doláru, ako sa to Európski politici snažia prezentovať?

Európski politici mali v Lisabonskej stratégii, že do roku 2010 dobehnú USA, ale už sa tohto konceptu vzdali, teda vlastne, odložili ho na neurčito. Súťaž s Amerikou je scestný koncept Európskej únie, pretože s Amerikou treba spolupracovať, antiamerikanizmus je nezmyselný, pretože máme spoločný euroatlantický civilizačný a hodnotový priestor a Európa sama nié je schopná ho ubrániť.

Ako vidíte bezpečnostnú politiku?

Pre Slovensko aj pre celú EÚ je jediná reálna cesta spojenectvo s USA. Treba podporovať hodnoty slobody, individuálnej zodpovednosti, ochrany života a ochrany súkromného vlastníctva. Našou politikou je tlačiť na očistenie stredného východu, veľmi problematický je nukleárny Irán, ktorý je úplne nedemokratický. Držíme palce indickej demokracii a držíme palce, aby sa vyriešili náboženské problémy v Pakistane a divoké a neslobodné pomery v Afrike. Rád by som, pokiaľ by sme to ako Európska únia, či ako jednotlivé štáty mohli urobiť, aby Čína prestala byť komunistická, a to isté platí tiež o Kube a ďalších.

Európska únia však v tomto ohľade veľa nerobí...

Európska únia naozaj nič nerobí. V podstate neurobila nič v prípade Irak, ak nerátame jednotlivé štáty. Neurobila nič, ba naopak pomohla Iránu zájsť tak ďaleko, že už len hrozí svetový konflikt. Je tam dlhodobé napätie, pretože Irak je pomerne veľká a pomerne bohatá krajina a aj kvôli rope. Jednotlivé štáty, ktoré sú na pôde OSN sa už dávno morálne spreneverili, či je to Sudán, Čína a mnohé ďalšie štáty. Európska únia svojím pacifistickým, alebo povedzme otvorene zbabelým správaním, falošným a alibistickým, robí sama sebe budúce problémy. Demokracia, ktorá je falošne mäkká, ohrozuje samu seba. 

 

(pokračovanie rozhovoru uverejníme čoskoro)