Aj keď väčšina ľudí považuje púpavu  za neužitočnú burinu, pomáha liečiť široký okruh ťažkostí a v ľudovom liečiteľstve zastáva významné miesto.  Vyznačuje sa najmä  dvoma poprednými vlastnosťami: pomáha pri bolestiach žlčníka a chorobách pečene.

Kvitne v apríli až máji na lúkach, poliach a pri cestách. Veľmi vlhké prostredie pre ňu nie je vhodné.

Jej liečivé účinky boli objavené len pomerne nedávno, v Európe okolo 15. storočia. Staré knihy uvádzajú, že ženy si z byliny a koreňa pripravovali zápar na skrášľovanie pleti. Starostlivo si s ním umývali oči a tvár a dúfali, že sa im tým podarí zjasniť tvár.

Púpava lekárská, ilustrácia z r. 1887. (volné dielo)

Pre svoje krv čistiace účinky  pomáha púpava aj pri dne a reumatizme. Celá rastlina je liečivá. Listy sa zbierajú pred kvitnutím, korene v skorú jar alebo v jeseni.

Vňať

Vňať, t.j. celá nadzemná časť, sa zbiera od skorej jari až do apríla. Predpokladá sa, že odstraňuje z krvi páľavu a toxíny, je tiež vhodná na bolestivé vredy a abscesy.

Púpava zbieraná včasne na jar je vhodná na prípravu šalátov a je plná vitamínov C a B2. Tak isto odstraňuje svrbenie kože, lišaje, vyrážky a celkovo prečisťuje žalúdok.

Pri zbere vňate si treba dávať pozor, aby sme nechtiac nevytiahli aj koreň. Spôsobili by sme tým veľkú škodu.

Podrobnejší popis jednotlivých spôsobov prípravy liečivých rastlín nájdete v úvodnom diele našeho seriálu.

Vyskúšajte

Odvar – z listov je vhodný na prečistenie organizmu aj ako mierny povzbudzovač trávenia, pripravte ho z čerstvo usušených listov.

Šťava –  vytlačte šťavu z listov, užívajte 20 ml trikrát denne

Čaj – spolu s pŕhľavou je účinný pri liečení akné

Sirup – známa bylinkárka Marie Trebenová odporúča tento recept:

Tisknout

Púpavový sirup

Postup

  1. Štyri plné hrste púpavy dáme do 1 litra studenej vody a pomaly zohrievame na bod varu. Po vzkypení necháme celú noc stáť.

  2. Na druhý deň všetko prelejeme cez sitko a odkvapkané kvety vytlačíme oboma rukami. Do šťavy dáme len 1 kg cukru, premiešame a pridáme na plátky ošúpaného citrónu. Hrniec postavíme bez pokrievky na sporák.

  3. Keď chceme uchovať čo najviac vitamínov, zapneme sporák na najmenší plameň. Takto zahusťujeme tekutinu bez varenia. Raz alebo dva razy celú masu ochladíme, aby sme vyskúšali správnu hustotu.

  4. Sirup nesmie byť prihustý, lebo pri dlhšom skladovaní by začal kryštalizovať, no ani pririedky, lebo by po čase skysol. Mal  by mať takú hustou aby sa dal dobre  natierať na chlieb, vtedy príjemne chutí.