Počas dynastie Tang žil v meste Čang’an muž menom Čcheng Ju-šuan. Čchengova rodina mala šľachtické postavenie, zatiaľ čo rodina jeho suseda Lu Čiu Š´-a bola chudobná a patrila do nižšej spoločenskej vrstvy.
Čcheng študoval spolu s Luovým synom. Čcheng bol arogantný pre svoj rodinný pôvod a často hovoril s Luovým synom povýšeneckým tónom. Jedného dňa Luovmu synovi povedal: „Tvoj otec nepatrí do rovnakej spoločenskej vrstvy ako moja rodina, a predsa študujeme u toho istého učiteľa. Aj keď nič nehovorím, necítiš sa zahanbený?“
Potom čo to Luov syn počul, začal sa cítiť hrozne a o pár rokov neskôr ochorel a zomrel.
„Priateľ”
Niekoľko rokov nato Čcheng zložil cisárske skúšky a stal sa správcom v okrese Tang’an. Spriatelil sa s dvadsať ročným mužom menom Čchiou Šeng. Obaja mladí muži sa vídali každý deň a často spolu cestovali.
Čchiou-ov otec bol úspešný obchodník, ktorého majetok sa počítal na desaťtisíce a Čchiou sa neváhal podeliť s Čchengom o svoje bohatstvo. Často dával Čchengovi peniaze a hocičo iné, čo Čcheng potreboval.
Čchiou však nepochádzal zo šľachtickej rodiny. Kvôli ich triednemu rozdielu sa Čcheng napriek Čchiou-ovej štedrosti a láskavosti často správal k Čchiou-ovi nezdvorilo.
Jedného dňa Čcheng usporiadal večeru a pozval všetkých svojich priateľov okrem Čchiou-a. Počas večierka to Čchengovi niekto vyčítal a pýtal sa ho, prečo Čchiou nebol pozvaný, hoci si boli takí blízki a jedli spolu každý deň.
Čcheng sa cítil previnilo a okamžite pozval Čchiou-a na večierok.
Keď Čchiou prišiel, Čcheng mu dal veľký pohár vína a požiadal ho, aby ho celý vypil. Keď Čchiou odpovedal, že nemôže vypiť celý pohár, Čcheng sa nahneval a vynadal mu.
„Si iba človek z ulice, ktorý pozná len šidlo a nôž. Prečo sa nezbavíš svojho nízkeho postavenia a nežiješ ako šľachtic? Mal by si sa považovať za šťastného, že si v mojej spoločnosti, a predsa sa opovažuješ odmietnuť vypiť víno, ktoré ti ponúkam?“ Čcheng vstal a opustil večierok.
Čchiou cítiac sa urazený sklonil hlavu a odišiel tiež. Čoskoro potom odstúpil zo svojej úradníckej funkcie, uzavrel sa a odmietol sa s kýmkoľvek stretávať alebo komunikovať. V priebehu niekoľkých mesiacov zomrel.
Obdivovanie nesmrteľných
Nasledujúci rok bol Čcheng prepustený zo svojej funkcie a usadil sa v chráme v kraji Meng-jang. Tam sa dopočul, že na hore Šu-men žije slávny mních Wu – cnostný kultivujúci Tao – a tak sa na koni vybral na horu, aby sa u neho uchádzal o učeníctvo.
Taoista Wu mu povedal: „Keďže obdivuješ nesmrteľných, mal by si žiť v horách a nenechať sa oklamať ľudským svetom.“
Čcheng bol nadšený a povedal: „Skutočne si získal Tao. Môžem byť tvojím nasledovníkom?“
Taoista súhlasil a dovolil Čchengovi zostať. Po pätnástich rokoch sa však Čcheng stal menej usilovným.
„Ak nie si odhodlaný kultivovať sa, potom len márniš svoj čas na hore,“ povedal taoista Wu Čchengovi.
Čcheng teda opustil horu a dlho bezcieľne trávil dni v okrese Meng-jang, kým sa vrátil do mesta Chang’an.
Pravda sa odhalila
Na svojej ceste do Chang’anu prechádzal Čcheng cez mesto Pao. Tam sa ubytoval v hostinci, kde stretol pekného chlapca, ktorý vyzeral asi na 12 rokov. Čcheng sa s chlapcom rozprával a zistil, že je veľmi inteligentný a výrečný.
Počas rozhovoru sa chlapec opýtal Čchenga: „Už dlho sme priatelia – pamätáš si ma ešte?“
„Nie, nepamätám,“ odpovedal Čcheng.
„Kedysi som bol synom Lu Čiu Š´-a v Chang’ane,“ povedal chlapec. „Študovali sme spolu. Pretože si si myslel, že moja rodina je chudobná a nízka, pozeral si sa na mňa zvrchu.“
Chlapec pokračoval: „Neskôr som sa narodil do rodiny Čchiou a stal som sa tvojím priateľom. Dal som ti všetky peniaze a veci, ktoré si potreboval. Nepoďakoval si sa mi, ale namiesto toho si mi vynadal do ľudí z ulice. Prečo si bol taký arogantný?“
Šokovaný Čcheng sa uklonil a ospravedlnil sa. „To boli naozaj moje hriechy. Musíš byť svätec. Ak nie, ako môžeš poznať udalosti z dvoch predchádzajúcich životov?“ Pýtal sa Čcheng.
„Som pravý taoista z nebies Veľkej čistoty (Tchai-čchingi),“ odpovedal chlapec. „Keďže si mal osudové spojenie s taoizmom, bohovia ma poslali do ľudského sveta, aby som bol tvojím priateľom a naučil ťa zručnosti, aby si sa v budúcnosti stal nesmrteľným. Bol si však príliš arogantný a nedostal si šancu naučiť sa tieto zručnosti. Aká škoda!“
Po týchto slovách chlapec zmizol.
Čcheng zrazu pochopil všetky tie minulé udalosti, ale bolo už neskoro. Nenávidel sám seba a cítil obrovskú hanbu. Nakoniec zomrel od smútku a ľútosti.
Tento príbeh do angličtiny preložila Dora Li a bol so súhlasom autora znovu publikovaný z knihy Treasured Tales of China, Vol. 1, ktorá je dostupná na Amazone.
Z originálneho článku newyorskej redakcie denníka The Epoch Times preložil Peter Petko.
