Väčšie než život: Umenie, ktoré nás inšpiruje v priebehu vekov

V odľahlej indickej pustatine, niekoľko kilometrov od malého mestečka Adžanta, sa nad údolím s potokom vo výške takmer 250 metrov nachádzajú starobylé jaskyne vytvorené človekom. Je to ten typ pozoruhodného miesta, ktoré by ľudia zo Západu očakávali v dobrodružnom filme o Indiana Jonesovi.

Tajomné jaskyne Adžanta však ani zďaleka nie sú len výmyslom, ale predstavujú posvätný komplex chrámových siení, bývalých budhistických kláštorov a rozsiahlej zbierky religióznych sôch a nástenných malieb. Jaskyne sú rozmiestnené do tvaru podkovy a pozostávajú z 30 jaskýň, ktorých vykopávky sa realizovali nezávisle od seba v priebehu niekoľkých storočí, a to v období vlády Satavahánov a Guptov v Indii od 2. storočia pred n. l. do 6. storočia n. l.

Toto posvätné budhistické nálezisko je ukážkou obrovskej zručnosti a majstrovstva, aké sa používalo pred stovkami a tisíckami rokov. Múry a piliere rozdeľujú jednotlivé priestory a poskytujú oporu, zatiaľ čo v niektorých jaskyniach sa nachádzajú imitácie krovov a trámov, ktoré slúžia len na estetické účely.

V celom komplexe sa nachádza nespočetné množstvo vyrezávaných postáv Budhov a nebeských bytostí. Vo viacerých jaskyniach sú steny, a dokonca aj stropy pokryté detailnými nástennými maľbami. Keď sa tieto úžasné priestory stali obývateľnými, mnísi sa uchýlili do vihárov (budhistických kláštorov), zhromažďovali sa v tzv. čaitja-grihách (chrámových sieňach) a v ústraní meditovali priamo pri nohách jednej z množstva mohutných sôch Budhu. Kamenné schody, dnes už zašlé časom, kedysi slúžili robotníkom a mníchom ako prístup k potoku, ktorý pretekal poniže chrámu.

„Objavenie“ týchto jaskýň istým dôstojníkom britského vojska v roku 1819 z nich rýchlo spravilo vyhľadávaný výletný cieľ zámožných viktoriánskych dobrodruhov, ktorí sa túžili vydať do indickej džungle. Prešlo 200 rokov a jaskyne Adžanta sú dnes zapísané na zozname svetového dedičstva UNESCO, ktoré navštevujú zástupy ľudí z celého sveta. Elektrické osvetlenie dnes jaskyniam dodáva estetický a dramatický efekt. Z niekdajšieho nerušeného a náboženského miesta sa stal turistický cieľ pre každého, kto sa sem vypraví; živý dôkaz toho, že všetky veci podliehajú premenlivosti a tajuplnému tancu posvätnosti a všednosti.

Dômyselne vytesané kamenné stĺpy lemujú túto čaitja-grihu (chrámovú sieň), ktorá vedie k stúpe (mohylovej stavbe s relikviami), kde mnísi meditovali pred hlavnou sochou Budhu nachádzajúcou sa v jaskyni 26 v Adžante. Je priam neuveriteľné, že táto stúpa bola cielene postavená tak, aby zodpovedala letnému slnovratu. (Dey Sandip/CC BY-SA 3.0)
Adžantské jaskyne predstavujú starobylý komplex vytesaný do skál, ktoré stoja vysoko nad riekou v odľahlom indickom údolí. Budhistickí mnísi sa do týchto jaskýň chodili ukrývať počas obdobia dažďov a trávili tu čas v meditačnom ústraní. (Somon/ CC BY-SA 3.0 )
Surrealistické svetlá osvetľujú svätyňu Budhu v jaskyni 17. Svätyňa má ozdobne vyrezávaný rám dverí s časťami, na ktorých sú vyobrazené kvetinové vzory, rôzne postavy Budhu a ďalšie dekoratívne prvky. V jaskyni 17 sa nachádzajú aj nástenné maľby a zdobené stĺpy. (Vyacheslav Argenberg/ CC BY-SA 4.0)
Predpokladá sa, že táto nádherná fasáda jaskyne Adžanta 19 bola vytvorená v 4. až 6. storočí, keďže obsahuje mnohé prvky typické pre architektúru Guptov z daného obdobia. Nespočetné sochy Budhu a ďalšie budhistické vyobrazenia robia z jaskyne posvätný vchod vedúci na miesto s veľkým duchovným významom. (Rajiv Desikan/ CC BY-SA 4.0)
Jaskyňa 1 v Adžante nebola prvou postavenou jaskyňou, ako by sa mohlo zdať z jej názvu. Jaskyne sa totiž začínali v strede a postupne sa rozširovali smerom doľava aj doprava. Jaskyňa 1 je už od piateho storočia pred naším letopočtom preslávená nástennými maľbami znázorňujúcimi jednotlivé udalosti z Budhovho života a jeho predchádzajúcu existenciu ako bódhisattvu. Prepracované stĺpy sú jedny z najkrajších a najdetailnejších v celom komplexe. (Vengolis/ CC BY-SA 4.0)
Nádherne vytesané predsieňové priestory jaskyne Adžanta 15 slúžili ako vihára, teda budhistický kláštor, kde mnísi prebývali a praktizovali svoju vieru v malých kobkách. (Haneesh K.M./CC BY-SA 4.0)
Stenu jaskyne Adžanta 26 lemuje veľká socha ležiaceho Budhu. Údajne predstavuje Budhu v okamihu smrti pred dosiahnutím nirvány. Pod ním sú malé sochy oplakávajúce jeho smrť, zatiaľ čo zhora sa z neho tešia nebeské bytosti. (Vengolis/ CC BY-SA 4.0)
Okrem centrálnych stúp nájdeme v sieňach jaskyne Adžanta aj vyrezávané figurálne detaily na hlaviciach stĺpov, ako aj nad stĺporadím na trifóriu v jednej z veľkých sál. (Vengolis/ CC BY-SA 4.0)
Jednou z najnovších a najväčších jaskýň v Adžante je jaskyňa 4. Nedokončená sála obsahuje 28 stĺpov umiestnených do štvorca so široko otvoreným centrálnym priestorom, ktorý sa nachádza pod nedokončenou stropnou klenbou. Táto jaskyňa bola darom od istého človeka menom Mathura a zdá sa, že bola vyhĺbená omnoho neskôr. (Vengolis/ CC BY-SA 4.0)
Jaskyne v Adžante sú zapísané na zozname svetového dedičstva UNESCO, ktoré sa teší záujmu ľudí z celého sveta a je potrebné zachovať ho pre budúce generácie. (Supadhyayk/ CC BY-SA 4.0)

Z originálneho článku newyorskej redakcie denníka The Epoch Times preložila Slávka Dojčáková.