OSN v novej správe ohľadom situácie v Darfúre odporúča, aby zahraničné spoločnosti, ktoré v oblasti operujú a majú “nepriaznivý vplyv na situáciu ľudských práv v Darfúre” boli zapísané na čiernu listinu a následne potrestané.
Jody Williams, laureátka Nobelovej ceny a šéfka dôležitej misie v Darfúre, predstavila 16. marca v Rade pre ľudské práva v Ženeve novú správu ohľadom situácie ľudských práv vo vojnou postihnutom regióne.
Jedným z odporúčaní uvedených v správe je zostavenie listiny národných spoločností zúčastňujúcich sa na operáciách, ktoré spôsobujú stupňovanie ľudskej tragédie v Darfúre.
“Odporúčame, aby valné zhromaždenie zostavilo zoznam zahraničných spoločností, ktorých aktivity majú negatívny dopad na situáciu ľudských práv v Darfúre”, vyhlásila Jody Williams.
Okrem toho by tieto spoločnosti mali dostať zákaz obchodovania so všetkými inštitúciami a úradmi v krajinách OSN.
Hoci správa nespomína konkrétne žiadnu spoločnosť, existuje rozsiahla dokumentácia z iných zdrojov, ktorá hovorí, že národné spoločnosti a vlády ťažia zdroje ropy v Sudáne na úkor miestnej populácie.
Čína a Rusko, ktoré boli najskôr proti sankciám voči Sudánu, sa však pokúsili túto správu blokovať. Na piatkovom stretnutí rady reprezentanti týchto dvoch krajín a krajín ďalších Arabských národov spochybnili jej vierohodnosť.
V súčasnosti majú vlády Číny a Ruska v Sudáne veľké obchodné záujmy. Čínska ropná spoločnosť- štátna firma (CNPC), je v Sudáne dominantnou ropnou spoločnosťou, zatiaľ čo Ruský Strojtransgas má v Sudáne rozpracované ropné prieskumy a ropovodné projekty.
Obe krajiny sú v Sudáne aj dodávateľmi zbraní.
Organizácie v oblasti ľudských práv a nezávislé vyšetrovania (ako Harkerova správa) predložili dôkazy o tom, že ropné spoločnosti priamo či nepriamo zapríčiňujú presuny obyvateľstva v regiónoch kde pôsobia. Výnosy z ropy od naftových spoločností poskytujú finančné prostriedky Sudánskej vláde, ktorá ich následne využíva na budovanie a vybavenie armády a Janjawov (Pozn.: ozbrojené armádne jednotky arabsko-afrických kmeňov, v súčasnosti bojujúcich proti Sudánskemu oslobodzovaciemu hnutiu a Hnutiu za spravodlivosť a zrovnoprávnenie). Ich zariadenia slúžia aj na tankovanie paliva do armádnych vozidiel počas vojenských ťažení proti civilnému obyvateľstvu.
Zatiaľ čo spoločnosti ako americký Chevron a kanadský Arakis a Talisman opustili svoje podnikanie v Sudáne, nové medzinárodné spoločnosti ako Petronas z Malajzie, švédska Lundin Petroleum či indická ONGC pokračujú v ťažbe a prosperujú z podnikania tam.
Jody Williams v Rade ľudských práv upozornila na to, že každý jeden štát nesie zodpovednosť za ochranu svojho obyvateľstva pred genocídou, vojnovými zločinmi, zločinmi proti ľudskosti a etnickými čistkami. V prípade, že štát nie je schopný alebo ochotný tak konať, je zodpovednosťou medzinárodného spoločenstva zareagovať.
“Hranice už boli prekročené a ďalšie fakty netreba hľadať. Nevinní civilní obyvatelia naďalej trpia a zomierajú. Nepotrebujú už ďalšie správy OSN. Naliehavo potrebujú ochranu,” vyhlásila Jody Williams.
