„Oceán je živý, dýchajúci objekt a tak sa k nemu aj správam,“ hovorí fotograf
Tieto úchvatné zábery oceánskych vĺn odhaľujú skutočnú majestátnosť prírody. Za týmito nádhernými zábermi sa však skrýva ľudský príbeh o utrpení, ktoré sa zmenilo na radosť, a o ktorom nerozpráva nikto iný ako geniálny fotograf oceánov Ray Collins.
„Oceán je všetko, čo som kedy poznal. More ma naučilo veľa životných lekcií – trpezlivosti, pokore, rešpektu a tomu, ako ísť s prúdom,“ povedal Collins z Thirroulu v Novom Južnom Walese v Austrálii pre The Epoch Times. „Tento krásny dar života nám dáva túto jedinečnú šancu, tak ju neodkladajme. Zmena je ťažká, ale ak je zameraná na sebazdokonaľovanie, vždy stojí za to.“
Čo viedlo Collinsa k fotografovaniu oceánov? Písal sa rok 2007 a v ten osudný deň pracoval v uhoľnej bani pod zemou a poranil si koleno. Takmer kilometer pod zemou, v 32 km dlhej spleti tmavých tunelov, sa nachádzal poriadne ďaleko od krás otvoreného mora.
„Ležíte na zemi, v bahne, na kilometre ďaleko od kohokoľvek, to bol najhorší zážitok môjho života,“ povedal Collins, ktorý svoje dielo publikoval v dvoch knihách „Found At Sea“ a „Water & Light“.
Po nehode ma odviezla špeciálna sanitka a ihneď ma operovali. „Niekoľko týždňov som nemohol chodiť ani šoférovať, potreboval som sa zamestnať, preto som si kúpil fotoaparát,“ „Netušil som, čo ktoré z ciferníkov a tlačidiel znamená, ale vyzeral profesionálne, tak som si ho kúpil.“
A zvyšok je už história.
Collins začal študovať fotografovanie a ako objekt použil svojho verného psa. Ako jeho rehabilitácia napredovala, lekár mu navrhol plávanie. Začínajúci fotograf, ktorý vyrastal a každý deň trávil na pláži, bol nadšený, že sa môže vrátiť do vody.
So svojím novoobjaveným priateľom – fotoaparátom s podvodným puzdrom – začal fotografovať svojich priateľov pri surfovaní. Podľa jeho slov mu to všetko bolo veľmi blízke a v priebehu niekoľkých mesiacov sa jeho snímky objavili v surferských časopisoch po celom svete.
Samotná veľkoleposť Collinsovej práce poukazuje na spôsob, akým bývalý baník vníma oceán.
„Oceán je živý, dýchajúci objekt a ja k nemu pristupujem tak, akoby som ho zachytával v jeho mnohých náladách,“ povedal Collins.
Tieto nálady sú často potenciálne nebezpečné.
Collins sa často vydáva na fotografovanie v zlatej hodine, v krátkom časovom úseku hneď po východe alebo tesne pred západom slnka. To znamená, že väčšinu rán vychádza von za tmy a čaká na východ slnka.
„Veľa vĺn, ktoré zachytím, sa nenachádza na typických užívateľsky prívetivých plážach,“ povedal. „Často musím zliezať z útesov alebo plávať ďaleko uprostred ničoho, aby som našiel tieto zvláštne rozhnevané masy vlnobitia.“
To, čo hľadá, sú plytké útesy obklopené hlbokou vodou. Keď putujúce vlny náhle narazia na plytký útes, pripravenému Collinsovi to umožňuje vytvoriť takéto čarovné zábery. Voda a svetlo sú popri štruktúre, kompozícii a kontraste dve základné zložky, ktoré robia jeho snímky takými výnimočnými.
Aby Collins takéto miesta na fotenie našiel, pohybuje sa na tenkej hranici medzi poriadkom a chaosom. „Chyby pri správnom výbere miesta sú často až hrozivé,“ povedal.
Collins je farboslepý a je neuveriteľné, že takto funguje ako vizuálny umelec; podľa neho tento nedostatok „zlepšil“ iné časti jeho videnia, čo robí jeho fotografie jedinečnými.
Spôsob, akým Collins trávi svoje dni v súčasnosti, je úplne iný, ako tomu bolo v minulosti. Cestujúc po svete, mať možnosť zblízka a osobne zažiť najúžasnejší prejav matky prírody, mu dalo život, o akom sa mu ani nesnívalo. Collins pravidelne zdieľa svoju prácu na Instagrame a Facebooku a tiež poskytuje svoje umelecké fotografie globálnej klientele.
„Keby som mladému Rayovi povedal, že takto bude vyzerať jeho život, ani vo sne by ma to nenapadlo – takáto pracovná pozícia ani neexistovala,“ povedal. „Musím sa štípnúť, aby som si pripomenul, že je to skutočné.“
Pre tohto kreatívneho umelca je pobyt v prírode nevyhnutným aspektom naplneného života.
Ray hovorí: „Príroda je pre mňa dôležitá: Už len to, že som tam, počujem a cítim silu a majestátnosť toho, čo sa deje všade okolo, niekedy sa naozaj cítim ako najšťastnejší človek na svete. Niekedy híkam a vrešťím z plných pľúc, pričom v mojom okolí nie je jediná živá duša.“
Sú to okamžiky, ktoré nestihne zachytiť, ktoré ho motivujú vracať sa späť na miesto. Ray vraví, že je náročné neustále tvoriť a ani jeho neobchádzajú z času na čas pochybnosti. „Je to namáhavé, ale napĺňa ma to.“
„Akceptujte sa taký, aký ste, pretože vaše jedinečné skúsenosti a životné okolnosti vás odlišujú od ostatných. Netrápte sa tým, ako zaujať iných, ktorí nemajú vplyv na váš život. Ak nie ste spokojní s tým, kde sa v živote v určitej sfére nachádzate, môžete to zmeniť.“
Pozrite si ďalšie práce Raya Collinsa nižšie.
Z originálneho článku newyorskej redakcie denníka The Epoch Times preložil Peter Spolnik.
