Rady pre všetkých, ktorí žijú so spolubývajúcimi 

Jedny moji priatelia nedávno odprevadili svojho najstaršieho syna na vysokú školu. 

V zhone pri sťahovaní na internát, spoznávaní nových priateľov a rozhovoroch s tými starými si otec našiel chvíľu, aby synovi odovzdal niekoľko múdrostí. Nabádal ho, aby si uvedomil, že teraz pláva vo viacerých sférach vplyvu a musí si dávať pozor, ako sa správa a ako komunikuje so spolubývajúcimi, priateľmi a profesormi.

Inými slovami: „Snaž sa vychádzať s ľuďmi, synu.“

Jeho rada je jednoduchá a je to niečo, čo by mal vedieť každý z nás; zároveň je to však niečo, na čo všetci vlastne zabúdame. Počas svojho života na zemi žijeme, pracujeme a zabávame sa s najrôznejšími ľuďmi, no často sú to práve naši najbližší, s ktorými vychádzame najťažšie. 

Sir Arthur Helps vo svojej knihe „Priatelia vo výbore“ z roku 1857 píše, že „nenávisť a odpor, ktoré sa skrývajú za priateľstvom, vzťahom, službou a vlastne blízkosťou všetkého druhu, je jednou z najtemnejších vecí na zemi“. 

Ako teda plávať v takýchto kalných vodách, najmä v čase, keď sa brat obracia proti bratovi s čoraz väčšou intenzitou? Sir Helps nám ponúka hŕstku záchytných bodov: 

Vive la Différence (Nech žije rozmanitosť!)

Rozmanitosť je korením života, ale niekedy je to vzhľadom na rôzne osobné zázemie veľmi štipľavé korenie. 

„Ak majú ľudia spolu šťastne žiť,“ píše Helps, „nesmú si kvôli tomu, že sú teraz daní dokopy, namýšľať, že celý ich život bol až doteraz úplne podobný, že začínali úplne rovnako a že budú i v budúcnosti rovnakí.“ 

Prijmite rozdiely medzi sebou a svojimi blízkymi. Naučte sa pousmiať nad rozdielmi a hľadajte spôsoby, ako vám prospievajú, namiesto toho, aby ste sa len pozerali na to, prečo vás rozčuľujú. 

Nezasahujte

Helps svojich čitateľov nabáda, aby sa „bezdôvodne nemiešali do života druhých“, ani aby neustále nekritizovali, „aj keby to bola láskavá a spravodlivá kritika“. 

Nepochybne by každý z nás povedal, že naše dôvody na strkanie nosa do záležitostí spolubývajúcich sú vždy rozumné. Ale povedali by to isté aj oni? Pravdepodobne nie. Varia večeru, triedia bielizeň alebo umývajú kúpeľňu inak, než by ste to spravili vy? Nechajte ich robiť tieto veci po svojom – bez vašich negatívnych komentárov. 

Vyhnite sa posmechu

Dlhodobé spolužitie s inými ľuďmi nám prirodzene umožňuje spoznať ich záujmy, vkus a záľuby. Tieto záľuby sa potom stávajú ľahkou korisťou na zosmiešňovanie. Helps nás však nabáda, aby sme sa posmechu vyhýbali. Namiesto toho podporujte alebo chváľte záľuby a vkus druhých, alebo ak ich jednoducho nemôžete vystáť, vyhýbajte sa tomu, aby ste o nich vôbec niečo povedali. 

Majte dôveru, nie pochybnosti

Keď žijeme s inými ľuďmi, často máme možnosť pomáhať im robiť veľké i malé rozhodnutia. V takýchto prípadoch, píše Helps, „nespochybňujte ich rozhodnutia“. Oni to určite robia sami sebe dostatočne. Neustále sa pýtať: „Si si istý?“ Alebo argumentovať, prečo niečo, čo chcú urobiť, nebude fungovať, ich síce môže zmanipulovať, aby sa vydali smerom, ktorý chcete vy, ale zároveň ich to odradí a poskytne im to väčší dôvod na odpor voči vám. 

Nevyvolávajte hádky

Helps nás nabáda, aby sme sa „vyhýbali sporným témam“, do ktorých sa so spolubývajúcimi dostávame stále dokola. Ak si nedáme pozor, „vo všetkých menších sporoch je tendencia vracať sa“ k týmto témam. 

Helps ďalej varuje tých, ktorí si potrpia na logiku a rozum. V právnických kanceláriách či debatných krúžkoch je možno dobré neustále argumentovať a diskutovať o veciach, ale keď sa to pravidelne praktizuje v domácnosti, len to stupňuje spory.

Nezabúdajte na slušné správanie

Hoci všetci vieme, že známosť plodí opovrhnutie, málokto z nás sa snaží odvrátiť toto opovrhnutie od tých, s ktorými žije. Helps nás varuje, aby sme „nedopustili, aby familiárnosť pohltila všetku zdvorilosť“. Inými slovami, buďte milí. Nalejte im kávu. Urobte viac, než to, že na nich ráno zavrčíte. Ponúknite sa, že urobíte domácu prácu, o ktorej viete, že ju nemajú radi. Usmejte sa na nich! 

Myslite najprv na druhých

„Napokon, pri zmierovaní tých, s ktorými žijeme,“ hovorí nám Helps, „sa to najistejšie robí nie tak, že zdieľame ich záujmy či ustupujeme ich názorom, ale tak, že neurážame ich vkus.“ Inými slovami, buďte citliví a poznajte, čo sa im páči alebo nepáči, aby ste im mohli čo najlepšie vyhovieť. 

Keď som si tieto odporúčania prezerala, nemohla som si pomôcť – zdali sa mi povedomé. Potom mi to došlo. Odrážajú biblický text 1 Kor 13, 4 – 6, jednu z najveľkolepejších pasáží literatúry, aká bola kedy napísaná o láske: 

Milosrdenstvo [láska] dlho trpí a je láskavá, nezávidí, nepovyšuje sa, nie je nadutá, nespráva sa nevhodne, nehľadá svoje, nedá sa ľahko vyprovokovať, nemyslí na zlé, neraduje sa z neprávosti, ale teší sa z pravdy; všetko znáša, všetkému verí, vo všetko dúfa, všetko vydrží.“ 

V podstate to, čo Helps odporúča, je len prejavovať lásku tým, s ktorými žijeme a s ktorými sa každodenne stretávame. Nie je to prehnaná, presladená láska; je to jednoducho prejavovanie láskavej priazne druhým a myslenie najskôr na nich, než na seba. 

Často sa pýtame, čo môžeme urobiť, aby bol tento svet lepším miestom. Mám správu pre nás všetkých vrátane mňa: Začnite s tými u vás doma alebo hneď v okolí. Zlepšite im život tým, že im ukážete ako vám na nich záleží, vďaka čomu oni budú môcť vyjsť do sveta a prejaviť tú istú lásku aj ostatným. Tak sa vaša malá investícia k dobru znásobí oveľa rýchlejšie, ako si dokážete predstaviť. 

Z originálneho článku newyorskej redakcie denníka The Epoch Times preložila Katarína Tomanová.