Čínska spoločnosť Baidu vyvíja kvantový počítač, aby mohla konkurovať USA

Čínsky technologický gigant Baidu vyvíja vlastný kvantový počítač, ktorý by konkuroval Spojeným štátom v pretekoch o spracovanie informácií „novej generácie”. Počítač neprekonáva konkurenčné počítače, ktoré sa v súčasnosti vyvíjajú v Amerike, ale podľa jedného z expertov signalizuje neľútostnú súťaž o budúcnosť bezpečnosti dát.

Arthur Herman, vedúci pracovník konzervatívneho think tanku Hudson Institute uviedol, že nedávno oznámené kvantové úsilie spoločnosti Baidu zaostáva za podobným úsilím, ktoré vyvíjajú spoločnosti ako Google a IBM.

„Tento kvantový počítač, ktorý propagujú, má len 10 kubitov, a to je dosť malé číslo,” povedal Herman počas rozhovoru 29. augusta v programe „China in Focus“ na televízii NTD, sesterskom médiu denníka The Epoch Times.

„Kvantový počítač Sycamore spoločnosti Google má vyše 60 kubitov. Ten od IBM má viac než 70 kubitov.“

Kvantový bit alebo kubit je základná jednotka kvantovej informácie, ktorú používajú kvantové počítače. Zatiaľ čo tradičné procesory používajú bežné bity, ktoré možno zapnúť alebo vypnúť a vytvoriť tak binárny kód, kubity sa dajú zapnúť a vypnúť alebo aj zapnúť aj vypnúť súčasne v rámci javu známeho ako superpozícia.

Existencia tohto tretieho stavu môže teoreticky umožniť kvantovým procesorom dosiahnuť oveľa vyššiu rýchlosť spracovania ako ich tradičné náprotivky.

Vlády aj firmy sa preto ponáhľajú s vývojom kvantovej výpočtovej techniky, aby ako prvé dosiahli dominanciu v oblasti dát, pretože takáto veľká rýchlosť spracovania by mohla umožniť hromadné dešifrovanie súčasných bezpečnostných opatrení. Reálne využitie tejto technológie je však zatiaľ veľmi obmedzené.

Herman riadiaci iniciatívu Kvantová aliancia pod hlavičkou Hudsonovho inštitútu, povedal, že momentálne obmedzené použitie kvantovej technológie je zdanlivo v protiklade s  dôsledkami, ktoré majú potenciál zmeniť svet. Okrem toho tvrdí, že preteky o získanie prevratných kvantových schopností môžu kedykoľvek privodiť zásadný prelom.

„Máme veľa náznakov, že pri jednom alebo dvoch veľkých prelomoch na koncepčnej [alebo] technickej úrovni budú zrazu procesy trvať [oveľa] kratšie, než by odborníci predpovedali,“ povedal Herman.

„Pre takéto zariadenie bude ľahké dešifrovať všetky existujúce verejné kódovacie systémy. Inými slovami, takéto zariadenie bude schopné odrovnať akékoľvek šifrovanie existujúce v súčasnosti, aby získalo akýkoľvek druh údajov, či už utajovaných alebo iných, ku ktorým bude chcieť získať prístup.“

Práve táto potenciálna schopnosť je dôvodom, prečo je takáto technológia medzi národmi sveta veľmi cenená a prečo Spojené štáty a Čína súperia o jej najskoršie zavedenie do praxe.

„Momentálne nie je nič, čoho by sme sa museli obávať,“ povedal Herman. „Podľa všetkého Spojené štáty… [sú] stále veľmi vpredu v pretekoch o vývoj širokospektrálneho kvantového počítača.“
„Skutočnosť, že máme náskok, nemusí nevyhnutne znamenať, že vyhráme,“ dodal Herman. „Je to ako so zajacom a korytnačkou. My sme ako zajac, šprintujeme vpredu… ale Číňania postupujú smerom k nám… pomaly ale isto.“

Fotonický čip pre kvantový počítač. (THOMAS KIENZLE / AFP / Getty Images)

„Rovnako dôležité ako Projekt Manhattan”

Hoci nedávno predstavený kvantový počítač spoločnosti Baidu má len 10 kubitov, spoločnosť tvrdí, že vyvinula aj 36 kubitový čip. Medzitým spoločnosť IBM uviedla, že sa do roku 2025 pokúsi vyvinúť kvantový počítač s kapacitou 4 000 kubitov.

Herman predpovedá, že 10 000 a viac kubitov , ktoré sú minimálne potrebné na to, aby sa snahy o prelomenie kódov skutočne začali, sa pravdepodobne dosiahnu až niekedy v tridsiatych rokoch 21. storočia.

„Ľudia si začínajú uvedomovať, že to, čo sa zdalo byť hrozbou ďalekej budúcnosti, je v skutočnosti oveľa bližšie, ako sme si mysleli,“ povedal Herman.

„Hovoríme o rozhodujúcej zbrani v kybernetickej vojne, ktorá by mohla vzniknúť ako výsledok pretekov s Čínou o kvantový počítač.“

Herman uviedol, že jedným z problémov je nestabilný a nepredvídateľný časový harmonogram vývoja kvantových technológií novej generácie. Ďalším problémom je podľa neho vývoj primeraných bezpečnostných protokolov pre prípad, že by sa táto technológia objavila. Predpovedať, ako bude vyzerať kvantová kybernetická vojna, je podľa neho ťažké.

„Iniciatívu Kvantová aliancia som vytvoril predovšetkým preto, že si nemôžeme dovoliť hazardovať,“ povedal Herman.

„Faktom je, že [Čína] to môže využiť [na vyhrážanie sa], ale aj v reálnom nasadení, a to spôsobmi, ktoré je v tejto chvíli naozaj ťažké pochopiť a odhadnúť. Ako by naozaj vyzerala kybernetická vojna vedená na kvantovej úrovni?“

Hoci sa Herman domnieva, že Spojené štáty by nemali byť znepokojené najnovším kvantovým úspechom spoločnosti Baidu, svet by mal byť znepokojený predovšetkým krokmi, ktoré sa podnikajú v oblasti kvantovej technológie ako celku. Podobne, ako v prípade atómových zbraní počas druhej svetovej vojny, by podľa neho stačilo vyvinúť jedno alebo dve takéto zariadenia a podstata bezpečnosti informácií by sa navždy zmenila.

„Je to v zásade rovnako dôležité, ako bolo vytvorenie atómovej bomby pre Projekt Manhattan,“ dodal Herman.
„[Je to] potenciálne rovnako dôležité ako preteky o vytvorenie vodíkovej bomby, pretože ak by Číňania mali kvantový počítač na dešifrovanie kódov skôr, ako ho budeme mať my, alebo skôr, ako mu budeme pripravení čeliť, mohlo by to mať obrovské katastrofálne dôsledky.”

Z originálneho článku newyorskej redakcie denníka The Epoch Times preložil Peter Petko.