Kakaové bôby. (dizznbonn/flickr)
Kto by z nás nepoznal lahodný pokrm zvaný čokoláda. Čo všetko v sebe skrýva táto pochúťka a prečo v nás vyvoláva príjemné pocity? Vedci dokonca zistili, že čokoláda pozitívne pôsobí na zníženie krvného tlaku. Ale poďme od začiatku...
Z čoho sa vyrába čokoláda?
,,Aztécky boh Quetzalocoatl (operený had) zostúpil z nebies a priniesol na zem kakaovník, ktorý ukradol v raji, “ to hovorí stará indiánska legenda. Aztékovia verili, že kakaovník je vzácny strom, ktorý je symbolom života a plodnosti. Základom čokolády je kakao, ktoré sa získava z bôbov tropického stromu kakaovníka (v gréčtine Theobroma Cacao - božský pokrm). Veľké kakaové plantáže sa nachádzajú v okolí rovníka v západnej Afrike, ale najkvalitnejšie kakaové bôby rastú na stromoch v strednej a južnej Amerike.
Kakao je vo svojej prirodzenej podobe silnej horkej chuti. Aztécki indiáni nepoznali cukor a tak na vylepšenie chuti čokoládového nápoja používali ako náhradu rôzne druhy korenia (chilli, vanilka, alebo klinčeky).
Dobrá svadobná torta sa bez čokolády nezaobíde. (Dennis Stamatoiu/sxc)
Čokoláda dobýja svet
História čokolády sa v Európe začala písať od 15. storočia, kedy španielsky dobyvateľ Hernando Cortéz priviezol znalosti o výrobe horúceho povzbudzujúceho nápoja ,,xocolatl“, čo v indiánskom jazyku znamená ovocie a voda. Pri dobývaní Mexika Cortézovi zachutila čokoláda vyšľahaná do lahodnej peny, ktorá sa podávala na slávnosti pri stretnutí s vládcom Aztékov - Montezumom. Kakaové bôby boli veľmi vzácne a preto z nich vyrobený čokoládový nápoj mohli piť iba panovníci. Pôvodná receptúra prípravy tohto nápoja spočívala v rozomletí plodov zeleného kakaovníka, následným zahustením kukuričnou múkou a dochutením vanilkou a chilli korením.
Čokoláda sa stala v Európe veľmi ceneným nápojom dodávajúcim energiu a pôsobiacim ako afrodiziakum. V 16. storočí čokoláda preniká do Francúzska a stúpa na svojej popularite. Najskôr sa pila ako horký nápoj v bohatších vrstvách spoločnosti (králi, šľachtici, mešťanské salóny).
V r. 1876 švajčiar Daniel Peter prichádza s nápadom pridať do čokolády mlieko s cukrom a tak sa rodí prvá mliečna čokoláda. Ako najobľúbenejšia cukrovinka sa čokoláda stala o štyri roky neskôr vďaka švajčiarovi R. Lindtnovi, ktorý vynašiel konšovací (miešací) stroj.
Tabuľková čokoláda, ako ju poznáme v dnešnej dobe, vznikla začiatkom 19. storočia vďaka holanďanovi C. Houtenovi, ktorý vynašiel prvý lis na oddeľovanie kakaového masla od kakaa. Počas druhej svetovej vojny bola čokoláda denným prídelom pre vojakov ako zdroj energie.
Čokoládová horúčka nastala v USA koncom 20. storočia a naďalej pokračuje, napr. na sv. Valentína americkí milovníci čokolády dokážu spolu minúť až 1,3 miliardy dolárov.
Výroba čokolády
Čokoláda je odborne definovaná ako ochutená horká potravina a vzniká kombináciou sušiny a tuku. Kakaové bôby sa vyčistia, upražia na 105 stupňov a zbavia šupiek. Potom sa pripraví kakaová drť, ktorá sa melie a tým vznikne kakaová hmota. Pridaním cukru a sušeného mlieka sa z nej stane čokoládová hmota, ktorá sa zjemňuje valcovaním. Ďalej nasleduje proces viachodinového konšovania (miešanie) pre zlepšenie chuti a jemnosti čokolády. Nakoniec sa pridáva kakaové maslo a emulgátor. Dôležitý proces je temperovanie – riadená kryštalizácia kakaového masla, po ktorej sa čokoláda nalieva do foriem a chladí v tuneloch. Tento spôsob výroby čokolády má tradíciu už skoro 150 rokov.
Novinky o pozitívnych účinkoch čokolády
Vedci z Bostonskej univerzity pod vedením dr. Blumberga zistili, že horká čokoláda znižuje krvný tlak u ľudí s hypertenziou. Čokoláda obsahuje flavonoidy (antioxidačné látky), ktoré pomáhajú hladkému fungovaniu ciev a pravdepodobne tak znižujú riziko srdečných ochorení. Na druhej strane čokoláda obsahuje veľa tukov a cukrov, čo môže pri väčšom množstve pôsobiť na ľudský organizmus nepriaznivo.Horká čokoláda dokáže zlepšiť elastickosť ciev u fajčiarov – to tvrdia švajčiarski vedci pod vedením dr. Cortiho. Sledovali skupinu fajčiarov, ktorí jedli denne horkú čokoládu so 74 % obsahom kakaa. Vedci zistili, že u tejto skupiny fajčiarov sa zlepšila elasticita ciev horných končatín a tak isto stav krvných doštičiek.
Ďalší poznatok je z Missourskej univerzity v USA: podľa dr. Hemmelgama je na čokoláde v Amerike závislých 40 % žien a 15 % mužov. Jedenie čokolády v nadmerných množstvách môže skutočne viesť až k závislosti.
Ako sa hovorí všetkého veľa škodí, preto sa radšej snažme na kakaovej lahôdke pochutnávať s patričnou mierou.
Související články:
Indičtí vědci vymysleli unikátní čokoládu (video)
Důvod k mlsání? Milovníci čokolády mají méně mozkových příhod
