Čínsky režim využíva moderné technológie vrátane digitálneho dohľadu na formovanie vôle ľudí a kontrolu spoločenského správania, tvrdia novinári Josh Čchhin a Liza Lin, autori novej knihy “Surveillance State, Inside China’s Quest to Launch a New Era of Social Control.” (Štátny dozor, správy z vnútra Číny snažiacej sa spustiť novú éru sociálnej kontroly).
Systematické sledovanie v Číne neslúži len na dozor občanov, ale aj na zmenu ľudského správania. Najmä v spoločnostiach, ako je Sin-ťiang, kde Čínska komunistická strana (ČKS) vytvorila zložitú sieť sledovania. Ešte znepokojivejšie je, že komunistický režim vyváža túto technológiu do iných autoritárskych režimov a krajín po celom svete – uviedli autori počas prezentácie svojej knihy v Carnegieho nadácii pre medzinárodný mier 12. septembra vo Washingtone, D.C.
„Čínski lídri oživili totalitné techniky z minulosti a zmiešali ich s modernými technológiami v snahe pretvoriť náboženské menšiny, nie ich vykoreniť,“ uvádzajú Čchin a Lin vo svojej knihe.
„Kampaň je jednou zo súčastí radikálneho experimentu na obnovu sociálnej kontroly prostredníctvom technológií, ktorý núti demokracie po celom svete čeliť rastúcej moci digitálneho dohľadu a zápasiť s novými otázkami týkajúcimi sa vzťahu medzi informáciami, bezpečnosťou a slobodou jednotlivca.“
Autori, obaja prominentní novinári denníka Wall Street Journal, uviedli, že ČKS má pod kontrolou neuveriteľné objemy osobných údajov a stále ich zhromažďuje čoraz viac. Takisto pokračuje v hľadaní nových spôsobov, ako údaje využiť na vybudovanie toho, čo autori nazvali „dokonale naplánovanou“ spoločnosťou.
Čchin a Lin opisujú túto dokonale vytvorenú spoločnosť tak, že firmy zaoberajúce sa umelou inteligenciou tam pracujú ruka v ruke s políciou a „vláda má moc sledovať každý váš krok pomocou kamier rozoznávajúcich vašu tvár a jedinečný rytmus vašej chôdze, mikrofónov, ktoré dokážu rozpoznať váš hlas a systémov GPS v smartfónoch prenášajúcich vašu polohu s presnosťou na niekoľko metrov. Vládni úradníci by tam mohli podrobne skúmať históriu vašich online správ, čo človek číta a pozerá, vaše nákupy na internete a históriu cestovania, takisto môžu tieto údaje spracovať, aby posúdili, nakoľko budete pre verejný poriadok a spoločnosť prínosný alebo závadný.“
Väčšina sledovacích nástrojov, ktoré používa ČKS na udržanie moci, bola vytvorená v Silicon Valley, kde ich technologické giganty ako Google, Facebook a Amazon použili na zostavenie „behaviorálnych portrétov” svojich používateľov, ktoré potom predávajú inzerentom. Autori to nazvali „dozorný kapitalizmus”, čo je termín, ktorý ako prvá použila Shoshana Zuboff.
Hoci je veľká časť tohto systému dozoru ešte iba „želaním“, ČKS už začala niečo uvádzať do praxe, no zároveň si je vedomá, že niektoré veci sa možno nikdy nepodarí uskutočniť. Čchin a Lin vo svojej knihe píšu, že „významné prvky“ tohto totalitného systému sa už začali formovať vo viacerých mestách v Číne vďaka obrovským posunom v oblasti umelej inteligencie (UI).
16. októbra sa ČKS chystá usporiadať svoj ďalší zjazd, kde sa čínsky líder Si Ťin-pching bude uchádzať o svoje tretie funkčné obdobie. Ak ho získa, bude sa pravdepodobne usilovať o naplnenie svojich ambícií vytvoriť nový typ vlády „podporovaný dátami a masovým digitálnym dozorom, ktorý môže súperiť s demokraciami na celom svete“, píšu Čchin a Lin v článku vo Wall Street Journal 2. septembra.
„Pán Si (Ťin-pching) presadzuje túto víziu z nevyhnutnosti. Počas približne troch desaťročí po smrti Mao Ce-tunga v roku 1976 sa komunistická strana stiahla z osobného života ľudí, investovala do infraštruktúry a niesla sa na vlne historického hospodárskeho rastu, ktorý Čínu vyniesol z krajnej chudoby až do komfortu stredných príjmov,“ napísali autori a zároveň dodali, že rast sa teraz spomalil, vypukla pandémia a demografická situácia sa zhoršila. Si Ťin-pching sa snaží so svojimi občanmi uzavrieť novú sociálnu zmluvu.
„Namiesto toho, aby občanov lákal na možnosť zbohatnúť, ponúka im radšej bezpečnosť a pohodlie – predvídateľný svet, v ktorom tisíce algoritmov minimalizuje hrozby a dohladka obrusuje trenice každodenného života.“
Čcheng-kwan (Chengguan) a umelá inteligencia
Každé čínske mesto má Čcheng-kwan (Mestský úrad pre správu a presadzovanie práva) alebo vládny orgán presadzovania práva, ktorý je zvyčajne súčasťou mestskej samosprávy a nie mestskej polície. Jednou z mnohých vecí, ktoré tento úrad robí, je, že sa stará o vzhľad mesta. Počas uvedenia knihy Lin hovorila o svojej návšteve programu mesta Chang-čou, v rámci ktorého miestna pobočka Čcheng-kwan používa nástroje umelej inteligencie.
Chang-čou je podľa autorov srdcom modernej čínskej ekonomiky. Sídlia tu známe čínske technologické spoločnosti vrátane e-commerce Alibaba Group a Hikvision, popredného svetového výrobcu monitorovacích kamier. Mesto je jedným z najviac „smart“ („inteligentných“) miest v Číne a denne zhromažďuje obrovské množstvo dát, ktoré využíva na riadenie každodenných operácií.
„Jedna z obzvlášť pozoruhodných iniciatív sa nazýva City Eye (Mestské oko) v úhľadnej štvrti Chang-čou známej ako Little River Street (ulica Malej rieky). Program dal do rúk miestnej pobočky Čcheng-kwan nástroje s podporou umelej inteligencie… vyháňa pouličných predavačov, trestá nepovolené skládky odpadu, sleduje vandalov a rozdáva pokuty za parkovanie,“ napísali autori v článku pre Wall Street Journal.
Projekt City Eye sa začal v roku 2017, pričom spoločnosť Hikvision v štvrti Little River Street nainštalovala 1 600 policajných monitorovacích kamier a spoločnosť Alibaba poskytla platformu pre umelú inteligenciu. Dnes program umožňuje úradníkom mať 24-hodinový dohľad nad tamojšími ulicami.
„Podobne ako Sin-ťiang so systematickým útlakom Ujgurov, rovnako aj Chang-čou slúži ako pilotný projekt sociálnej kontroly, ktorá komunistickej strane poskytuje prehľad, čo funguje a čo nie. Experimenty na týchto dvoch miestach naznačujú, že tie isté technológie sa používajú na terorizovanie a pretváranie ľudí, o ktorých sa predpokladá, že sa vzpierajú moci strany a zároveň sa môžu použiť na rozmaznávanie a hýčkanie ľudí, ktorí jej vládu akceptujú,“ uvádza sa v článku.
Z originálneho článku newyorskej redakcie denníka The Epoch Times preložil Peter Petko.
