Toto je piaty diel našej série z McGuffey-ho čítaniek, v ktorej prerozprávame niektoré z najlepších morálnych príbehov z klasických školských kníh z 19. storočia. Do roku 1960 sa ich predalo odhadom 122 miliónov výtlačkov, čo je popri Biblii a Websterovom slovníku najväčší náklad zo všetkých kníh na svete. McGuffey-ho čítanky zohrali dôležitú úlohu v americkej histórii a ponúkli deťom nielen lekcie čítania, gramatiky a pravopisu, ale aj morálne vedenie v ich správaní. Užite si príbeh a porozprávajte ho aj svojimi deťom!
Stavanie hradu
„Ó, kocúr!“ zvolal Herbert hlasom plným hnevu a zdesenia, keď sa náhle zrútil domček, ktorý staval. Hravý kocúrik sa oprel o jeho malý hrad a jeho veža aj stena sa s rachotom zrútili na zem.
Herbert vzal jednu kocku a zúrivo ju hodil po kocúrovi. Našťastie preletela ponad neho a neublížila mu. Rukou siahol po ďalšej, keď sa jeho malá sestra Hetty rozbehla ku kocúrovi a chytila ho.
„Nie, nie, nie!“ povedala, „nesmieš ublížiť kocúrikovi! Neurobil to naschvál!“
Herberta rýchlo prešla zlosť, sadol si na zem, zakryl si tvár rukami a začal plakať.
„To je ale dieťa!“ povedal Joe, Herbertov starší brat, ktorý si čítal na pohovke. „Plač nad rozliatym mliekom ničomu nepomôže. Postav si hrad znova.“
„Nie, nechcem,“ povedal Herbert a pokračoval v plači.
„Čo je to tu za problém?“ zvolal otec, keď otvoril dvere a vošiel dnu.
„Kocúr sa práve oprel o Herbertov hrad a ten spadol,“ odpovedala Hetty. „Ale on to nechcel urobiť, nevedel, že hrad spadne, však ocko?“
„Isteže nie! A to je celý problém?“
„Herbert!“ zavolal na neho otec a vystrel ruky. „Poď.“ Chlapček vstal z podlahy, pomaly prešiel s očami plnými sĺz k otcovi.
„Existuje lepšia cesta ako táto, chlapče,“ povedal otec. „Keby si sa bol k tomu postavil takto, už by sa ti rozjasnilo srdce. Namiesto plaču by som ťa radšej počul spievať nad tvojimi kockami. Mám ti ukázať ako?“
Herbert prikývol a otecko si sadol na zem k hromade kociek s malým synčekom po boku a začal klásť základy nového hradu.
Čoskoro sa Herbert zaujímal o stavbu hradu rovnako ako pred chvíľou. Začal si nad svojou prácou pospevovať. Všetky jeho problémy boli preč.
„Je to oveľa lepšie ako plakať, však?“ povedal otecko.
„Plač kvôli čomu?“ spýtal sa Herbert a zabudol na svoj smútok spred niekoľkých minút.
„Pretože ti mačička prevrátila hrad.“
„Aha!“ Na tvári sa mu mihol tieň, ale o chvíľu zmizol a on pokračoval v stavaní tak horlivo ako vždy.
„Povedal som mu, aby neplakal nad rozliatym mliekom,“ povedal Joe a vykukol zo svojho miesta na pohovke.
„Zaujímalo by ma, či si neplakal, keď sa ti pretrhla šnúra na drakovi,“ odvetil Herbert.
„Strata draka je niečo celkom iné,“ odpovedal Joe trochu rozladene. „Drak bol navždy preč, ale tvoje kocky boli rovnako v poriadku ako predtým a ty si ich musel len znova postaviť.“
„Nechápem,“ povedal tatko, „že plač bol v tvojom prípade užitočnejší ako v Herbertovom. Špajle a papier sa dajú ľahko zohnať a tebe stačilo pustiť sa do práce a vyrobiť ďalšieho draka.“ Joe pozrel na svoju knihu a pokračoval v čítaní. V tom čase už bol hrad hotový.
„Je oveľa krajší ako ten, ktorý zbúrala mačička,“ povedala Hetty. A to si myslel aj Herbert, keď si ho pyšne obzeral zo všetkých strán.
„Ak ten hrad mačička znova zbúra, ja…“
„Ho postavím znova,“ povedal otecko a dokončil vetu za svojho synčeka.
„Ale, ocko, mačička mi nesmie búrať hrady. To nemôže,“ ozval sa Herbert a zvraštil čelo.
„Musíš ju teda strážiť. Malé deti, rovnako ako aj dospelí ľudia, musia byť často v strehu. Keď vyjdeš na ulicu, musíš dávať pozor na autá, aby ťa nezrazili a musíš sa vyhýbať ľuďom.
„V dome, ak budete chodiť bezohľadne, môžete do niekoho vraziť. Videl som, ako neopatrné dieťa náhle vtrhlo do izby, práve keď z nej vychádzala slúžka s podnosom a riadmi v rukách. Nasledoval náraz.“
„Bola som to ja, však?“ povedala Hetty.
„Áno, myslím, že si to bola ty a dúfam, že sa to už viac nestane.“
Otec teraz vyšiel z izby a povedal: „Nechcem, aby sa viacej opakoval plač nad rozliatym mliekom, tak ako povedal Joe. Ak sa vaše hrady zrútia, postavte ich znova.“
Tento príbeh je prebratý z McGuffey-ho druhej výberovej čítanky, revidovaného vydania, vydaného v roku 1879.
McGuffey-ho čítanky, prvýkrát vydané v 30. rokoch 19. storočia, boli série ilustrovaných čítaniek pre deti základných škôl, ktoré napísal americký pedagóg a duchovný William Holmes McGuffey (1800 – 1873). Boli široko používané ako učebnice v školách v USA od polovice 19. storočia až do začiatku 20. storočia. Niektoré školy ich využívajú dodnes, najmä domáce školy zamerané na výchovu detí s klasickým vzdelaním a rozvojom mravného charakteru.
Z originálneho článku newyorskej redakcie denníka The Epoch Times preložila Bc. Anikó Hanzlová.
