Ilustr. foto. (Volné dílo)
Ale vaše bábätko má dnes mesiac. Vybrali ste si perfektné oblečenie a dobré svetlo na super snímok. Zverejnili ste tu najlepšiu na Facebooku a pozorujete, či niekto „lajkol“ vašu fotku.
Keď ste prešli všetkými „lajkmi“ a komentármi, uvedomili ste si, že vaša svokra, ktorá je stále online, ešte nereagovala na fotku jej drahého vnúčika.
Prečo? Čo sa stalo? Možno ju ešte nevidela. Alebo možno sa jej nepáči oblečenie malého. Možno si myslí, že nie ste dobrá matka.
Keď sa cítite po nejakom čase strávenom na Facebooku smutná, možno pomôže dať si pauzu.
A čo vaša kamarátka zo školy? Vy jej stále „lajkujete“ a komentujete fotky detí. Prečo sa jej nepáči fotka vášho malého? Možno skutočne nie ste až taká dobrá matka.
Pre niektorých môže byť tento scenár smiešny, ale u mladých matiek ide o skutočný a pomerne častý dôsledok zdieľania na Facebooku.
Keď v rámci mojej poslednej štúdie o rodičoch navrhla jedna z mojich študentiek spraviť výskum o fungovaní mladých rodičov na sociálnych sieťach, využila som túto možnosť. Zaujímalo ma, ako často používajú mladí rodičia sociálne médiá, prečo ich niektorí používajú viac ako iní, a aký vplyv to má na zdravie mladých rodičov. Tu sú niektoré z našich zistení.
Čo je za potrebou zdieľať?
Prečo by mala zaneprázdnená a unavená mladá matka mrhať svojím drahocenným časom na zaranžovanie super fotky jej bábätka na Facebooku? Prečo by sa mala starať o to, ako jej „priatelia“ – z ktorých len pár je rodina alebo blízki priatelia a ostatní sú len známi, reagujú na fotky jej dieťata?
Kvôli komunikácii. Mladá matka sa môže cítiť osamelo a unavene. Keď som sa v roku 2008 prihlásila na Facebook, moja dcéra už nebola dieťa, ale ihneď som si všimla, že Facebook bol preplnený fotkami bábätiek a malých detí.
Tiež som sa hneď zapojila. Začala som sa viac zaoberať tým, aby som zachytila super fotky úspechov a dobrodružstiev mojej dcéry. Napäto som očakávala záplavu reakcií a pozdvihnutie, ktoré som potrebovala, keď pracujem na plný úväzok a zároveň sa starám o dieťa. No nie vždy som sa cítila nabitá.
Keď sa hrdosť zmení na depresiu
Naša štúdia sa zamerala na používanie Facebooku u mladých rodičov. Skúmala 182 párov, ktorí čakali prvé bábätko a preklenuli prvý rok rodičovstva. Keď ich deti mali 9 mesiacov, skúmali sme používanie Facebooku a iných sociálnych sietí u matiek a otcov počas ich prvých mesiacoch rodičovstva.
Pýtali sme sa otcov i matiek, ale rýchlo sme zistili, že matky boli tie, ktoré trávili viac času na sociálnych sieťach a zdieľali fotky ich detí. Preto sme sa zamerali na výskum mladých matiek.
Jednou z prvých vecí, ktorú sme zistili, bolo, že niektoré matky, špeciálne tie, ktoré sa viac starali o to, aby ich druhí uznali ako matky, a ktoré si mysleli, že druhí od nich očakávajú, aby boli perfektnými rodičmi – boli viac aktívne na Facebooku. Objavili sa u nich silnejšie emocionálne reakcie, keď fotky ich detí dostali viac alebo menej „lajkov“ a komentárov, ako očakávali.
Potom sme skúmali, či používanie Facebooku bolo spojené so zvýšenými symptómami depresie v prvých mesiacoch rodičovstva. A skutočne – zistili sme, že u matiek, ktoré hľadali viac vonkajšieho potvrdenia ako matky a mali perfekcionistické predstavy o rodičovstve, sa miera symptómov depresie zvyšovala s častejším používaním Facebooku. Navyše, častejšie používanie Facebooku je u mladých matiek spojené so zvýšeným stresom.
Srovnávanie prináša stres
Ako môže častejšie používanie Facebooku viesť u mladých matiek k väčšiemu stresu a smútku?
Nasledujúca štúdia môže poskytnúť odpoveď. Na základe údajov získaných od 721 matiek uvádza Sarah Coyne z Brigham Young University a jej kolegovia, že matky, ktoré častejšie porovnávali seba s inými na sociálnych sieťach, sa cítili depresívnejšie, preťažené rodičovskou rolou a menej schopné ako matky.
Autori dodávajú, že ľudia majú tendenciu zobrazovať sa na sociálnych sieťach vo veľmi pozitívnom svetle. To sa môže týkať najmä žien, ktoré sa cítia byť tlačené do role perfektných matiek.
Keď sa porovnávate so zdanlivo dokonalými fotkami rodinného života, určite budete mať pocit, že sa im nevyrovnáte. To sa môže týkať ešte viac mladých matiek, u ktorých sa veci vyvíjajú inak, ako sa očakávalo. Vezmite si matku, ktorá sa rozhodla mať prirodzený pôrod, ale musela rodiť cisárskym rezom alebo matky, ktorých deti sa narodili predčasne alebo s nejakou vývojovou vadou.
Takže, nejde ani tak o čas strávený na sociálnych sieťach, ale o to, ako matky trávia svoj čas na sociálnych sieťach a či sa matky porovnávajú s inými - to výrazne ovplyvňuje ich nastavenie do rodičovstva a ich vnútornú pohodu.
Stretnutie na káve môže byť zmysluplnejšie
Mali by teda matky prestať používať Facebook a iné sociálne médiá? Nie nevyhnutne.
Hoci môj výskum a výskumy iných poukázali na riziká sociálnych sietí, iné štúdie dokazujú, že sociálne siete môžu prospievať matkám vďaka udržiavaniu a posilňovaniu vzťahov s rodinou a priateľmi. V mojej štúdii som zistila, že keď u „priateľov“ na Facebooku prevládajú rodinní príslušníci a blízki, matky zažívajú väčšie rodičovské naplnenie.
Avšak myslím si, že matky by mali starostlivo zvážiť svoju motiváciu používania Facebooku a zobrazovanie reakcií na ich aktivitu na Facebooku. Keď zistíte, že ste posadnutá „lajkmi“ k vašim fotkám, zvážte vypnutie notifikácií na Facebooku alebo sa prihláste len v určitý čas za deň.
Alebo keď sa po čase strávenom na Facebooku cítite smutne, možno vám pomôže dať si od Facebooku pauzu na pár týždňov či mesiacov a radšej viac s priateľmi telefonujte alebo sa stretávajte osobne.
Všetci rodičia, ktorí používajú Facebook a iné sociálne médiá, môžu tiež pomôcť tým, že budú zdieľať starosti ako aj radosti rodičovstva. Tiež môžu podporiť matky a nekritizovať ich, keď zdieľajú fotky v menej dokonalom, no o to realistickejšom svetle.
Sarah Schoppe-Sullivan je profesorkou humanitných vied a psychológie. Spolupracujúce s Cranovým centrom pre výskum detí na Štátnej univerzite v Ohio. Tento článok bol pôvodne publikovaný v The Conversation.
Preložila: Marianna Peťková; zdroj:
Nasledujúca štúdia môže poskytnúť odpoveď. Na základe údajov získaných od 721 matiek uvádza Sarah Coyne z Brigham Young University a jej kolegovia, že matky, ktoré častejšie porovnávali seba s inými na sociálnych sieťach, sa cítili depresívnejšie, preťažené rodičovskou rolou a menej schopné ako matky.
Autori dodávajú, že ľudia majú tendenciu zobrazovať sa na sociálnych sieťach vo veľmi pozitívnom svetle. To sa môže týkať najmä žien, ktoré sa cítia byť tlačené do role perfektných matiek.
Keď sa porovnávate so zdanlivo dokonalými fotkami rodinného života, určite budete mať pocit, že sa im nevyrovnáte. To sa môže týkať ešte viac mladých matiek, u ktorých sa veci vyvíjajú inak, ako sa očakávalo. Vezmite si matku, ktorá sa rozhodla mať prirodzený pôrod, ale musela rodiť cisárskym rezom alebo matky, ktorých deti sa narodili predčasne alebo s nejakou vývojovou vadou.
Takže, nejde ani tak o čas strávený na sociálnych sieťach, ale o to, ako matky trávia svoj čas na sociálnych sieťach a či sa matky porovnávajú s inými - to výrazne ovplyvňuje ich nastavenie do rodičovstva a ich vnútornú pohodu.
Stretnutie na káve môže byť zmysluplnejšie
Mali by teda matky prestať používať Facebook a iné sociálne médiá? Nie nevyhnutne.
Hoci môj výskum a výskumy iných poukázali na riziká sociálnych sietí, iné štúdie dokazujú, že sociálne siete môžu prospievať matkám vďaka udržiavaniu a posilňovaniu vzťahov s rodinou a priateľmi. V mojej štúdii som zistila, že keď u „priateľov“ na Facebooku prevládajú rodinní príslušníci a blízki, matky zažívajú väčšie rodičovské naplnenie.
Avšak myslím si, že matky by mali starostlivo zvážiť svoju motiváciu používania Facebooku a zobrazovanie reakcií na ich aktivitu na Facebooku. Keď zistíte, že ste posadnutá „lajkmi“ k vašim fotkám, zvážte vypnutie notifikácií na Facebooku alebo sa prihláste len v určitý čas za deň.
Alebo keď sa po čase strávenom na Facebooku cítite smutne, možno vám pomôže dať si od Facebooku pauzu na pár týždňov či mesiacov a radšej viac s priateľmi telefonujte alebo sa stretávajte osobne.
Všetci rodičia, ktorí používajú Facebook a iné sociálne médiá, môžu tiež pomôcť tým, že budú zdieľať starosti ako aj radosti rodičovstva. Tiež môžu podporiť matky a nekritizovať ich, keď zdieľajú fotky v menej dokonalom, no o to realistickejšom svetle.
Sarah Schoppe-Sullivan je profesorkou humanitných vied a psychológie. Spolupracujúce s Cranovým centrom pre výskum detí na Štátnej univerzite v Ohio. Tento článok bol pôvodne publikovaný v The Conversation.
Preložila: Marianna Peťková; zdroj:
