Splnomocnenec vlády SR pre rómske komunity Miroslav Pollák. (gov.sk)
Miroslav Pollák, splnomocnenec vlády SR pre rómske komunity, upozorňuje Mariána Kotlebu, že svojpomocným vysťahovaním Rómov z jeho pozemku v Krásnohorskom Podhradí a zlikvidovaním ich nelegálnych obydlí môže dôjsť k závažnému porušeniu právneho poriadku.
Kotleba získal v apríli tohto roku do svojho vlastníctva pozemky v obci Krásnohorské Podhradie, na ktorých sú vybudované nelegálne rómske obydlia. Od zverejnenia tejto informácie je v miestnej rómskej komunite napätie a vládne tu obava z Kotlebových zámerov ich vysťahovať.
Pollák vydal k tejto téme tlačové vyhlásenie, v ktorom odsudzuje Kotlebove tvrdenia, ktorými mal považovať nelegálne rómske obydlia na svojom pozemku za odpad, ktorý plánuje zo svojho pozemku odstrániť.
Pollák v prvom rade zdôraznil, že pojem obydlie je v rade právnych predpisov definovaný ako „miesto, kde človek býva“, pričom ním môže byť aj „domček z papierových krabíc alebo maringotka či chatrč, pričom nie je rozhodujúci ani právny stav k samotnému obydliu alebo k pozemku, na ktorom sa toto nachádza,, čo znemožňuje aj nelegálne rómske chatrče definovať ako komunálny odpad a bezo všetkého ho z pozemku odstrániť.
Bez ohľadu na fakt, že Rómovia bývajú na Kotlebovom pozemku nelegálne, podľa Pollákovho vyhlásenia musí vysťahovaniu aj tak predchádzať „skutočná konzultácia s postihnutými osobami, preskúmanie všetkých možností, prijatie všetkých opatrení potrebných na zabezpečenie náhradného bývania. Ak postihnutí nie sú schopní zabezpečiť si toto náhradné bývanie, spravodlivý proces, dostatočná výpovedná lehota a rozhodnutie súdu o vysťahovaní.“
Aj keď už dôjde k situácii, že v zmysle všetkých právnych predpisov bude vysťahovanie možné, ani toto samotné vysťahovanie nemôže byť vykonané akýmkoľvek spôsobom, ale musí sa dodržať prítomnosť štátnych úradníkov pri nútenom vysťahovaní, riadne označenie osôb vykonávajúcich vysťahovanie a riadne preverenie ich totožnosti. „Vysťahovanie nesmie prebiehať v nepriaznivom počasí alebo v noci a nesmie smerovať k tomu, aby sa z ľudí stali bezdomovci“, uzatvára Pollák.
Ako je možné naložiť s neoprávnenou stavbou na cudzom pozemku?
Záležitosti stavieb postavených na cudzom pozemku bez privolenia vlastníka, tzv. neoprávnených stavieb, upravuje Občiansky zákonník. Táto úprava sa vzťahuje aj na nelegálne postavené murované stavby Rómov na Kotlebovom pozemku.
Koreňom problémov s vysporiadaním neoprávnených stavieb u nás je fakt, že v slovenskom právnom poriadku bola od roku 1950 zrušená stará rímska zásada superficies solo cedit (doslovne: vrch ustupuje spodku), ktorá u nás platila po stáročia a je v západných krajinách stále nosnou zásadou ohľadom vlastníctva nehnuteľností.
V zmysle tejto zásady akákoľvek vec, najmä stavba, ktorá je na pozemku, patrí majiteľovi pozemku. To by teda znamenalo aj to, že neoprávnená stavba takisto pripadá do vlastníctva majiteľa pozemku a ten s ňou môže naložiť podľa svojho uváženia.
U nás však táto zásada neplatí, čo znamená, že nelegálne postavené rómske stavby na Kotlebovom pozemku Kotlebovi nepatria, ale patria Rómom, ktorý ich postavili. Toto situáciu značne komplikuje.
Občiansky zákonník má tri alternatívy na riešenie tejto situácie. V prvom rade je možné na základe rozhodnutia súdu dať odstrániť rómske stavby na ich vlastné náklady, na to by však Kotleba musel podať žalobu a počkať na riadne rozhodnutie súdu, čo u nás môže trvať aj roky.
Druhá možnosť je, že súd rozhodne, že nie je účelné, aby boli rómske stavby odstránené, a s Kotlebovým súhlasom určí, že mu pripadnú do vlastníctva, za čo by Rómom však Kotleba musel zaplatiť náhradu.
Tretia možnosť je, že súd podľa svojho uváženia usporiada túto vec inak, čo môže napríklad tak, že prizná Rómom právo ponechať si stavby na Kotlebovom pozemku a užívať ich, za čo by mu však museli Rómovia platiť primeranú náhradu, keďže by tým obmedzovali jeho vlastníctvo k daným pozemkom.
