Kráľ Wen z rodu Čou (asi 1152 – 1056 pred n. l.), vlastným menom Ťi Čang, sa narodil v dnešnom Čchü-šane v provincii Šen-si. Jeho otec bol vojvodcom z dynastie Šang. Po otcovej smrti prevzal Ťi Čang jeho pozíciu. Bol vzorom cnosti a vzorným vládcom.
Počas tisícročnej čínskej histórie, vždy keď bol cisár slabý alebo krajina prechádzala skúškami a útrapami, ľudia sa obzreli späť a spomínali na obdobie za vlády kráľa Wena z Čou, kedy vládla harmónia a dobrá vôľa. V tom čase sa poľnohospodári vzdali svojich nárokov na pôdu, úradníci sa vzdali svojich pozícií a všetci boli dobrotiví a dodržiavali slušnosť. Kráľ Wen z Čou bol príkladom pre budúce generácie.
Vzdal sa pôdy v prospech svojho ľudu
Kráľ Čou z dynastie Šang (nezamieňajte si ho s kráľom Wenom z Čou) vymyslel trest páliaceho dela. Väzni museli chodiť po dutom bronzovom valci, ktorý bol naplnený horiacim dreveným uhlím a upálili sa na smrť. Jeho obľúbená konkubína Ta-ťi sa rada pozerala, ako boli ľudia takto mučení.
Tento trest naplnil vládcov vazalských štátov a ľud znechutením a Ťi Čang ponúkol kráľovi Čuovi krajinu západne od rieky Luo v štáte Čou výmenou za zrušenie trestu páliaceho dela. Kráľ Čou súhlasil a Ťi Čang získal podporu vazalských štátov.
Riešenie sporov v prospech vazalských štátov
Podľa Záznamov veľkého historika – základné letopisy mesta Čou došlo k sporom medzi vazalskými štátmi Jü a Ruej. Uvažovali o tom, že požiadajú Ťi Čanga, aby zohral úlohu mediátora. Keď prišli do mesta Čou a videli, akí skromní a zdvorilí sú tamojší ľudia, zástupcovia z Jü a Ruej sa zahanbili. “My bojujeme, ale ľudia v Čou považujú boj za hanbu. Ponižujeme sa.”
Muži sa navzájom ospravedlnili a odišli. Dozvedeli sa o tom ľudia z ostatných štátov a všetci prišli k Ťi Čangovi, aby si urovnali svoje spory.
Ťi Čang bol v tom čase iba západným grófom, ale počas jeho vlády sa jeho poddaní správali tak džentlmensky, že sa predstavitelia oboch vazalských štátov hanbili a rozhodli sa uzavrieť mier. Ak ide vodca príkladom, budú ho nasledovať aj jeho podriadení. Ľudia v Čou boli pod vplyvom Ťi Čanga láskavo naladení.
Príhoda, ako Ťi Čang nepriamo urovnal spory, bola významná. Stal sa vzorom svätosti, vzorom, ktorý mali ostatní králi štátov napodobňovať. Vzhliadali k nemu ako k svojmu kráľovi a dali mu mandát na zvrhnutie kráľa Čou z dynastie Šang.
Dôstojný pohreb pozostatkov
Keď bol Ťi Čang grófom západu, vydal príkaz postaviť pavilón 30 li (15 km) od dnešného okresu Chu v provincii Šen – si. Keď stavební robotníci kopali, aby vytvorili jazierko, objavili mnoho kostrových pozostatkov.
Zodpovedný úradník to oznámil Ťi Čangovi. Ten z láskavosti nariadil, aby boli kostry pochované. Úradník povedal, že keďže plynutie času znemožnilo identifikáciu kostrových pozostatkov, nikto za to nie je zodpovedný.
Ťi Čang odpovedal: “Som vládcom tohto štátu a tieto kostrové pozostatky sa našli v mojom štáte. Preto som za to zodpovedný.” Nariadil dôstojný pohreb pozostatkov.
Všetci boli dojatí Ťi Čangovou dobrosrdečnosťou. “Gróf Čang je cnostný! Dokonca aj mŕtvym by dal svoje požehnanie a ochranu.” Prisahali mu vernosť.
Bratská oddanosť cisára Tchaj-ču
Cisár Tchaj-ču (vláda 960 – 976), vlastným menom Čao Kuan-kin, bol zakladateľom a prvým cisárom dynastie Song. Jeho mladší brat, cisár Tchai-čong (vládol 976-997), vlastným menom Čao Kuan-ki, bol druhým cisárom.
V knihe Dejiny dynastie Song – vláda Tchaj-ču sa uvádza, že keď bol Čao Kuan-ki veľmi chorý, cisár ho navštívil a osobne mu aplikoval moxovanie*.
Čao Kuan-ki sa rozplakal od bolesti. Aby zmiernil bolesť svojho brata, cisár vyskúšal moxovanie na sebe a tiež pocítil bolesť. Čao Kuan-ki bol dojatý.
_____________________
*Moxovanie – tradičná čínska liečebná metóda, pri ktorej sa na stimuláciu akupunktúrnych bodov používa teplo vznikajúce pri horení pŕhľavy.
Z originálneho článku newyorskej redakcie denníka The Epoch Times preložila Katarína Tomanová.
