Foto: Vo viacerých krajinách sveta pretrváva uprednostňovanie synov pred dcérami, čo v niektorých oblastiach spôsobilo neúmerný prebytok mužov. Hrozí svetu globálny sociálny problém? (ilustračné foto: Steve Evans)
Chlapec alebo dievča? Ružová alebo modrá? Rodová selekcia historicky existovala v určitých formách v mnohých kultúrach. No vďaka technologickému pokroku posledných rokov sa stala akceptovanou a rozsiahlou praktikou v mnohých rozvinutých krajinách.
Dostupnosť lacného ultrazvukového vyšetrenia v krajinách Ázie za posledných 20 rokov sprístupnil dokonca najchudobnejším ženám možnosť spoznať pohlavie svojho nenarodeného dieťaťa.
Pohlavná selekcia v krajinách ako Čína a India sa dosahuje hlavne pomocou ultrazvuku. Za ním, v prípade, že plod je ženského pohlavia, často nasleduje potrat. Zatiaľ čo prirodzený pomer medzi pohlaviami sa pohybuje okolo 105 chlapcov na 100 dievčat, v Indii sa tento pomer vyšplhal na 113 chlapcov na 100 dievčat. V niektorých regiónoch je tento pomer dokonca až 156:100.
Súčasný pomer medzi pohlaviami je v Číne okolo 120 chlapcov na 100 dievčat. V prosperujúcejších provinciách je dokonca ešte vyšší. Obe krajiny zakázali potraty na báze rodovej selekcie – India v r. 1994, Čína neskôr. Tieto potraty sú však naďalej rozšírené.
Príčiny vysokého počtu potratov dievčat sú rôznorodé. V Indii a Číne, tak ako aj v ostatných krajinách, kde sú rozšírené rodovo motivované potraty, dlho pretrváva zreteľné uprednostňovanie chlapcov, hlavne vo vidieckych oblastiach. Ide najmä o praktické dôvody: syn môže pracovať na farme, byť pokračovateľom mena rodiny, môže sa starať o rodičov v staršom veku, zatiaľ čo dcéra sa stane súčasťou rodiny manžela.
V Indii, kde veno pre dcéru môže vyjsť dosť draho, finančný tlak často zapríčiní uchyľovanie sa k potratu, či dokonca k vražde dieťaťa. V roku 2006 bola v britskom medicínskom časopise Lancet zverejnená štúdia, ktorá odhaduje, že v Indii sa uskutoční každý rok až do pol milióna potratov nenarodených dievčat.
V Číne tamojšia prísna „politika jedného dieťaťa“, zavedená v r. 1979 na zredukovanie populácie, spôsobila vážne narušenie rovnováhy pohlaví. V januárovej reportáži denníka China Daily je zverejnený odhad na rok 2020. Predpokladá, že čo sa týka osôb v „sobášnom veku“, počet mužov prekročí počet žien o 30 miliónov. Toto by mohlo viesť k rozsiahlym nepokojom v spoločnosti.
Zdeformovaný pomer medzi pohlaviami mal už za následok zvýšenie počtu únosov a obchodov so ženami, a to aj vo vnútri krajiny, aj medzinárodne. Služby na objednávanie neviest sa rozrástli ako huby po daždi.. Za poplatok vo výške od 2.400 dolárov sa dovážajú nevesty pre čínskych mužov z rôznych krajín, hlavne z Barmy.
Joseph D’Agostino, viceprezident pre komunikáciu z Inštitútu pre výskum populácie (PRI) sídliacom vo Virgínii hovorí o „politike jedného dieťaťa“ ako o „obrovskom porušovaní ľudských práv“, ktoré má negatívny vplyv na ženy aj mužov.
„Keď hovoríme o potratoch motivovaných pohlavím dieťaťa, sú niečím, z čoho vychádza množstvo spoločenských problémov – zabitie desiatok miliónov dievčat,” hovorí D´Agostino. „Samozrejme, je to zlé aj pre chlapcov. Keď vyrastú, nebudú sa môcť oženiť. Vyzerá to tak, že to ide proti záujmom všetkých, okrem najvyššej elity a komunistickej vlády v Číne. Tá má svoju agendu a sleduje vlastné ciele.“
D´Agostino vyhlásil, že Peking si v tejto dobe začína byť vedomý problémov spojených s pohlavnou selekciou. Najnovšie predstavil finančné odmeny pre rodiny s dievčatami. Rozdiel v pomere chlapcov a dievčat sa ale neustále zväčšuje. Politika jedného dieťaťa sa však nemení. Jej cieľom je znížiť čínsku populáciu zo súčasných 1.2 miliardy na 600 miliónov.
Kvôli tejto politike sú tehotné ženy terčom obťažovania, finančných sankcií, ako aj násilných potratov a sterilizácií, častokrát v neskorých štádiách tehotenstva. Chen Guangchen, slepá aktivistka, ktorá bojovala proti politike jedného dieťaťa, v októbri minulého roka vyhlásila, že viac ako 120 000 žien iba v provincii Shandong bolo v tom čase donútených podrobiť sa sterilizáciám a potratom. Tieto násilné potraty a sterilizácie sa prevádzajú aj v Tibete.
Izby smrti, šokujúci Britský dokument, vyvolal vo svete vlnu pobúrenia. Ukazuje opustené deti v niektorých čínskych štátnych sirotincoch, ktoré sú zanedbané a ponechané na zomieranie v nepredstaviteľnej mizérii, špine a biede. Sú obeťami práve „politiky jedného dieťaťa“. D´Agostino udáva, že 95 percent sirôt v Číne sú dievčatá.
Správa OSN z roku 2005 konštatuje, že počet „chýbajúcich“ dievčat spôsobený potratmi a vraždami dosiahol vo svete 200 miliónov. V snahe bojovať s týmto problémom podali USA návrh rezolúcie v Komisii OSN pre postavenie žien, volajúci po eliminácii vrážd detí a rodovej selekcie.
Táto rezolúcia však neprešla vďaka opozícii Číny, Indie, Mexika a ďalších krajín – jednou z nich bola aj Kanada. Mary Ellen Douglasová, organizátorka „Kampane za život“ uvádza, že rezolúcia obsahuje slovník, s ktorým kanadská delegácia údajne nesúhlasí. Preto sa postavili proti nej.
„Kanaďania sa neustále pokúšajú zakomponovať slovník práv žien do všetkého a vyhlasujú, že to robia v mene spravodlivosti. Ale ich cieľom je dosiahnuť univerzálne právo na potrat – toto je pre nich hlavnou prioritou,“ vyhlásila Douglasová.
Aj keď Ministerstvo zahraničných vecí vyhlasuje, že „Kanada neblokovala rezolúciu,“ Samantha Singsonová tvrdí, že aj napriek svojej neúčasti na uzavretých rokovaní „má zo zdrojov v rokovacej sále informácie, že Kanada pracovala tvrdo na tom, aby zabezpečila odmietnutie rezolúcie.“
Douglasová vyhlásila, že je prekvapená tým, že jednou z krajín, ktoré rezolúciu podporili je Južná Kórea, krajina so silnou preferenciou chlapcov. Možno to však nie je až také prekvapujúce. Juhokórejská vláda priznáva veľkú rodovú nerovnováhu v krajine, ktorá je dôsledkom selektívnych potratov. Uskutočnil sa tu pokus o zmenu verejnej mienky prostredníctvom kampane „Miluj svoju dcéru“. Juhokórejskí muži si ale musia stále hľadať manželky v iných krajinách, najmä vo Vietname.
India sa snažila zvrátiť tento trend novými zákonmi prijatými v r. 2002. Tie zakazujú odhalenie pohlavia plodu a tiež propagáciu služieb na určovanie pohlavia dieťaťa. Avšak doteraz bol sankcionovaný iba jeden lekár.
Čína naopak minulý rok stiahla návrhy na udelenie pokút a trestov odňatia slobody za rodovo motivované potraty.
Tak ako v mnohých krajinách Ázie sú rodovo motivované potraty bežné aj na Kube, vo Venezuele a Pakistane, a tiež v imigrantských komunitách v Kanade a USA. Nedávny článok v kanadskom časopise Western Standard uvádza, že niektoré imigrantky z Ázie podstupujú v Kanade rodovo motivované potraty a sú prijímané na klinikách v B. C. a Ontáriu. Pracovníčka B. C. kliniky hovorí o tom, že približne raz za týždeň stretáva ženy, ktoré požadujú potrat plodu ženského pohlavia.
Avšak rodovo motivovaný potrat je neprijateľný pre väčšinu Kanaďanov. Kráľovská komisia pre nové technológie reprodukcie zistila, že 90 percent Kanaďanov nebolo stotožnených s rodovo selektívnymi potratmi.
Jedným z posledných technologických prostriedkov rodovej selekcie, ktorý sa objavil v USA, je metóda výberu spermií. Na trhu je ponúkaná ako cesta k dosiahnutiu „rodinnej rovnováhy“ alebo „kompletnej rodiny“. Demografi a skupiny na ochranu práv žien sú presvedčení o tom, že akceptovanie rodovej selekcie v USA povedie k zhoršeniu problémov v krajinách, ktoré uprednostňujú chlapcov.
D´Agostino verí tomu, že rodová nerovnováha „sa stáva obrovským globálnym problémom, ktorý sa zhoršuje každým rokom.“ Vyhlásil, že jeho organizácia by rada videla rodovo motivované potraty postavené v USA mimo zákon. Povedal tiež, že táto problematika by mala dostať dôležitejšiu pozíciu v agende OSN. Krajiny, ktorých sa to týka, potrebujú pracovať na „zmene kultúry súvisiacej s týmto problémom s nádejou na zmenu zákonov.”
“Je tu potreba globálneho prístupu, pretože sa to rýchlo stáva sociálnym problémom,” vyhlásil D´Agostino. “Popri nemorálnosti je to aj nepraktické. Ľudia musia začať meniť svoje zmýšľanie.”
