Detské príbehy citlivo vysvetľujú deťom dôležité ľudské hodnoty. Čo iné pohladí ich srdcia viac ako dobrá kniha, ktorá zanecháva v pamäti hrejivú spomienku na dobro a krásu?

Deti sa automaticky stotožňujú s hlavnými postavami, preto, ak im chceme vštepiť úctu k človeku, životu a prírode, môžeme to urobiť jednoduchým spôsobom, a to vhodne zvoleným poučným príbehom s pekným posolstvom.

Navyše, spoločne strávený čas pri veselej príhode so šťastným koncom je najlepšie stráveným časom, pri ktorom sa budujú väzby, vzťahy a dôvera.

Pomôž, komu môžeš

Mamička ráno poslala Marianku do obchodu kúpiť droždie. Chcela upiecť kakaový koláč, ktorý jej dcérka tak veľmi ľúbi. Obchod bol ale ďaleko, preto mamička zabalila dcérke do batôžteka aj malú fľašku vody, keby cestou vysmädla a maslový rožok, keby potrebovala doplniť sily.

Marianka si dala batôžtek na chrbát a veselo vykročila. Neprešla ešte ani polovicu cesty, keď uvidela pri jednom strome starú babičku, ktorá si práve zložila ťažký nákup na zem. Spomenula si, ako ju mamička učila pomáhať druhým, preto podišla k babičke. Slušne sa pozdravila a spýtala sa, či jej vie s niečím pomôcť.

Babičku veľmi potešil záujem malého dievčatka.

„Drahé dieťa, mám trochu ťažší nákup, ale s ním mi veru nevieš pomôcť. Trápi ma len smäd, zabudla som si zobrať vodu na cestu. Tu si chvíľu oddýchnem a znova sa poberiem ďalej”, vysvetľovala babička dievčatku.

Marianka ani chvíľu neváhala a ponúkla babičke vodu zo svojho batoha. Dojatá babička zo srdca ďakovala dievčatku za láskavú pomoc.

(Bc. Anikó Hanzlová)

Spokojná a šťastná, že vedela babičke pomôcť, sa pekne rozlúčila a išla ďalej. Už prišla skoro do cieľa, keď tu zrazu uvidela deduška sediaceho na starej a špinavej lavičke. Nikto si ho nevšímal, ale Marianka hneď podišla k nemu a úctivo sa opýtala, či mu vie pomôcť.

„Drahé dieťa, som už starý človek a nohy sa mi trasú od slabosti. Potreboval by som niečo malého zjesť, aby som vládal ísť domov,“ povedal deduško tichým hlasom.

Marianka vytiahla z batoha svoj maslový rožok od mamičky a zaumienila si vydržať cestu nazad aj bez jedla. Láskavo ponúkla jedlo deduškovi a popriala mu dobré zdravie. Ten sa veľmi potešil a srdečne poďakoval za pomoc a úprimný záujem.

Za chvíľu prišla do obchodu, kúpila droždie a vydala sa na cestu domov. Rozpovedala mamičke, čo sa jej cestou prihodilo. Mamička bola veľmi šťastná, ako súcitne jej dcérka pomohla tým, ktorí to potrebovali. A Marianka celou cestou nebola ani smädná, ba ani hladná, pretože ju hrial na srdci dobrý pocit a ten ju celú osviežil.

Dobrému človeku sa dobro vráti, preto sa správaj k iným s úctou a tak, ako by si chcel, aby sa druhí správali k tebe v rovnakej situácii. Dobro sa vždy znásobí. Preto pomôž, komu môžeš.

Vcítiť sa do pocitov druhého človeka sa nazýva empatia. Predstava samého seba na mieste toho druhého v nás vyvolá pohnutie a prianie pomôcť. Súcit je prejav ľudskosti.