Jaroslav Filip
Dnes je to presne osem rokov odkedy v mnohých oblastiach a nespočetných sférach umeleckého života vzniklo nenahraditeľné prázdno. Vo veku 51 rokov nečakane zomrel Jaroslav Filip, hudobník, herec, scenárista, moderátor, humorista a oveľa viac...
Filip a hudba
Azda najznámejšia je jeho poloha muzikanta. Počas štúdia na bratislavskom konzervatóriu zažil nástup veľkej „bigbiťáckej“ éry, ktorá ho v živote, ako inak, značne ovplyvnila. V tomto čase v Bratislave spôsobovala ošiaľ kapela The Beatmen, na čele s Dežom Ursinym. Práve Dežo otvoril Filipovi dvere do hudobnej scény a spájajú sa ním aj jeho prvé hudobné počiny. Už ako skupina Provisorium začali hrať v lete 70-tych rokov a Jaro sa podieľal na 9 z 12 Dežových albumov. Všade ako výborný a spoľahlivý klavirista. Takmer 20 ročná spolupráca Ursinyho a Filipa bola výnimočným a plodným spojením. Jaro ich začiatky opisuje slovami: „... Vystriedal množstvo klaviristov (Dežo- pozn. aut.), ale nikto mu nesadol. Až kým som nedorástol na to, aby som s ním mohol hrať. Bolo to niečo ako odobrenie, že niečo už viem.“
70-te roky priniesli aj ďalšie kľúčové udalosti. Filip doštudoval dramaturgiu a scenáristiku na VŠMU, oženil sa, začal účinkovať v Divadle u Rolanda, moderovať televízne a rozhlasové relácie, skladať scéniky a najmä, dal sa dokopy s Lasicom a Satinským, z čoho neskôr (v roku 1981) vznikol jeho (ich) najznámejší album, Bolo nás jedenásť. Na hudobnej scéne Filip ďalej spolupracoval aj s takými menami ako Richard Müller, Andrej Šeban, Oskar Rózsa, Pavol Hammel či Peter Lipa. So svojím milovaným „fender pianom“ bol schopný zložiť hudbu na akýkoľvek text a táto postupnosť bola aj jeho skladateľskou filozofiou. Jeho hudbu mnohí vychvaľovali. Bol schopný zložiť vynikajúcu scénickú, ako aj rockovú hudbu a v zásade nebol hudobník obľubujúci „samoúčelové“ sóla.
Koncom 90-tych rokov sa Filip, popri spolupráci na Müllerovom albume, rozhodol konečne vydať aj niečo vlastné. A tohto prívlastku sa nechcel vzdať, aj keď v podstate sa na obidvoch počinoch v značnej miere podieľal aj Müller (texty a produkcia). Na tom prvom s názvom Cez okno, si zahrala aj garážová kapela jeho syna Lea, čo sa podpísalo pod výrazne dravšie zvuky ako sme popri filipovských „šansónoch“ zvyknutý. Druhý album, Ten čo hrával s Dežom, vyšiel ako pamiatka Dežovi Ursinymu. Všetky texty napísal Richard Müller, za mixážnym pultom majstroval Oskar Rózsa. Filip v rozhovoroch vždy rád hovorieval: „Patril som medzi málo tých slovenských občanov, ktorí ešte nevydali cédečko.“
Filip a divadlo
Prvým divadelným domovom Jara Filipa bolo recesistické Divadlo u Rolanda. Jeho „herecká kariéra“ bola pre mnohých prekvapením, hoci nebyť neúspešných skúšok, bol by z neho vyštudovaný herec. Marian Jaslovský vo svojej knihe „Jaro Filip- človek hromadného výskytu“, označuje práve toto obdobie za zrod Filipa- workoholika. V divadle zastával nenahraditeľné pozície. Spočiatku ako skladateľ, neskôr scenárista, dramaturg, herec a napokon aj režisér. To už pôsobil v Trnavskom divadle pre deti a mládež, ktoré v zložitom období obmedzovania predstavovalo malú štrbinku v systéme. Filipove prirodzené vystupovanie, šarm a herecká úprimnosť vyústila do ponuky na televízny film Františka Vláčila Albert, nakrúteného v roku 1985. Filipovi najviac sadli úlohy, s ktorými sa mohol čo najviac identifikovať, kde by sa mohol vyjadriť expresívne. Nebol hercom, ktorý by zahral čokoľvek, avšak o to uveriteľnejšie boli jeho postavy.
Filip a rozhlas a televízia
Július Satinský doprevádzaný Jarom Filipom
Vo Filipovej mozaike nemožno nespomenúť jeho dlhé moderátorské obdobie. Začiatky sa viažu na reláciu Pohľady do kultúry v Československom rozhlase. Koncom 70-tych rokov moderoval hudobnú reláciu Predstavujeme vám, kde, ako názov napovedá, predstavoval nové hudobné trendy a kapely. Bol hodnotený ako umelec s „mimoriadnym espritom a iskrou, ktorý vie vtipne reagovať“ na čokoľvek. Filipove heslo: „Humor je vážna vec“ výstižne charakterizuje prichádzajúce začiatky kariéry humoristu a baviča. Z rádií sa Filip, zdá sa, najpríjemnejšie cítil v rádiu Twist. Dlhý čas moderoval populárnu reláciu Noční vtáci, ktorá bola neskôr rozšírená aj o Nočných vtákov live, kde naživo hrali jeho hostia ale často aj on sám.
Po dlhom zákaze Lasicu a Satinského v našich médiách chýbalo kúsok nadhľadu a humoru. Túto medzeru sa pokúsil vyplniť, a úspešne sa mu to aj podarilo, Stano Radič. Ten si na spoluprácu okrem Lasicu, Satinského a Stana Štepku prizval aj Jara Filipa. Táto zostava (neskôr bez Štepku) sa začala podieľať na tvorbe rôznych zábavných rozhlasových relácií či divadelných predstavení. Najväčší úspech však Filip zaznamenal s reláciou Apropo. Vznikla na sklonku totality a kvôli jej zameraniu sa mnohokrát stretla s rôznymi ťažkosťami. Takýto humor vtedy „neletel“. Niektorí proti totalite bojovali rebéliou. Filip si vybral cestu humoru a ako sa zdá, táto „taktika“ sa osvedčila.
Filip- človek hromadného výskytu
Možno málokto vie, že Jaro Filip bol jedným z prvých majiteľov počítača a neskôr používateľom internetu. Ani v čase najväčšieho vyťaženia, čo bolo stále, si nenechal ujsť diskusie na rôznych internetových fórach (najobľúbenejšie bolo SME-L). Bol taktiež spoluzakladateľom prvého internetového magazínu na Slovensku, Sieťovka (www.sietovka.sk).
Nebyť Filipovej nelásky k spánku a workoholizmu by sme dnes boli ochudobnení o mnoho... Mnohým jeho známym sa do pamäte vryl obraz Filipa ako poklusom beží po Bratislave, zanechávajúc iba obláčik dymu. Filipova hudba vznikala zo dňa na deň, pod tlakom neúprosných termínov. Do štúdia často priniesol iba hrubú kostru toho, čo muselo byť v ten istý deň aj nahrané. Okrem toho však vedel pri nahrávaní vytvoriť aj pohodovú atmosféru s jeho neopakovateľným zmyslom pre humor. Zmysel pre vtip a láska k humoru tvoria leitmotív jeho celého života.
Jaro Filip bol v prvom rade človek, ktorý reálne žil a snažil sa pomáhať a bojovať za to, čo bolo podľa neho správne. Dnes by sme o ňom mohli aj povedať, že bol človek s veľkým srdcom. To množstvo ľudí, ktoré sa s ním prišlo do Štúdia S rozlúčiť, hovorí samo za seba.
Informácie a citáty boli čerpané z knihy Mariana Jaslovského „Jaro Filip- človek hromadného výskytu“ (www.jaslovsky.sk) Ďakujeme.
