Tri možné pôvody

Kilt so všetkým, čo k nemu patrí. (Zdroj: wikipedia.com)
Kilt so všetkým, čo k nemu patrí. (Zdroj: wikipedia.com)
Pre krajinu pôvodu kiltov skutočne existujú tri možnosti. Škóti, samozrejme, s istotou tvrdia, že je to ich Škótska vysočina (Highland), kde si muži v 16. storočí začali po prvý krát obliekať kilty. V Írsku však existuje pomník z 11. storočia, na ktorom sú postavy oblečené tiež v istých „kiltoch“.  A nakoniec sú tu Angličania, ktorí sa takisto hlásia k tomuto objavu. Ako to z mnohých štúdií vyplýva, pravdou je,  že skutočným domovom  kiltov je Škótska vysočina. Pomníky podobné tým z Írska však pravdepodobne existujú aj v iných krajinách. Viacero národov má svoje tradičné tuniky, ale len Škóti majú  pravý kilt.

Od kusa látky po moderný kilt

Kilty prešli dlhým vývojom, kým dostali dnešnú podobu. Prvé zmienky o kiltoch pochádzajú zo 16. storočia. V značnej miere sa líšili od tých dnešných- boli to veľké kusy látky  prevesené cez plece a stiahnuté opaskom. Tento typ sa nazýva veľký kilt („great kilt“) alebo tiež „belted plaid“, v preklade opásaný pléd. Rhoda Fraser, tradičná výrobkyňa kiltov, spomína, že takéto kilty sa miestami nosia aj dnes. Prekvapivo na nich potrebujete o pol metra látky menej ako na malé kilty. Tie spotrebujú 8 metrov vlny.

 

Kilty sa už dnes väčšinou nosia iba pri slávnostiach, ako je aj napríklad súťaž v hraní na gajdách na populárnom Dni Škótskej vysočiny. (Foto: Veľká Epocha/Ingrid Longauerová)
Kilty sa už dnes väčšinou nosia iba pri slávnostiach, ako je aj napríklad súťaž v hraní na gajdách na populárnom Dni Škótskej vysočiny. (Foto: Veľká Epocha/Ingrid Longauerová)

 

Prechod k malým kiltom, teda sukni bez vrchnej látky, nastal v 17. až 18. storočí a patrí k nemu zaujímavý príbeh, ktorí si Škóti medzi sebou asi nehovoria radi. Táto povesť totiž označuje za pôvodcu malých kiltov Angličana. Ten, aby uľahčil prácu svojim zamestnancom, drevorubačom, jednoducho prestrihol látku na dve časti. Tento príbeh však možno chápať skôr ako povesť, pretože existujú aj zdroje, podľa ktorých sa jednodielny kilt nosil už dávno predtým.

Kilty boli pôvodne iba symbolom Škótskej vysočiny (Highland). V 19. storočí, v období romantizmu, ich popularita prerástla a stali sa národným symbolom. Obľúbenosť možno pramenila z ich jednoduchosti. Už pôvodné škótske slovo kilt znamená prosté „opásanie látky okolo tela“. Toto slovo má svojho pôvodcu- nórske „kjalta“, čo je názov oblečenia podobné kiltom, avšak bez károvaného vzoru.

Bez kára by nebol kilt

 

Tradičná výroba kiltov je úplne bez použitia strojov, všetko sa šije ručne. (Foto: Veľká Epocha/Ingrid Longauerová)
Tradičná výroba kiltov je úplne bez použitia strojov, všetko sa šije ručne. (Foto: Veľká Epocha/Ingrid Longauerová)
Jednou z vecí, čo robí kilt kiltom a odlišuje ho od iných tradičných tuník a „minisukní“ je károvaný vzor alebo po anglicky „tartan“. Tento špeciálny vzor má za sebou starý pôvod a vyčerpávajúcu históriu. Najstaršie nálezy hovoria o belochoch v Mongolsku nosiacich károvaný vzor v dobe pred 5000 rokmi. Späť v Škótsku malo káro spočiatku význam rozlišovania regiónu svojho majiteľa.  Po viktoriánskej ére, v 19. storočí, sa začali kára zapisovať a systematizovať a stali sa symbolmi rodov. V súčasnosti existuje veľké množstvo rôznych vzorov. Aký si muž vyberie, závisí aj od jeho priezviska. Slovo „tartan“ vzniklo z francúzskeho slova. Gaelčina, starý škótsky jazyk, má pre tieto vzory úplne iný názov. Hrdí národniari Škóti si to vysvetľujú s dávkou humoru: „Radšej sme sa v minulosti spojili s Francúzmi, ako by sa mali naše rody spojiť s Angličanmi,“ hovorí Rhoda Fraser.

 

„Jeden  kilt, prosím“

Prvý kilt dostávajú Škóti na svoje 21. narodeniny. Rhoda Fraser, ktorá šije kilty a vlastní svoj vlastný obchod, hovorí: „Muž má za svoj život väčšinou jeden kilt, ktorý zvykne nosiť iba na zvláštne príležitosti ako svadba, Vianoce, Nový rok a samozrejme futbal či rugby (smiech).Starší páni ich zvyknú nosiť ako každodenný odev.“ Avšak ani pri výnimočných udalostiach neuvidíte všetkých mužov v kiltoch: „Nie každý si môže kilt dovoliť. Sú totiž dosť drahé, keďže sú šité ručne a individuálne pre každú osobu. Napríklad spôsob, akým robím kilty ja, je drahší, pretože ich robím tradičným spôsobom- všetko ručne a bez strojov. Navyše aj material je drahý, je to vlna, veľmi kvalitná. Takýto jeden kilt stojí 310 libier (338, 83 €).“ Okrem toho, k úplnému škótskemu kroju je potrebné kúpiť ešte pár drobností ako sako, kapsičku, špeciálne podkolienky s malou dýkou, opasok, šnúrku na previazanie okolo lýtok a aj brošňu zaručujúcu ochranu pred vetrom. Ako teda vyzerá návšteva u tradičného výrobcu kiltov? „Stačí, keď sem prídete a vyberiete si vzor, ktorý sa vám páči najviac z našich kníh „tartanov“. Tiež to závisí od toho, z ktorej rodiny ste. Ja potom objednám látku a všetko, čo k tomu patrí.“

 

Jedna z kníh vzorov, „tartanov“, v obchode Rhody Fraser, ktorá tvrdí: „Nnrhnúť nový vzor nie je ťažké, ale skôr drahé, keďže je potrebné si ho oficiálne zaregistrovať.“ V súčasnosti o vzore rozhoduje meno majiteľa, v minulosti to bola oblasť, z ktorej pochádzal. (Foto: Veľká Epocha/Ingrid Longauerová)
Jedna z kníh vzorov, „tartanov“, v obchode Rhody Fraser, ktorá tvrdí: „Navrhnúť nový vzor nie je ťažké, ale skôr drahé, keďže je potrebné si ho oficiálne zaregistrovať.“ V súčasnosti o vzore rozhoduje meno majiteľa, v minulosti to bola oblasť, z ktorej pochádzal. (Foto: Veľká Epocha/Ingrid Longauerová)

 

Rhoda šije kilty už viac ako 20 rokov a na našu otázku, kto vynašiel kilty, odpovedá: „Samozrejme, že ho vynašli Škóti (smiech). Íri majú látku väčšinou modrú, zelenú alebo horčicovú. Vzor závisí od oblastí, z ktorej pochádzaš a nie z akého si rodu, ako je to u nás. Navyše nie je veľmi starý. Množstvo škótskych vzorov je naozaj veľmi starých, ale tie ich sú všetko pomerne nové nápady.“

Zdá sa, že kilty sú čoraz viac populárne, Rhoda má zákazníkov už aj z Japonska a USA. Aj v domácom Škótsku je táto pekná tradícia odievania stále živá a vyhľadávaná aj u súčasnej generácie.