Ariane Triebswetter

29. 9. 2022

Umenie, ktoré nás inšpiruje v priebehu vekov

Zámok Chantilly, ktorý v minulosti vlastnil syn posledného francúzskeho kráľa, sa nachádza severne od Paríža v mestečku Chantilly a je poctou bohatej kultúry a minulosti Francúzska.

Počas ôsmich storočí patrili pozemky v Chantilly šľachtickým rodinám, ktoré mali blízko ku kráľovskej moci. Panstvo udržiavali a zveľaďovali viacerí majitelia podľa vtedajšieho štýlu. V stredoveku to bol opevnený hrad, ktorý postupne patril rodom Bouteiller, Orgemont a Montmorency. V 16. storočí vojvoda Anne de Montmorency (prvý služobník koruny) zrekonštruoval hrad v renesančnom štýle s jednoduchým exteriérom. V 17. storočí hostil zámok najväčších spisovateľov tej doby: Racinea, La Fontainea, Molièrea a ďalších. Legenda hovorí, že práve na zámku vznikla šľahačková smotana (krém Chantilly).

Posledným majiteľom bol Henri Orleánsky (1822-1897), vojvoda z Aumale, jeden zo synov posledného francúzskeho kráľa Ľudovíta Filipa. V roku 1886 vojvoda daroval svoje panstvo Chantilly Francúzskemu inštitútu, skupine piatich vzdelávacích akadémií. Zámok si zachoval svoj francúzsky renesančný štýl, ktorý zahŕňa gotické a klasické prvky, aj keď vojvoda k nemu pristavil rad miestností usporiadaných do umeleckých galérií, čitárne a apartmánov. Suity nadväzujú na štýly 18. storočia, ktoré boli v tom čase populárne, vrátane rokokovej architektúry, nábytku z obdobia Ľudovíta XVI. a tapiet inšpirovaných ázijským štýlom. Izby sú ďalej zdobené vzácnymi rukopismi, dekoratívnym umením a starými majstrovskými obrazmi od Rafaela, Van Dycka a Delacroixa.

Na ploche 284 hektárov sa v areáli Chantilly nachádzajú tri typy záhrad, ktoré boli populárne na európskych dvoroch v 17. až 19. storočí: veľká záhrada s kvetinovými záhonmi vo francúzskom štýle, anglicko-čínska záhrada a záhrada v anglickom štýle. Jazierka odrážajú oblohu zrkadliacu sa na vodných hladinách vo francúzskej záhrade, ktorú zdobí aj veľká zbierka sôch. Ľudovít II. de Bourbon-Condé (1621-1686) poveril navrhnutím tejto záhrady Andrého Le Nôtra. Ten bol aj autorom návrhu versaillských záhrad, ale záhrada Chantilly bola známa ako jeho obľúbená.
Jeden z domov v anglicko-čínskej záhradnej štvrti, navrhnutý v 18. storočí, neskôr inšpiroval záhradnú štvrť kráľovnej Márie Antoinetty vo Versailles: Petit Trianon. V záhrade, ktorú v roku 1773 navrhol architekt Jean-François Leroy, sa pôvodne nachádzalo sedem malých vidieckych domčekov, a v súčasnosti ich je tam päť. (Pierre Poschadel/CC BY-SA 4.0)
Anglická záhrada, ktorú navrhol Victor Dubois v roku 1817, sa nachádza medzi stajňami a zámkom a je obohatená romantickými stavbami, ako je Venušin chrám postavený v klasickom štýle. Obývajú ju labute a vodné vtáctvo, ktoré zdôrazňujú pokojný a idylický pôvab Chantilly. (Daniel Villafruela/CC BY 3.0)
V jednej z umeleckých galérií, ktorú navrhol vojvoda z Aumale, je vystavená jeho rozsiahla umelecká zbierka, ktorú nazval Múzeum Condé na počesť svojich predchodcov. Vojvoda bol jedným z najväčších zberateľov umenia svojej doby. Táto špecifická galéria v srdci múzea predstavuje skvelý príklad múzejníctva 19. storočia. 85 vystavených obrazov je rozmiestnených v niekoľkých výškach, rám vedľa rámu, bez chronologického poradia. Rotunda v čele miestnosti nadväzuje na klasicistický štýl, ktorý si francúzski renesanční architekti veľmi obľúbili pre jeho mramorové stĺpy, biele priečelie a elegantné sochy. (Pierre Poschadel/CC BY-SA 4.0)
Galéria jeleňov je typická miestnosť vo francúzskom renesančnom štýle s výrazným komínom ako ústredným bodom, kazetovým stropom s vyrezávanými motívmi a ôsmimi gobelínmi tkanými v kráľovskej manufaktúre Gobelins podľa slávneho gobelínu „Maximiliánove poľovačky“ zo 16. storočia.  Táto miestnosť vznikla koncom 19. storočia ako jedáleň a prijímacia miestnosť. Tu vojvoda z Aumale každú nedeľu prijímal intelektuálnu a umeleckú elitu svojej doby. (Daniel Villafruela/CC BY-SA 3.0)
Vo veľkej rohovej miestnosti sa konali audiencie princov z Condé. Sedadlá a stoličky sú neoklasicistické, z obdobia vlády Ľudovíta XVI. Krbová zástena patrila budúcemu kráľovi Ľudovítovi XVII. Biele a zlaté drevo je tiež príkladom typického francúzskeho dekoru 18. storočia, ktorý sa používal na dvore v slávnostných miestnostiach. Vojvoda z Aumale zozbieral tento nábytok a dekoratívne umenie z kráľovskej rodiny, ako aj z kráľovských zámkov, aby obnovil bohatstvo svojich predkov. (Zairon/CC BY-SA 4.0)
Táto spoločenská miestnosť vo veľkých apartmánoch je so svojimi bielymi a zlatými panelmi a ornamentmi typická pre rané rokoko. Výzdobu navrhol architekt Jean Aubert okolo roku 1720 pre Louisa Henriho de Bourbon, jedného z princov Condé a ministra kráľa Ľudovíta XV. Komody od Jeana-Henriho Riesenera boli objednané pre spálňu kráľa Ľudovíta XVI. vo Versailles. Pre Chantilly ich získal vojvoda z Aumale. Táto miestnosť nadväzuje na štýl 18. storočia, ktorá sa vyznačovala vznešenosťou kniežat Condé. (Zairon/CC BY-SA 4.0)
Hudobná miestnosť, v ktorej sa nachádza anglická harfa z 19. storočia patriaca manželke vojvodu z Aumale, je tiež v štýle rokoka s detailným bielym a zlatým obložením. Pozlátený drevený nábytok od Georgesa Jacoba objednal kráľ Ľudovít XVI. pre zámok Saint-Cloud a vojvoda z Aumale ho zakúpil pre Chantilly. (Pierre Poschadel/CC BY-SA 4.0)
Budoár je ukážkou toho, aký príťažlivý bol ázijský štýl pre európsky dvor v 18. storočí. Nástenné maľby, ktoré v roku 1737 vyhotovil maliar Christophe Huet, zobrazujú opice napodobňujúce ľudské činnosti.  (Zairon, CC BY-SA 4.0)
Spálňa vojvodkyne z Aumale je typická svojím dekoratívnym umeleckým štýlom Júlovej monarchie (obdobie vlády Ľudovíta Filipa v rokoch 1830 až 1848). Ide o vzácny príklad tohto štýlu s posteľou s baldachýnom a previsom, šatňou a zelenými čalúnenými stoličkami v štýle Ľudovíta XV. (Mel22/CC BY-SA 4.0)
Čitáreň, ktorá sa nachádza v súkromných apartmánoch, navrhol architekt Honoré Daumet vo francúzskom renesančnom štýle. Vojvoda bol jedným z najväčších milovníkov kníh svojej doby a zámok Chantilly má jednu z najrozsiahlejších knižníc a zbierok vzácnych rukopisov vo Francúzsku. Jedným z najvzácnejších rukopisov, ktoré obsahuje, je „Très riches heures duc de Berry“ („Prebohaté hodinky vojvodu z Berry“), ktorý má povesť jedného z najkrajších rukopisov na svete. Miestnosť s drevenými policami na dvojúrovňovej kovovej konštrukcii a s krbom je jednoduchá, ale funkčná a je typická pre architektúru knižníc 19. storočia. (Pierre Poschadel/CC BY-SA 4.0)

Z originálneho článku newyorskej redakcie denníka The Epoch Times preložila Slávka Dojčáková Borovská.

Přečtěte si také

USA i Evropa musejí aktivně pomáhat Ukrajině, řekl Fiala po schůzce s Bidenem
USA i Evropa musejí aktivně pomáhat Ukrajině, řekl Fiala po schůzce s Bidenem

Evropa i Spojené státy musejí aktivně pomáhat Ukrajině a nemohou připustit, aby ruská agresivní politika zvítězila. Uvedl to český premiér Petr Fiala po dnešním setkání s americkým prezidentem Joem Bidenem, které označil za velmi přátelské.

„Výhružný klacek na další evropské státy“. Čeští zákonodárci reagují na „klimatické rozhodnutí“ Evropského soudu pro lidská práva
„Výhružný klacek na další evropské státy“. Čeští zákonodárci reagují na „klimatické rozhodnutí“ Evropského soudu pro lidská práva

Švýcarská vláda dle evropského soudu porušila lidská práva svých občanů, protože nepřijala dostatečná opatření na ochranu před klimatickými riziky. Jak vnímají toto, pro mnohé kontroverzní, rozhodnutí česká ministerstva a politici?

Začínají přijímací zkoušky na víceletá gymnázia, uchazečů je více než loni
Začínají přijímací zkoušky na víceletá gymnázia, uchazečů je více než loni

Dnes začínají jednotné přijímací zkoušky na šestiletá a osmiletá gymnázia, druhý termín je vypsaný na středu.

Hrozí nám Velký bratr? Vládní novela o biometrickém sledování je „krokem k policejnímu státu“, varuje advokát
Hrozí nám Velký bratr? Vládní novela o biometrickém sledování je „krokem k policejnímu státu“, varuje advokát

Ministerstvo vnitra předložilo novelu, která se podle kritiků snaží obejít omezení evropského aktu pro používání technologií s funkcí rozpoznávání obličejů. Biometrické kamery se běžně používají v autoritářských režimech.

Výpověď bez udání důvodu? Nyní není k debatě, říká Marian Jurečka
Výpověď bez udání důvodu? Nyní není k debatě, říká Marian Jurečka

Ministerstvo práce a sociálních věcí v čele s ministrem Marianem Jurečkou připravuje další novelu zákoníku práce. Novela by mimo jiné měla umožnit větší flexibilitu zaměstnanců na trhu práce.