Ilustrační foto - čínská hráčka na Suonu. (screenshot YouTube)
Ilustračné foto - čínska hráčka na Suonu. (screenshot YouTube)

Suona, alebo čínske oboje, hrá v orchestri Shen Yun Performing Arts často hlavnú rolu a dodáva mu príznačný čínsky nádych. Nástroj zvonovitého tvaru je vyrezaný z dreva a vyznačuje sa siedmimi prstovými dierami vpredu a jednou vzadu. Telo je pokryté meďou a bronzový zvon je pripevnený na spodnom konci.

Suona vytvára širokú škálu tónov. Vie vylúdiť neuveriteľne hlasný a prenikavý tón a tak je veľmi vhodná na vyjadrenie výrazných emócií ako radosť alebo trápenie, a preto je obľúbená na sobášoch, pohrebných obradoch a vojenských akciách. Vie však tiež byť jemná a sentimentálna v závislosti od techniky fúkania. Často slúži ako doprovod pri náboženských čínskych operách.

Tri časti suony, trúbka, píšťalka a roh, sa môžu rozložiť a dá sa na nich hrať oddelene, čo dáva ešte viac možností pre jej využitie. Švitorivý, radostný a ostrý zvuk ju priam predurčuje na imitáciu spievajúcich vtákov. Najpopulárnejšie sólo pre suonu je Pocta Fénixovi (Bai Niao Chao Feng), kde stovky rôznych vtákov spievajú na chválu mystického kráľa vtákov.

Tóny suony sú v šírke dvoch oktáv v rámci čínskeho pentatonického systému, ktorý sa nezhoduje so západnými zvukovými konceptmi. Hráči na suone hrajúci spolu so západným orchestrom, preto prinášajú viac ako len jeden nástroj, aby pokryli všetky noty západnej stupnice.

V 20.storočí bola tónová stupnica suony rozšírená a bola vyrobená nižšia a vyššia suona. Basové suony môžu byť dlhšie ako meter a najmenšie majú len niekoľko cm.

História suony

Tak ako mnoho iných tradičných čínskych nástrojov, vek suony sa odhaduje na niekoľko storočí. Hovorí sa, že pochádza zo Stredného východu alebo Indie a odtiaľ sa v treťom storočí dostala do Číny. Bytosti hrajúce na suone sú zobrazené medzi budhistickými božstvami v tridsiatej ôsmej jaskyni Kizil Grottos v Baicheng, Xinjiang. Jaskyňa bola vykopaná v štvrtom storočí.

V 16.storočí sa suona stala nástrojom imperiálneho dvora dynastie Ming. Dnes hrá na suone vyše 20 čínskych etnických menšín. Ale dá sa tiež nájsť vo viac ako 30 krajinách Ázie, Afriky a Európy.

Keďže do suony sa môže fúkať rôznymi dýchacími technikami a je tak na nej možné vyludzovať množstvo rôznych zvukov, adaptovali si ju tiež mnohí jazzoví a rokoví muzikanti.

Doporučujeme:

Objevujte čínské nástroje: Prastará dvoustrunná erhu

Objevujte čínské nástroje: Zvučný gong

Objevujte čínské nástroje: Pipa – drnkací nástroj z nebes

Kam až sahá melodie starobylé citery?

Čínská hudba je jako báseň a jako obraz

Čínská hudba směřuje k volnému stylu