Skorocel kopijovitý má medzi liečivými rastlinami významné a dôležité postavenie. Výzorom síce nepatrí medzi „krásky“, zato v sebe ukrýva neuveriteľnú liečivú silu. Nemusíme ani cestovať príliš ďaleko, aby sme to kúzlo odhalili.
Už slovenský názov nám napovedá, že skorocel rýchlo celí rany. Plínius dokonca tvrdil, že ak pridáme do hrnca ku kusom mäsa skorocel, znova sa scelia.
Anglosasi mu v spisoch z 10. storočia pripisujú vlastnosti statočného, nebojácneho a vytrvalého rytiera odolávajúcemu zlu. Všeobecne bol skorocel odpradávna považovaný za zázračnú bylinu na ošetrovanie rán.
Na svete existuje niekoľko druhov. Okrem skorocelu kopijovitého je to aj napríklad skorocel väčší (P. major), ktorý má takisto značnú liečivú moc.
Zohráva úlohu prvej pomoci pri včelích bodnutiach a poštipnutiach hmyzom. Oba druhy nájdeme na lúkach, okrajoch ciest, pasienkoch, prakticky takmer všade.
Pre vysokú spotrebu sa pestuje aj na poliach a v záhradkách. Zbierajú sa listy a to v čase, keď narastú do obvyklej veľkosti – netreba čakať na rozkvitnutie kvetov. Musia byť odrezané opatrne, aby sa nestlačili a neskôr pri sušení nezhnedli.
Okrem listov sa výnimočne zbierajú aj semená skorocelu, keďže sú bohaté na vlákninu. Môžu sa tiež užívať ako účinné a neškodné preháňadlo a ich sliz pomáha znižovať cholesterol.
Listy
Skorocel je osvedčený prostriedok na liečbu dýchacích ciest a všetkých chorôb, ktoré s tým súvisia: uvoľňuje hlieny, chráni sliznice, účinkuje proti kašľu či zachrípnutiu.
Deťom môže proti kašľu pomôcť zahustená šťava osladená cukrom alebo medom. Okrem toho má skorocel aj protizápalové účinky (šťava sa používa na kloktanie, pri zápaloch mandlí, očí) a pomáha pri sennej nádche.
Zázračná „sceliaca“ sila sa dosahuje použitím pomliaždeného čerstvého listu a spôsobuje ju vysoký obsah látok ničiacich baktérie. Pri hnisavých ranách je lepšie použiť skorocel väčší. Tento druh sa v Latinskej Amerike stal tiež ľudovým liekom proti rakovine.
Vďaka výborným chladiacim, sťahujúcim a antiseptickým účinkom je skorocel ideálnym prostriedkom na starostlivosť o mastnú a aknóznu pleť.
Vyskúšajte
Pleťová voda: Hodí sa na dočistenie mastnej pleti, sťahuje póry, čistí a dezinfikuje. Najprv si pripravíme tinktúru z 5g čerstvých listov a 100g liehu (60%).
Listy vylúhujeme asi desať dní pri izbovej teplote v nádobe so širokým hrdlom, tekutinu potom scedíme. 30g z nej zmiešame so 70g destilovanej vody a zvyšok tinktúry uložíme do tmavej nádoby. Pleťová voda je na svete.
Kúpeľ, kloktadlo: Obidva sa pripravujú zo šťavy z lisovaných, rozmixovaných alebo v mlynčeku na mäso zomletých čerstvých listov. Rozriedenú s vodou ju môžete použiť ako kloktadlo pri zápaloch hrdla, úst alebo ďasien.
Kúpeľ je vhodný pri zápaloch, vredoch a ranách. Samotnú šťavu užívajte ak trpíte zápalom slizníc, cystitídou, hnačkou alebo pľúcnou infekciou. Odporúčaná dávka je 10ml trikrát denne.
Sirup: Zo šťavy si je možné pripraviť aj sirup proti kašľu, najmä ak mávate zapálené a hnisavé hrdlo. Vynikajúci je tiež pre deti.
Štyri plné hrste umytých listov sa zomelú prípadne rozmixujú. K hmote pridáme trošku vody, 300g cukru a 250g medu. Za stáleho miešania varíme na slabom plameni, až kým nevznikne hustnúca kvapalina, ktorú ešte horúcu nalejeme do fliaš a uložíme do chladničky.
